Košický hrad – Hradová

zrúcanina hradu

Zrúcanina nedostavanej fortifikácie na úzkom skalnom hrebeni Hradovej v prímestskej zóne Košíc

Zrúcanina je voľne prístupná

Košice, Košický kraj
GPS: 48.762, 21.237

450 m n. m.

Prístup – Košický hrad – Hradová

ODPORÚČANÉ

Trasa 1: V meste Košice je potrebné sa dostať na Kavečiansku cestu v smere na Kavečany. V mieste, kde sa Kavečianska mení na Budanovú, je odbočka vpravo, kde po chvíli nájdeme pomerne rozsiahle parkovisko. Odtiaľ pešo pokračujeme po asfaltke krátkou prechádzkou až k hradu.

Čas: 00:15 h Prevýšenie: +34 m / −0 m parkovisko

Trasa 2: Zo spomínaného parkoviska v trase č.1 pokračujeme po rázcestie a následne odbočíme do lesa a po žltej TZT až k hradu.

Čas: 00:15 h Prevýšenie: +50 m / −0 m parkovisko

Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Košice Citadela - 5.3 km, Budimír - 6.6 km, Rozhanovce - 7.9 km, Sokoľ - 8.9 km, Bukovec - 9.5 km, Barca - 9.7 km, Kysak - 11 km, Obišovský hrad - 12.3 km, Kecerovce renesančný kaštieľ - 15.1 km, Kecerovce neskorogotický kaštieľ - 15.1 km

Architektúra

Z Košického hradu sa zachovali rozsiahle, no fragmentárne pozostatky opevnenia, ktoré potvrdzujú, že išlo o veľkoryso koncipovanú, avšak nikdy nedokončenú fortifikačnú stavbu.

Hrad bol situovaný na dlhom severozápadno-juhovýchodnom skalnom hrebeni Hradová (Várhegy) a jeho areál dosahoval rozlohu približne 6,5 ha. Opevnenie sa tiahlo v dĺžke niekoľkých stoviek metrov, pričom miestami dodnes vystupujú na povrch úseky hradieb, ktoré ďalej nepokračujú ani pod terénom, čo potvrdzuje náhle prerušenie výstavby. Jadro hradného areálu sa nachádzalo v najvyššie položenej severozápadnej časti hrebeňa, zatiaľ čo južná a juhozápadná strana bola prirodzene chránená strmým skalným výbežkom, ktorý tu nahrádzal hradbu.

Dominantným architektonickým prvkom hradu bola valcová veža vybudovaná na najvyššom bode severozápadného skalného výbežku. Mala vonkajší priemer približne 13 m, vnútorný okolo 6 m a hrúbku múrov 2,8 až 3,3 m. Jej vnútorný priestor bol vytesaný priamo do skaly a upravený do takmer rovnej plochy. Veža mala predovšetkým strážnu funkciu a umožňovala výborný výhľad na mesto Košice aj na obchodnú cestu vedúcu dolinou Hornádu.

Na severovýchodnej strane pod valcovou vežou nadväzoval mohutný hradobný múr s hrúbkou približne 3 až 3,3 m, ktorý sa v dĺžke asi 25 m napájal na výraznú vežu s trojuholníkovým pôdorysom. Tento netypický fortifikačný prvok patril k najzaujímavejším častiam hradu a bol zjavne navrhnutý na aktívnu obranu prístupovej strany. Od trojuholníkovej veže pokračovala hradba východným smerom v dĺžke približne 35 m, kde je dnes prerušená novodobou cestou, a ďalej ešte asi 100 m, miestami už len v podobe náznakov muriva vystupujúcich spod terénu. Archeologický výskum preukázal, že niektoré úseky hradieb boli počas výstavby dodatočne opravované a zosilňované, zatiaľ čo na juhovýchodnej strane areálu sa zachovali nedokončené základy hradieb, pripravené základové ryhy a nahromadený stavebný kameň.

V priestore hradu neboli doložené žiadne ďalšie kamenné ani drevené obytné stavby, čo jednoznačne potvrdzuje, že Košický hrad nikdy nebol dokončený ani využívaný ako plnohodnotné sídlo.

V blízkosti hradného areálu sa dnes nachádza novodobá oceľová vyhliadková veža, ktorá vznikla po archeologických výskumoch v rokoch 2011 – 2012.

Pôdorys – Košický hrad – Hradová
Pôdorys – Košický hrad – Hradová
(BÁRTA, V., BÁRTA, V., NEŠPOR, J. Hrady a zámky na Slovensku)

Legenda k pôdorysu: Časť pôdorysu Košického hradu – hlavná zachovaná časť opevnenia: 1 - okrúhla strážna veža, 2 - obranný múr, 3 - trojuholníková bašta

Fotogaléria

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.
Máte vlastné zábery? Pomôžete nám udržať stránku aktuálnu.
Zadajte autora fotografií.
Zadajte rok fotografie alebo poznámku.
Najviac 5 fotografií vo formáte JPG alebo PNG. Každá môže mať najviac 10 MiB.
Vyberte fotografie podľa uvedených limitov.

Fotografie podliehajú schváleniu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História – Košický hrad – Hradová

Historické a iné názvy: Cassa, Cassovia, Cassa-Cassouia, Cassow, Caschowia, Kaschau, Kossa, Kaşa, Kossicze, Kossice, Cossa, Casscha, Kascha, Casschaw, Cosszicze, Kassa

Košický hrad patrí medzi najmenej písomne doložené stredoveké fortifikačné stavby na území Slovenska. V stredovekých prameňoch sa prakticky nevyskytuje a ak sa niekedy spomína, ide len o nepriame alebo problematické zmienky.

V minulosti bol nesprávne stotožňovaný s hradom Sokoľ, ktorý sa však nachádza na inom vrchu a ide nepochybne o samostatný vrcholnostredoveký hrad. Objavovali sa aj pokusy spájať lokalitu s územím označovaným v prameňoch ako Horné Košice, no toto označenie sa vzťahuje skôr na priestor medzi stredovekým mestom a úpätím kopca Hradová, nie na samotný hradný areál. Práve absencia jednoznačných písomných správ vyvoláva otázku, či objekt na Hradovej vôbec dosiahol štádium plnohodnotného hradu, alebo išlo len o neúspešný pokus o jeho výstavbu.

Archeologické nálezy však jednoznačne potvrdzujú, že vrch Hradová bol strategicky využívaný už v praveku. Na jeho horných terasách existovalo opevnené sídlisko v strednej a neskorej dobe bronzovej, ako aj v období gávajskej kultúry. Stredoveká fortifikácia nadväzovala na túto prirodzene chránenú polohu, avšak jej presné datovanie zostáva predmetom odbornej diskusie.

Staršia historiografia spájala vznik hradu s palatínom Omodejom z rodu Abovcov a kládla ho do obdobia rokov 1303 – 1307, teda do času jeho konfliktov s mestom Košice počas zápasov o uhorský trón po vymretí Arpádovcov. V tomto kontexte mala byť stavba chápaná ako predsunutá vojenská základňa s výhľadom na mesto a na obchodnú cestu v údolí Hornádu. Listiny z roku 1307 zároveň spomínajú tzv. Horné Košice, kde si Omodej začal stavať dom, čo viedlo k úvahám o možnom sekundárnom využívaní lokality.

Súčasná archeologická interpretácia sa však čoraz viac prikláňa k staršiemu datovaniu do prvej polovice 13. storočia. Rozsah opevnenia, veľká rozloha areálu s plochou približne 6,5 ha a mimoriadna hrúbka muriva, miestami dosahujúca až 3,8 m, zodpovedajú skôr monumentálnym kráľovským fortifikačným projektom realizovaným po mongolskom vpáde v rokoch 1241 – 1242.

Na základe týchto znakov je pravdepodobné, že ide o nedokončený kráľovský projekt z obdobia vlády kráľa Bela IV., ktorý mal slúžiť ako útočištný hrad a zároveň ako správne a obranné centrum pre širšie, rudami bohaté zázemie Košíc. Podobne koncipované mestské hrady vznikali v tom čase aj v iných významných centrách Uhorska.

Rozvoj samotného mesta Košice po polovici 13. storočia však rýchlo presunul regionálne mocenské a správne ťažisko do doliny Hornádu. Mesto sa ukázalo ako vhodnejšie centrum než odľahlá a logisticky náročná poloha na vrchu Hradová.

Archeologický výskum zároveň poukázal na ďalší zásadný problém – akútny nedostatok vody. V areáli hradu sa nenašli žiadne dôkazy o funkčnej cisterne ani studni, ktoré by dokázali dlhodobo zásobovať tak rozsiahly komplex. Tento faktor mohol významne prispieť k rozhodnutiu upustiť od dostavby a sústrediť obranu na opevnené mesto v rovine.

Nie je však vylúčené, že lokalita bola v neskoršom období aspoň čiastočne využívaná. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Omodejovci mohli rozostavanú fortifikáciu na Hradovej sekundárne využívať alebo sa ju pokúsiť narýchlo adaptovať na svoje potreby. Táto hypotéza by mohla vysvetľovať niektoré dodatočné zásahy do muriva, ktoré archeologický výskum identifikoval ako sekundárne a nesúvisiace s pôvodným stavebným konceptom.

Každopádne stavba nebola nikdy dokončená ani uvedená do plnohodnotnej prevádzky. Viaceré časti opevnenia zostali len vo fáze základov, inde sa stavebné práce náhle prerušili a v areáli nevzniklo obytné jadro ani hospodárske zázemie.

K zániku Košického hradu tak nedošlo násilným dobytím, ale postupným opustením a prirodzeným rozpadom. V novoveku bola lokalita miestami využívaná ako zdroj stavebného kameňa a poškodená ďalšími neodbornými zásahmi.

Záujem o lokalitu sa opäť prebudil v 19. storočí, keď bola prvýkrát odborne zmapovaná.

Novodobé dejiny

V 30. rokoch 20. storočia sa lokalite venoval aj Josef Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea.

Významné sondážne výskumy tu prebehli v rokoch 1994 – 1997 pod vedením Pavla Mačalu z Archeologického ústavu SAV.

Najrozsiahlejší a systematický záchranný archeologický výskum bol realizovaný v rokoch 2011 – 2012 v súvislosti s prípravou revitalizácie lokality v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013.

Výskum prebiehal pod vedením archeológov Petra Bednára a Mariána Uličného za účasti širšieho tímu odborníkov a zahŕňal preskúmanie plochy viac než 2 000 m². Priniesol zásadné poznatky o charaktere a vývoji lokality, spresnil trasovanie hradieb, identifikoval nedokončené stavebné fázy a jasne odlíšil stredoveké konštrukcie od novodobých poškodení. Jednoznačne tiež potvrdil, že Košický hrad nikdy nezačal plniť funkciu plnohodnotného sídelného hradu.

Po ukončení výskumu bola časť areálu upravená na rekreačné a kultúrne účely. V blízkosti hradných zvyškov vznikol priestor pre verejné podujatia a na skalnom hrebeni bola postavená moderná oceľová vyhliadková veža, ktorá sprístupňuje lokalitu širokej verejnosti. Táto stavba však nemá žiadnu historickú kontinuitu so stredovekým hradom a slúži výlučne ako turistický a krajinársky prvok.

Košický hrad dnes predstavuje jedinečný príklad rozsiahlej, no nikdy nedokončenej fortifikačnej stavby, ktorej význam spočíva najmä v možnosti študovať stredoveké obranné koncepty v ich nedokončenej podobe a vo výnimočnom vzťahu medzi plánovanou kráľovskou fortifikáciou a dynamickým vývojom mesta Košice.

Podporte hrady-zamky.sk Ak vám tieto informácie pomohli, môžete podporiť ďalší výskum, návštevy lokalít a spracovanie obsahu.
Všetky texty sú chránené autorským právom ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Povesti a legendy

Nie sú dostupné žiadne povesti.

Komentáre – Košický hrad – Hradová

Mia

Mala som možnosť navštíviť tento hrad. Je veľmi obdivuhodné, že aj napriek tomu, že už nemá podobu hradu, na aké sme zvyknutí, si ho Košičania vážia a starajú sa o túto pamiatku s veľkou úctou. Myslím si, že by toto miesto malo poznať viac turistov.

Navštívili ste Košický hrad – Hradová?

Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.

Zadajte vaše meno.
Napíšte komentár.

UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu.