zvyšky múrov hradu
Zvyšky múrov hradu, postaveného na mieste staršieho hradiska, sa nachádzajú severozápadne od obce Kysak, nad údolím rieky Hornád
Kysak, Košický kraj
GPS: 48.859,
21.206
498 m n. m.
Obec Kysak sa nachádza južne od Prešova. Východiskovým bodom je západný okraj obce pri Novom cintoríne, ktorý leží na okraji lesa. V jeho blízkosti sa nachádza menšie parkovisko, kde je možné odstaviť auto. Odtiaľ pokračujeme pešo smerom ku cintorínu a následne odbočíme doprava popri hromade dreva do lesa.
Nasleduje pomerne náročný výstup lesnou cestou, ktorý môže sťažiť viacero prekážok, najmä padnuté stromy. Trasa je iba miestami slabo značená, preto môže pri orientácii pomôcť vysielač nachádzajúci sa neďaleko hradnej lokality. Samotný hradný kopec je potrebné obísť zľava, no aj záverečný úsek výstupu ostáva relatívne strmý a namáhavý.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Obišovský hrad - 2.1 km, Sokoľ - 4.6 km, Budimír - 10.1 km, Košický hrad - 11 km, Rozhanovce - 15.6 km, Kecerovce renesančný kaštieľ - 15.7 km, Kecerovce neskorogotický kaštieľ - 15.7 km, Košice Citadela - 16.3 km, Soľnohrad - 16.4 km, Bukovec - 17 km
Hrad Kysak bol vybudovaný na úzkom skalnatom hrebeni s dĺžkou približne 66 m a šírkou 10 až 12 m. Jeho prirodzene prístupnejšiu severovýchodnú stranu chránil trojitý systém priekop a valov. Do skaly vytesané priekopy dosahovali šírku približne 13 m, 15 m a 19 m a ich hĺbka sa aj dnes pohybuje okolo 3 až 5 m. Opevnenie dopĺňali ďalšie priekopy a valy aj na západnej strane.
Na juhozápadnom konci hradného jadra stála okrúhla veža s priemerom asi 7,5 m. Na opačnom, severovýchodnom konci, priamo nad najvnútornejšou priekopou, sa nachádzal palác s rozmermi približne 10 × 8 m. Jeho severná a východná stena zároveň tvorili súčasť obvodového opevnenia. V listine z roku 1439 sa výslovne spomína veža aj podpivničený palác. Juhozápadne od paláca bola identifikovaná ešte ďalšia stavba s rozmermi asi 7,5 × 5 m, pravdepodobne obytného charakteru.
Prístup do hradu viedol po juhovýchodnom svahu. Cesta následne stúpala špirálovito vonkajšou priekopou smerom k bráne pri juhozápadnej veži. Odtiaľ pokračovala k priečnemu múru, ktorý uzatváral priekopu pred palácom, a napokon viedla po drevených schodoch alebo strmom moste k bráne vnútorného hradu. Rozlíšenie vnútorného a vonkajšieho hradu naznačuje, že priekopy a valy dopĺňalo aj ďalšie, dnes už nezachované opevnenie, azda palisádového charakteru.
Vďaka výskumu z roku 2025 sa podarilo očistiť jediný zachovaný nadzemný zvyšok muriva vo východnej priekope, ktorý je dnes opäť viditeľný.
Historické a iné názvy: Sumus, Somos, Kwzeg, Kewzegh, Nestkő, Nesthen, Drienov, Kösszegvára, Sároskőszeg
Hrad bol pravdepodobne postavený na mieste staršieho osídlenia a jeho úlohou bolo strážiť prechod úzkym údolím Hornádu.
V roku 1283 územie dnešného Kysaku vlastnil šľachtic Peter z drienovskej vetvy Abovcov. Z delenia majetkov medzi členmi rodu na prelome 13. a 14. storočia vyplýva, že hrad vznikol najneskôr krátko pred rokom 1304. Dali ho pravdepodobne vybudovať synovia Juraja z rodu Somosi (Šomoši), Peter a Ján. Tento rod vlastnil hrad prakticky až do jeho zániku.
Podľa rodu sa hrad označoval aj ako castrum Sumus. V roku 1304 sa Peter a Ján spomínajú ako držitelia vrchovitého kraja za Hornádom, s ktorým súviselo aj hradné panstvo. Na konci 13. storočia si postavili hrad aj pri Obišovciach, ktorý sa taktiež spájal s názvom Sumus. Delené vlastníctvo hradu je doložené už v rokoch 1326 a 1337.
Keďže sa hrad rozkladal na pomerne dlhom, ale úzkom brale, jeho dispozícia neumožňovala rozsiahlejšiu stavebnú činnosť. Na juhozápadnom konci stála kruhová obranná veža, ktorá strážila prístupovú cestu. Na severovýchodnom konci sa nachádzala podpivničená palácová budova s rozmermi približne 10 × 8 m. Juhozápadne od paláca stála pravdepodobne ďalšia obytná budova.
Hrad neposkytoval veľa priestoru na pohodlné bývanie, preto mali jeho majitelia svoju kúriu priamo v dedine. Zmieňuje sa o tom listina z roku 1378, ktorá spomína zemepanskú kúriu v dedine Kysak pod hradom Sumus. V tom istom období bol hrad zrejme aj obnovený, keď ho pred rokom 1378 obnovili Pavol a Ján Somosi.
Už v roku 1423 sa hrad nazýval podľa dediny Kwzeg a od roku 1437 podľa mestečka Kewzeg. Názov hradu sa menil ešte aj v roku 1439, keď sa uvádza ako Nestkő alebo Nesthen. V listine o delení hradu z tohto roku sa spomína vonkajší aj vnútorný hrad, veža a podpivničený palác.
V roku 1439 sa o hrad delili Juraj, syn Eleka, a Ján Budaméri. Už o rok neskôr, v roku 1440, hrad obsadil kežmarský kapitán Mikuláš Perényi. Neskôr ho dobyli a zničili vojská Jána Jiskru.
Kysacký hrad sa spája aj s uhorským panovníkom Matejom Korvínom, ktorý tu mal podľa tradície poľovať.
Napriek tomu sa v neskorších písomnostiach ešte istý čas spomína. V roku 1466 sa hrad uvádza ešte ako Kewzeg, no v roku 1508 bol už neobývaný a spustnutý.
V rokoch 1991 až 1993 sa v lokalite spomína zber archeologického materiálu, pravdepodobne prevažne povrchového charakteru. Nie je však isté, či nálezy pochádzali priamo z areálu hradu, alebo zo svahu pod ním.
Záujem o hrad však pretrvával aj v ďalších rokoch na miestnej úrovni. Významnú úlohu v tomto období zohral miestny obyvateľ a poslanec obecného zastupiteľstva Michal Novák, ktorý zbieral črepy nachádzané na povrchu i tie, ktoré mu odovzdali miestni obyvatelia.
Inicioval aj osadenie skautskej informačnej tabule na hrade, podnietil zameranie hradnej parcely v roku 2014 a podieľal sa na vzniku náučného chodníka z obce na hrad v roku 2017. Ten pozostával z troch tabúľ v obci a jednej tabule na prístupovej trase, ktorá bola neskôr zničená pri ťažbe v roku 2022.
Proces obnovy sa začal konkrétne koncom roka 2023, keď bol na obecnom zastupiteľstve predstavený zámer obnovy hradu.
Archeologický výskum sa uskutočnil v auguste 2024 a 2025. Realizoval ho Ateliér archeológie s. r. o., a odborným garantom výskumu bol Peter Šimčík. Na prácach sa podieľali aj Tatiana Votroubeková, Andrej Janeček a účastníci medzinárodného dobrovoľníckeho tábora INEX.
V roku 2024 sa realizovalo čistenie hradu a prístupovej cesty od náletových drevín, lístia a odpadu po návštevníkoch. Súčasťou prác bol aj povrchový prieskum pomocou detektora kovov a archeologická sonda v severnej časti západného opevnenia, ktorá odkryla severovýchodné nárožie budovy a časť jej interiéru.
V roku 2025 výskum pokračoval čistením severnej steny budovy, novou sondou na overenie jej priebehu a čistením jediného zachovaného nadzemného zvyšku muriva vo východnej priekope. Pod archeologickým dohľadom bol zároveň rozšírený vstup do hradu v mieste predpokladanej prvej brány.
Výskum priniesol viaceré cenné nálezy z rôznych období. Okrem pravekých kamenných nástrojov z rohovca a obsidiánu boli objavené aj stredoveké kovania, opaskové pracky, ostroha, visiaci zámok z 15. storočia, kostená spúšť do kuše, kachlica so zelenou glazúrou a viacero mincí vrátane denárov z obdobia vlády Ľudovíta I., Márie z Anjou a Žigmunda Luxemburského. Mimoriadne zaujímavým nálezom je aj bronzový sestercius rímskeho cisára Commoda.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.