kláštor Leles

Opevnený premonštrátsky kláštor je sakrálny komplex z 12. storočia nachádzajúci sa na okraji obce Leles na juhovýchode Slovenska.

Počasie Leles

hore

Leles, Košický kraj, 108 m n.m.

N48° 27' 52.23",  E22° 01' 27.59"


Lelez, Lelesz

Prístup - kláštor Leles

Kláštor Leles sa nachádza v obci Leles, neďaleko Kráľovského Chlmca a má dve vstupné brány. K prvej bráne sa vieme dostať z Blatnej ulice prechádzajúcej obcou, z ktorej odbočíme na úzku cestičku Pod kláštorom. Pokračujeme kúsok rovno až dôjdeme k bráne kláštora, kde je možné aj zaparkovať. Z druhej strany je brána kláštora blízko križovatky Oriešková - Kapušianska, kde sú aj schody vedúce k bráne. V čase našej návštevy boli obe brány zamknuté, informujte sa preto vopred.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Kráľovský Chlmec - 5.8 km, Veľký Kamenec - 19.8 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Z južnej strany uzaviera trojpodlažnú stavbu gotický kostol. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnej strane má prestavanú vežu barokovo upravenú so zvonicovou strechou.

V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy. Barokovo tepaná mreža uzatvára na prízemí schodište, vedúce na poschodie. V kostole a kaplnke sa zachovali gotické krížové klenby.

Po archeologickom výskume sa v interiéri na mieste Rajského dvora našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. – 13. storočie). Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.

Kostol sv. Kríža - bol postavený v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk. Neskorobaroková kazateľnica postavená v polovici 18. storočia je rozmanitá svojim rezbárskym vyhotovením ale i množstvom sôch nachádzajúcich sa nielen na parapete ale aj baldachýnovom zastrešení.

Kaplnka sv. Michala - v juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby. Maľby v kaplnke boli členené do štyroch horizontálnych pásov. Najnižší pás bol v dôsledku zvlhnutia stien celkom poškodený. Na južnej stane kaplnky je maľba venovaná Poslednému súdu. Maľby na severnej strane boli o mnoho viac poškodené a preto aj ich identifikácia je o mnoho ťažšia. Gotické maľby kaplnky, ktoré sa zachovali, svedčia o významnom postavení premonštrátov nachádzajú sa tam veľmi náročné ikonografické zobrazenia, ktoré neboli určené pre verejnosť, ale iba pre úzky okruh vzdelaných ľudí.



kláštor Leles - pôdorys

Pôdorys - kláštor Leles


Legenda k pôdorysu:
1 - rajský dvor, 2 - kaplnka, 3 - kostol, 4 - zvonica, 5 - nárožné veže

Fotogaléria

2017

  • kláštor Leles-Prvá vstupná brána
  • kláštor Leles-Pohľad na objekt
  • kláštor Leles-Pohľad na objekt
  • kláštor Leles-Pohľad na objekt
  • kláštor Leles-Pohľad na objekt
  • kláštor Leles-Pohľad na objekt
  • kláštor Leles-Časť opevnenia
  • kláštor Leles-Pohľad od druhej brány
  • kláštor Leles-Druhá vstupná brána

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • kláštor Leles-história
  • kláštor Leles-história
  • kláštor Leles-história

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • kláštor Leles-Pohľad zhora - Poslal: Jozef

Pošlite nám vaše fotografie - kláštor Leles

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Prvá písomná zmienka o kláštore je z r.1214, no prepošstvo v Lelesi bolo založené pravdepodobne už za vlády Belu III. a založil ho okolo r.1188 vacovský biskup Boleslav. Miesto založenia nebolo vybraté náhodne, výhodná poloha len urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Leles bol styčný bod a miesto kde bola prvoradá duchovnosť ale bolo to aj centrum práva.

Koniec 12. a začiatok 13. storočia sa niesol v znamení konfliktov a sporov. Medzi synmi Bela III. Imrichom a Ondrejom vypukli roztržky ohľadom nástupníctva. Imrich v roku 1199 nechal zbúrať celú budovu premonštrátskeho kláštora a skonfiškoval majetok rádu. Spor bratov sa napokon skončil nástupom Ondreja II. na uhorský trón. Ondreja II. sprevádzala manželka Gertrúda Meranská. Ondrej II. po nástupe na trón obnovil kláštor a listinou posilnil aj jeho majetky. Spomínaná listina vydaná roku 1214 Ondrejom II. sa pokladá za jednu z najdôležitejších dokumentov týkajúcich sa obce Leles.

Pôvodná stavba i celá obec boli ťažko poškodené počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Románsky kláštor bol poškodený, museli postaviť nový gotický kostol. Kostol vznikol v rokoch 1315-1366 spolu s východným krídlom kláštora, v ktorom sa zachovala gotická kaplnka. Od konca 13. storočia sa kláštor stál hodnoverným miestom. Jeho úlohou bolo opatrovať listiny z celého kraja – stredoveké notárstvo, čo trvalo až do roku 1567. Súčasne sa tu žiaci v pisárskych školách učili koncipovať rozličné úradné písomnosti.

V roku 1405 je pri kláštore doložený špitál a chudobinec. Husitmi bol kláštor vyrabovaný v r. 1442. V roku 1453 odišiel prepošt Martin spolu s Jánom Hunyadym do bojov s Turkami a zobral so sebou i časť archívu hodnoverného miesta, ktorý bol počas bojov samozrejme, zničený. Keďže v časoch tzv. druhej feudálnej anarchie sa kláštor postavil na stranu Jána Zápoľského, bol r. 1527 vyplienený a vyrabovaný rakúskymi žoldniermi Ferdinanda Habsburského. V roku 1533 bol leleský kláštor silno opevnený, keď sa tu postavili obranné múry a priekopy. Proti tomu protestoval u kráľa sám veľmož Gašpar Serédy, keďže sa obával, že opevnený konvent bude slúžiť ako útočište prívržencov Jána Zápoľského. Tušil dobre, lebo druhorodený syn Petra Perényiho, ktorý ovládal Medzibodrožie – Gabriel, sa po smrti svojho otca sám zmocnil leleského kláštora (r.1557) a bol odtiaľ vypudený až Imrichom Telekessym v r. 1559. Opevnenie teda vôbec neslúžilo protitureckej obrane, pretože Turci sa dostali najbližšie k územiu Zemplína prechodne len po Szerencs, ďalej ich expanzia nedosiahla. Poslední premonštráti opustili kláštor v roku 1567.

V období rokov 1567 – 1697 bol kláštor v rukách komendátorov – svetských zemepánov. Za čias komendátorov bol kláštor prestavaný; boli pristavané nárožné veže, celá budova bola zvýšená o jedno poschodie, a tiež bola pristavaná kostolná veža s hodinami (stavba veže prebehla v r. 1623 – 1639), dnes slúžiaca ako zvonica.

Premonštráti sa v roku 1697 vrátili a následne bol celý komplex zbarokizovaný. Po druhýkrát opustili premonštráti kláštor v r. 1787, keď sa dekrétom Jozefa II. rušili všetky rehole, ktoré sa žiadnym spôsobom nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva. V roku 1802 sa však premonštráti vrátili po druhý raz, tentoraz z Čiech, a s nimi prišiel do Lelesu i nový kult Jána Nepomuckého.

V tomto roku začal kláštor opäť plniť svoju funkciu a to aj overovacieho miesta, keď cisár František II. obnovil v Uhorsku činnosť premonštrátov. Svoju činnosť museli premonštráti prerušiť v období socializmu až do roku 1989. Od roku 1989 premonštráti vykonávajú svoju duchovnú činnosť až dodnes. V tom čase tu taktiež dožívali svoj život vyslúžili kňazi a rehoľníci. Takto funguje až do roku 1945 - 1950 kedy ho štátna komunistická moc v rámci akcie "K", ktorú pán Jan Chryzostom kardinál Korec nazval barbarská noc, násilne zrušila a nechala tam stredné odborné učilište poľnohospodárske. V tom období sa vzácna kaplnka stala skládkou umelých hnojív a z jednej strany kaplnky boli zhotovené sociálne zariadenia, čo malo za následok ošarpané omietky, zdevastované okolie a premakajúce steny.

Po roku 1989 - 1990 sa kláštor v Lelesi stáva súčasťou kláštora v Jasove. V roku 1994 bol kláštor odovzdaný do správy premonštrátskej rehole. Kaplnku sv. Michala aj s cennými maľbami nechal v 90-tych rokoch zrekonštruovať Jasovský opát Tomáš.


Povesti a legendy

Čiarka, ktorá zabila kráľovnú Gertrúdu

Azda najznámejším príkladom, ktorý v súčasnosti používajú pedagógovia ako memotechnickú pomôcku, je prípad, ktorý sa spája s príbehom uhorskej kráľovnej Gertrúdy. So sprisahaním, ktorí naplánovali uhorskí magnáti sa totiž spája jedna kuriózna skutočnosť. Keď Ondrej odišiel na výpravu do Haliča, sprisahanci poslali ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi list, v ktorom ho informovali o ich zámere. Veľmi rýchlo dostali aj odpoveď. Bola však v latinčine a bez interpunkčných znamienok: „Regginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiunt ego non contradico“. Sprisahanci si túto odpoveď vysvetlili takto: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“ Kráľovnú sprisahanci zabili 28. septembra 1213. Keď sa Ondrej vrátil z výpravy, s vrahmi manželky urobil rezolútny koniec. O svoj život sa obával aj arcibiskup, ktorý sa ale obhájil tým, že rozkaz pochopil ináč: „Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobré, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“ Arcibiskupa Jána napokon nik nepotrestal.


Užitočné informácie

V čase našej návštevy boli obe vstupné brány zatvorené. Informujte sa preto vopred.

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: madari.sk, sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, historyweb.dennikn.sk, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

kláštor Leles


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu