kláštor Leles

Opevnený premonštrátsky kláštor je sakrálny komplex z 12. storočia nachádzajúci sa na okraji obce Leles na juhovýchode Slovenska.





Navštívil som kláštor Leles (1 tu bol)
hore

Historické názvy

Lelez, Lelesz



Poloha

Leles, Košický kraj


GPS: N48° 27' 52.23",  E22° 01' 27.59"


Nadmorská výška: 108 m



Prístup a okolie

Kláštor Leles sa nachádza v obci Leles, neďaleko Kráľovského Chlmca a má dve vstupné brány. K prvej bráne sa vieme dostať z Blatnej ulice prechádzajúcej obcou, z ktorej odbočíme na úzku cestičku Pod kláštorom. Pokračujeme kúsok rovno až dôjdeme k bráne kláštora, kde je možné aj zaparkovať. Z druhej strany je brána kláštora blízko križovatky Oriešková - Kapušianska, kde sú aj schody vedúce k bráne. V čase našej návštevy boli obe brány zamknuté, informujte sa preto vopred (kontakt uvedený v sekcii Informácie).

Okolité hrady: Kráľovský Chlmec - 5.8 km, Veľký Kamenec - 19.8 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Z južnej strany uzaviera trojpodlažnú stavbu gotický kostol. Gotická stavba z roku 1315 - 1366 tvorí južné krídlo štvorosového masívu kláštora, uzatvárajúceho ústredný dvor kedysi obtočeným arkádami krížovej chodby. Na východnej strane podopierajú stavbu kostola oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu kaplnky a pokračujú aj v exteriéri kostola na východe. Kaplnka je situovaná v južnom krídle kláštora spolu s kostolom. Ústredný dvor má renesančné arkády. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnej strane má prestavanú vežu barokovo upravenú so zvonicovou strechou.

V budove kláštora sú v prízemí renesančné hrebienkové klenby, zatiaľ čo v patroch sú rovné stropy. Barokovo tepaná mreža uzatvára na prízemí schodište, vedúce na poschodie. V kostole a kaplnke sa zachovali gotické krížové klenby.

Po archeologickom výskume sa v interiéri na mieste Rajského dvora našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. – 13. storočie). Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.

Kostol sv. Kríža - bol postavený v 14. storočí, presnejšie v rokoch 1315 - 1366. Stavba bola v priebehu 17. a 18. storočia barokizovaná, renovovaná bola až v roku 1892. V súčasnosti tvorí východné krídlo kláštora, ktorého súčasťou je aj gotická kaplnka sv. Michala. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Priestor kostola uzatvárajú krížové klenby s vyžľabenými rebrami, dosahujúce na konzoly a prípory. Tie sú zakončené konzolami s gotickým akantom. V interiéri sa tiež nachádzajú polkruhovo zakončené barokové okná typické pre architektúru 17. storočia rovnako ako aj barokový triumfálny oblúk. Hlavný oltár od J. Hartmanna v rokokovom slohu, tiež označovaným ako pokračovanie baroka, bol postavený v rokoch 1744-1750. Ústredným obrazom hlavného oltára je obraz sv. Heleny a nadstavcový reliéf Božieho oka. Tvoria ho taktiež postavy dvoch biskupov a dvoch kráľov. Neskorobaroková kazateľnica postavená v polovici 18. storočia je rozmanitá svojim rezbárskym vyhotovením ale i množstvom sôch nachádzajúcich sa nielen na parapete ale aj baldachýnovom zastrešení.

Kaplnka sv. Michala - v juhovýchodnom rohu kláštora, hneď vedľa sakristie sa nachádza kapitulná sieň, v súčasnosti označovaná ako kaplnka sv. Michala. Kaplnka má pozdĺžny obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym záverom na východe. Osvetľujú ju tri barokové polkruhové okná, pod ktorými sa nachádzajú zvyšky ostenia pôvodných gotických okien. V rohoch sa nachádzajú zvyšky gotických konzol pri niektorých sa čiastočne zachovali aj nábehy rebrovitej klenby. Maľby v kaplnke boli členené do štyroch horizontálnych pásov. Najnižší pás bol v dôsledku zvlhnutia stien celkom poškodený. Na južnej stane kaplnky je maľba venovaná Poslednému súdu. Zobrazuje dvoch anjelov, ktorí trúbia a zvolávajú na posledný súd, zo zeme vyliezajú mŕtvi. Maľby zobrazujú aj archanjela Michala, ktorý drží váhy s ľudskými dušami. Maľby na severnej strane boli o mnoho viac poškodené a preto aj ich identifikácia je o mnoho ťažšia. Najvrchnejší pás je od stredného oddelený dvoma riadkami gotického nápisu, ktorý pochádza z konca 14. storočia. Keďže maľby boli poškodené aj písmo sa dá veľmi ťažko prečítať. Ďalšia maľba bola označená ako stretnutie Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi. Gotické maľby kaplnky, ktoré sa zachovali, svedčia o významnom postavení premonštrátov nachádzajú sa tam veľmi náročné ikonografické zobrazenia, ktoré neboli určené pre verejnosť, ale iba pre úzky okruh vzdelaných ľudí.


Pôdorys - kláštor Leles


kláštor Leles - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - rajský dvor, 2 - kaplnka, 3 - kostol, 4 - zvonica, 5 - nárožné veže



Fotogaléria


Historické fotografie

kláštor Leles-história
kláštor Leles-história
kláštor Leles-história


Fotografie z r. 2017

kláštor Leles-Prvá vstupná brána
kláštor Leles-Pohľad na objekt
kláštor Leles-Pohľad na objekt
kláštor Leles-Pohľad na objekt
kláštor Leles-Pohľad na objekt
kláštor Leles-Pohľad na objekt
kláštor Leles-Časť opevnenia
kláštor Leles-Pohľad od druhej brány
kláštor Leles-Druhá vstupná brána


Fotografie návštevníkov

kláštor Leles-Pohľad zhora - Poslal: Jozef



Pošlite nám vaše fotografie - kláštor Leles


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Prvá písomná zmienka o kláštore je z r.1214, no prepošstvo v Lelesi bolo založené pravdepodobne už za vlády Belu III. a založil ho okolo r.1188 vacovský biskup Boleslav. Miesto založenia nebolo vybraté náhodne, výhodná poloha len urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Leles bol styčný bod a miesto kde bola prvoradá duchovnosť ale bolo to aj centrum práva.

Koniec 12. a začiatok 13. storočia sa niesol v znamení konfliktov a sporov. Medzi synmi Bela III. Imrichom a Ondrejom vypukli roztržky ohľadom nástupníctva. Imrich v roku 1199 nechal zbúrať celú budovu premonštrátskeho kláštora a skonfiškoval majetok rádu. Spor bratov sa napokon skončil nástupom Ondreja II. na uhorský trón. Ondreja II. sprevádzala manželka Gertrúda Meranská. Ondrej II. po nástupe na trón obnovil kláštor a listinou posilnil aj jeho majetky. Spomínaná listina vydaná roku 1214 Ondrejom II. sa pokladá za jednu z najdôležitejších dokumentov týkajúcich sa obce Leles.

Pôvodná stavba i celá obec boli ťažko poškodené počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Románsky kláštor bol poškodený, museli postaviť nový gotický kostol. Kostol vznikol v rokoch 1315-1366 spolu s východným krídlom kláštora, v ktorom sa zachovala gotická kaplnka. Od konca 13. storočia sa kláštor stál hodnoverným miestom. Jeho úlohou bolo opatrovať listiny z celého kraja – stredoveké notárstvo, čo trvalo až do roku 1567. Súčasne sa tu žiaci v pisárskych školách učili koncipovať rozličné úradné písomnosti.

V roku 1405 je pri kláštore doložený špitál a chudobinec. Husitmi bol kláštor vyrabovaný v r. 1442. V roku 1453 odišiel prepošt Martin spolu s Jánom Hunyadym do bojov s Turkami a zobral so sebou i časť archívu hodnoverného miesta, ktorý bol počas bojov samozrejme, zničený. Keďže v časoch tzv. druhej feudálnej anarchie sa kláštor postavil na stranu Jána Zápoľského, bol r. 1527 vyplienený a vyrabovaný rakúskymi žoldniermi Ferdinanda Habsburského. V roku 1533 bol leleský kláštor silno opevnený, keď sa tu postavili obranné múry a priekopy. Proti tomu protestoval u kráľa sám veľmož Gašpar Serédy, keďže sa obával, že opevnený konvent bude slúžiť ako útočište prívržencov Jána Zápoľského. Tušil dobre, lebo druhorodený syn Petra Perényiho, ktorý ovládal Medzibodrožie – Gabriel, sa po smrti svojho otca sám zmocnil leleského kláštora (r.1557) a bol odtiaľ vypudený až Imrichom Telekessym v r. 1559. Opevnenie teda vôbec neslúžilo protitureckej obrane, pretože Turci sa dostali najbližšie k územiu Zemplína prechodne len po Szerencs, ďalej ich expanzia nedosiahla. Poslední premonštráti opustili kláštor v roku 1567.

V období rokov 1567 – 1697 bol kláštor v rukách komendátorov – svetských zemepánov. Za čias komendátorov bol kláštor prestavaný; boli pristavané nárožné veže, celá budova bola zvýšená o jedno poschodie, a tiež bola pristavaná kostolná veža s hodinami (stavba veže prebehla v r. 1623 – 1639), dnes slúžiaca ako zvonica.

Premonštráti sa v roku 1697 vrátili a následne bol celý komplex zbarokizovaný. Po druhýkrát opustili premonštráti kláštor v r. 1787, keď sa dekrétom Jozefa II. rušili všetky rehole, ktoré sa žiadnym spôsobom nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva. V roku 1802 sa však premonštráti vrátili po druhý raz, tentoraz z Čiech, a s nimi prišiel do Lelesu i nový kult Jána Nepomuckého.

V tomto roku začal kláštor opäť plniť svoju funkciu a to aj overovacieho miesta, keď cisár František II. obnovil v Uhorsku činnosť premonštrátov. Svoju činnosť museli premonštráti prerušiť v období socializmu až do roku 1989. Od roku 1989 premonštráti vykonávajú svoju duchovnú činnosť až dodnes. V tom čase tu taktiež dožívali svoj život vyslúžili kňazi a rehoľníci. Takto funguje až do roku 1945 - 1950 kedy ho štátna komunistická moc v rámci akcie "K", ktorú pán Jan Chryzostom kardinál Korec nazval barbarská noc, násilne zrušila a nechala tam stredné odborné učilište poľnohospodárske. V tom období sa vzácna kaplnka stala skládkou umelých hnojív a z jednej strany kaplnky boli zhotovené sociálne zariadenia, čo malo za následok ošarpané omietky, zdevastované okolie a premakajúce steny.

Po roku 1989 - 1990 sa kláštor v Lelesi stáva súčasťou kláštora v Jasove. V roku 1994 bol kláštor odovzdaný do správy premonštrátskej rehole. Kaplnku sv. Michala aj s cennými maľbami nechal v 90-tych rokoch zrekonštruovať Jasovský opát Tomáš.


Povesti a legendy

Čiarka, ktorá zabila kráľovnú Gertrúdu

Azda najznámejším príkladom, ktorý v súčasnosti používajú pedagógovia ako memotechnickú pomôcku, je prípad, ktorý sa spája s príbehom uhorskej kráľovnej Gertrúdy. So sprisahaním, ktorí naplánovali uhorskí magnáti sa totiž spája jedna kuriózna skutočnosť. Keď Ondrej odišiel na výpravu do Haliča, sprisahanci poslali ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi list, v ktorom ho informovali o ich zámere. Veľmi rýchlo dostali aj odpoveď. Bola však v latinčine a bez interpunkčných znamienok: „Regginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiunt ego non contradico“. Sprisahanci si túto odpoveď vysvetlili takto: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“ Kráľovnú sprisahanci zabili 28. septembra 1213. Keď sa Ondrej vrátil z výpravy, s vrahmi manželky urobil rezolútny koniec. O svoj život sa obával aj arcibiskup, ktorý sa ale obhájil tým, že rozkaz pochopil ináč: „Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobré, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“ Arcibiskupa Jána napokon nik nepotrestal.


Video - kláštor Leles



Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: madari.sk, sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, historyweb.dennikn.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


V čase našej návštevy boli obe vstupné brány zatvorené.

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
kláštor Leles




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA