hrad Krásna Hôrka

Hrad sa nachádza na vápencovom homoľovitom kopci na severnom okraji Krásnohorského Podhradia.





Navštívil som hrad Krásna Hôrka (27 tu boli)
hore

Historické názvy

castrum Karaznahurka, Craznahorka, castrum Krasnahorka



Poloha

Krásnohorské Podhradie, Košický kraj


GPS: N48° 39' 29.95",  E20° 36' 01.40"


Nadmorská výška: 488 m



Prístup a okolie

Hrad Krásna Hôrka sa nachádza na kopci takmer priamo v obci Krásnohorské Podhradie, takže je krásne viditeľný. Autom sa vyberieme von z obce smerom na Smolník, a keď vyjdeme z obce, onedlho natrafíme na odbočku z hlavnej cesty vľavo. Odbočka nie je veľmi ďaleko od konca obce, navyše je označená tabuľkou. Autom sa dostaneme až na koniec tejto cesty, ktorá vedie pomedzi stromy až k platenému parkovisku pod hradom. Ak budete mať šťastie, auto môžete odparkovať ešte pred parkoviskom medzi stromami popri ceste. Od parkoviska je to už len mierny nenáročný výstup až k hradu.

Ak sa však rozhodnete pre pešiu túru, tak sa asi za 30 minút dostaneme k spomínanému parkovisku pod hradom po žlto značenom turistickom chodníku z cesty do Pače, prípadne po žlto značenej turistickej ceste až od Mauzólea Andrássyovcov. Mauzóleum nájdeme jednoducho - opustíme obec v smere Turňa nad Bodvou /Košice/. Mauzóleum sa nachádza na ľavej strane hlavnej cesty neďaleko od obce. Auto môžeme odstaviť hneď oproti Mauzóleu na druhej strane cesty /je tu akýsi Strážny dom, kde sa nachádza aj sprievodkyňa/.

Medzi zaujímavosti určite patrí aj spomínané Mauzóleum s mramorovými sarkofágmi Andrássyovcov. Pozoruhodným prírodným výtvorom je Krásnohorská jaskyňa, ktorá sa však nachádza v neďalekej obci Krásnohorská Dlhá Lúka.

Okolité hrady: Štítnický hrad - 17.3 km, Plešivec - 19.1 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Hrad je zrekonštruovaný, vo veľmi dobrom stave, prístupný verejnosti. Vstup je spoplatnený, po hrade vás prevedie sprievodca. Na hrade je umiestnená pobočka Múzea v Betliari /zal. v r.1949 v kaštieli Betliar ako múzeum bytovej kultúry/. O hrad je veľký záujem, preto počítajte s veľkým návalom turistov (i zahraničných) hlavne v letných mesiacoch.

Najvyššie položeným objektom je palác s obrannou vežou a pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a obytné i hospodárske budovy. Pôvodný hrad tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. Po stavebných úpravách Františka Bebeka v 16.storočí hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Andrássyovci neskôr zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali hlavne dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie. V druhej polovici 17.storočia postavili medzi JV baštou a treťou bránou pred JZ baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. V roku 1770 dali Andrássyovci prestavať podkovovitú baštu na kaplnku, a na prelome 19. a 20.storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené. Poslednou úpravou bola až rekonštrukcia Pamiatkového úradu v Žiline v druhej polovici 20.storočia.

Ako už bolo spomenuté, na hrade sa nachádza pobočka Múzea v Betliari. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v jadre hradu je expozícia venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové, zbierka strelných zbraní a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17.storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, a vedľa kaplnky rodinná hrobka Andrássyovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam hradná kuchyňa a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.


Pôdorys - hrad Krásna Hôrka


hrad Krásna Hôrka - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-pôvodne obytná veža, 2-nádvorie horného hradu so studňou, 3-gotický palác, 4-obranné bašty stredného hradu, 5-bašta stredného hradu prestavaná na kaplnku, 6-delová terasa, 7-neskorogotický palác, 8-priečne priechodné krídla, 9-prevádzkové objekty, 10-dolný hrad, 11-obytný trakt, 12-vstupná brána, 13-barokové predhradie



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Krásna Hôrka-história
hrad Krásna Hôrka-história
hrad Krásna Hôrka-1926
hrad Krásna Hôrka-kresba


Fotografie z r. 2008

hrad Krásna Hôrka-Pohľad na hrad
hrad Krásna Hôrka-Pohľad na hrad
hrad Krásna Hôrka-Bašty stredného hradu s barokovým predhradím
hrad Krásna Hôrka-Bašta stredného hradu, v pozadí obytná veža
hrad Krásna Hôrka-Vstup do hradu
hrad Krásna Hôrka-Pohľad na baštu a kaplnku pred hradom
hrad Krásna Hôrka-Múry obytného traktu
hrad Krásna Hôrka-Vonkajší pohľad na múry obytného traktu
hrad Krásna Hôrka-Delová terasa
hrad Krásna Hôrka-Západná bašta stredného hradu
hrad Krásna Hôrka-Vnútorná časť hradu
hrad Krásna Hôrka-Pohľad na hrad
hrad Krásna Hôrka-Interiér hradu
hrad Krásna Hôrka-Interiér hradu
hrad Krásna Hôrka-Interiér hradu
hrad Krásna Hôrka-Interiér hradu
hrad Krásna Hôrka-Interiér hradu


Fotografie návštevníkov

hrad Krásna Hôrka-1856 - Poslal: cirbus profile
hrad Krásna Hôrka-Rytina - Poslal: cirbus profile
hrad Krásna Hôrka-Rytina - Poslal: cirbus profile
hrad Krásna Hôrka-Maľba - Poslal: cirbus profile
hrad Krásna Hôrka-Hrad v plameňoch 2012  - Poslal: Jozef
hrad Krásna Hôrka-Poškodený hrad 2012  - Poslal: Jozef
hrad Krásna Hôrka-Hrad v rekonštrukcii 2014  - Poslala: Luba Bugošová



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Krásna Hôrka


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Najstaršie jadro strážneho hradu so štvorcovou obytnou vežou a priľahlým opevneným nádvorím nevylučuje možnosť vzniku objektu už v 2.polovici 13.storočia. Hrad pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska. Za prvých staviteľov hradu považujeme rod Batizovcov a Mariássyovcov, ktorí ho pravdepodobne postavili okolo r.1320 na území získanom od Bebekovcov. Samozrejme nemožno hovoriť o hrade v dnešnom slova zmysle, pretože išlo len o opevnenú obytnú gotickú vežu (donjon) na samom vrchole vápencovej kopy. Bebekovci však neskôr zistili, že odpredaný majetok má omnoho vyššiu hodnotu, predovšetkým kvôli nerastnému bohatstvu nachádzajúcom sa v okolí a začal sa niekoľkoročný spor o navrátenie územia s hradom. V roku 1352 Bebekovci spor vyhrali a hrad sa stal ich majetkom až do roku 1556, keď posledný z rodu odišiel do Sedmohradska.

Medzitým, v r.1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer i Krásnu Hôrku, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, opäť sa k hradu dostali Bebekovci. Nebezpečenstvo tureckých nájazdov si neskôr vynútilo modernizáciu a vybudovanie nového fortifikačného systému. Najvýznamnejšia prestavba sa udiala za legendami opradeného krutého Františka Bebeka. Hrad vtedy získal nové opevnenie pôdorysu nepravidelného trojuholníka s troma mohutnými nárožnými baštami. Medzi baštami na východnej strane bola vybudovaná delová terasa, na ktorej dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. K obdobiu krátko po rozsiahlej prestavbe hradu sa viažu legendy o krutosti a dvojtvárnej politike hradného pána Františka Bebeka i jeho brata gemerského župana Imricha. Označovali sa ako „lúpežní rytieri“, ktorí údajne odlievali delá z kostolných zvonov. Počas tureckých nájazdov Turci obsadili s podporou samotného cisára aj Fiľakovský hrad, ktorý patril Bebekovi. Potom, čo to František Bebek zistil, napadol cisárske vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Začal si raziť vlastné mince (existenciu tajnej mincovne dokumentuje jedna z miestností v hornom hrade) a postavil sa proti panovníkovi Ferdinandovi. Ferdinand vyslal proti Bebekovi vojsko, ale Bebek sa spojil s Turkami a v roku 1556 cisárske vojsko zahnal k Rožňave. Ešte v septembri v roku 1556 bojoval proti cisárovi s pomocou tureckých vojsk, avšak onedlho bol potrestaný vyhnanstvom. Vyhlásili ho za vlastizradcu, zbavili ho všetkých titulov a funkcií. Odišiel do Sedmohradska, aby sa tu stal ríšskym správcom. V roku 1558 ho pravdepodobne zavraždili. Osud Bebekovcov je po týchto udalostiach veľmi nejasný. Sú zmienky ešte o jeho synovi Jurajovi, ktorý sa na rozdiel od otca stal zástancom protireformácie. Stal sa dokonca aj gemerským županom, no zlej povesti svojho otca sa mu zrejme nikdy nepodarilo zbaviť. Zomrel bez potomkov v roku 1567. Jurajom vymrel tento významný, však málo známy a neprebádaný rod, ktorý výrazne zasiahol do stredovekých dejín nielen Gemera, ale celého Uhorského kráľovstva.

Hrad sa potom dostal do správy cisárskeho dvora, ktorý krásnohorské panstvo spravoval prostredníctvom hradných kapitánov. Za osem rokov sa ich vystriedalo až sedem. Jedným z posledných bol Peter I. Andrássy, prvý z rodu Andrássyovcov na Krásnej Hôrke a v Gemeri vôbec, ktorý začal s prestavbou hradu. V roku 1642 po dlhej snahe získal Matej II. z rodu Andrássyovcov hrad do svojho vlastníctva a hrad prebudoval na šľachtické reprezentačné sídlo. V 17.storočí bol hrad rozšírený o ďalšie stavby - dolný hrad a stredný hrad, ktorý slúžil pravdepodobne na reprezentačné účely. Medzi starým bebekovským a novým renesančným palácom sa vytvorilo malé nádvorie. Stavebný ruch sa v tomto období viaže na postavu Mikuláša I., ktorý sa stal županom gemerského komitátu a kráľovským radcom. Za jeho éry sa hrad stal sídlom župy, čo tiež vysvetľuje výstavbu nových reprezentačných i obytných priestorov. Keď sa v roku 1678 zmocnili hradu Thökölyho vojská, prinútili Mikuláša Andrássyho pridať sa k povstalcom. Preto v roku 1685 obliehalo Krásnu Hôrku cisárske vojsko, ale neúspešne. Juraj Andrássy, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. V 18.storočí stratila Krásna Hôrka svoj strategický i vojenský význam a stala sa súkromným sídlom rodiny Andrássyovcov. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana, avšak hrad ostal v takomto stave dlho neobývaný. Krásna Hôrka sa napokon stala rodovým múzeom Andrássyovcov.

Koncom 19. a začiatkom 20.storočia dal gróf Dionýz Andrássy hrad opäť obnoviť. Počas tejto rekonštrukcie vznikla nová priestranná rodinná hrobka v prízemných priestoroch stredného hradu. Obnova sa týkala aj malej pohrebnej kaplnky pod dnešnou delovou terasou, ktorú dal postaviť Juraj IV. svojej matke v roku 1828, dokazuje to veľká železná tabuľa s nápisom CINERIBUS OPTIMAE MATRIS MDCCCXXVIII (Najlepšej matke 1828). Renovovali sa aj miestnosti nad prejazdom tretej brány, kde gróf Dionýz Andrássy zariadil pietne múzeum svojej manželky Františky. Dionýz Andrássy bol posledným mužským potomkom vetvy Andrássyovcov.

Hrad i celé panstvo boli v roku 1945 znárodnené Benešovými dekrétmi, v roku 1948 ho Národná kultúrna komisia vyhlásila za štátny kultúrny majetok, o 13 rokov neskôr bol zaradený medzi národné kultúrne pamiatky a od roku 1996 je v správe Slovenského národného múzea ako súčasť Múzea Betliar.

10.marca 2012 na hrade vypukol rozsiahly požiar, dôsledkom čoho bolo značne poškodené zastrešenie hradu. Zhoreli všetky strechy, vrátane interiéru horného gotického hradu. Údajnou príčinou požiaru bolo vznietenie trávy v okolí spôsobené nedbanlivosťou.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

V hradnej kaplnke je uložená sklená rakva s prirodzene mumifikovanou mŕtvolou ženy, ktorú tradícia stotožňuje so Žofiou Serédyovou, manželkou kuruckého generála Štefana Andrássyho, hrdinkou Jókaiho románu Levočská biela pani.

Povesť o Bebekovi

Už za čias lúpežného rytiera a prešibaného peňazokazca európskeho kalibru Františka Bebeka sa vravievalo: zlatá Kremnica, medená Bystrica, strieborná Štiavnica, zlodejská Krásna Hôrka... Platilo to však iba za panovania tohto všetkým masťami mazaného rytiera noci.

Bebekovské nočné výjazdy v roku 1526 nadobudli taký rozmer, že i pri vyslovení jeho mena sa triasli od strachu ľudia na Gemeri, Spiši a Liptove. Strhával z kostolných veží zvony a na nádvorí Krásnej Hôrky z nich dával liať kanóny. Vravievalo sa tiež, že falošné mince mu tajne razili vynikajúci majstri v Košiciach.

Tesne pred súmrakom sa nad Krásnou Hôrkou objavili dvaja jazdci. Opatrne sa spúšťali Pačanským vrchom. Kone nepokojné a dlhou jazdou unavené inštinktívne zacítili blízkosť mesta. Po strmom chodníku sami od seba zrýchlili krok. Muži v sedle nechali voľné uzdy, pretože do zotmenia mali byť v Rožňave. Hradný kastelán, Bebekov dôverný spoločník, ich mal čakať v zájazdnom hostinci "U permoníka". Keby zmeškali hodinu stretnutia mali čakať na svetelné znamenie. Kastelán v hostinci nebol. Tí dvaja pocestní si sadli tak, aby cez malé okienko mohli sledovať západnú stranu Krásnej Hôrky. Medzitým sa zotmelo, a tak im neušlo blikotavé svetielko kahanca. Signál z hradu znamenal stretnutie na dohovorenom mieste pred Nadabulou. Neúspešní adepti na katových paholkov v Košiciach vedeli, že s bebekovskou družinou za jedinú noc prídu k dukátikom. Tej noci však jeho veličenstvo Bebek mal úplne iný plán. Zvony počkajú, kupci odídu... Zvedovia priniesli správu, že po "zlatej" ceste vedúcej k Smolníku a Gelnice sa začína Bebekovi miešať do remesla akýsi zbojník Kauffang - chytač kupcov. Cez deň vážený občan mesta Košice, v noci neľútostný zbojník. Koho chytí, toho oberie o všetok tovar. Najčastejšie to boli kožušiny, ale aj zlato a striebro, soľ, víno a dobytok. Kauffang, muž viacerých tvárí, mal svojich spoločníkov aj na hrade Dunajec, kde tajne dopravoval svoje obete a potom žiadal, aby sa zo zajatia vykúpili... Podľa dobových pisárov rytier Bebek takúto nekalú konkurenciu vo vlastnom revíri jednoducho nemohol trpieť. Otcom mesta Košice posiela list, v ktorom sa sám pasuje do úlohy pomstiteľa. V liste sľubuje, že vodcu lúpežnej bandy Kauffanga dopraví v putách pred brány mesta, aby ho tam stihol spravodlivý trest. Bebek v snahe napraviť svoju zlú kartu, ale hlavne povesť lupiča zvonov a peňazokazca, troch previnilcov vodil v putách po celom Gemeri a Spiši. Potom ich dal dopraviť pred brány mesta Košice, aby mestský magistrát rozhodol o ich ďalšom osude. Súdna stolica mesta bola k lúpežníkom milosrdná. Neboli bičovaní, ani zaživa pochovaní, ale iba sťatí...

Hlavný hriešnik Bebek s niektorými košickými mešťanmi udržiaval tajné prepojenie. Levočský kronikár Sperfógel Bebeka opisuje takto: "Bebekovci za jediný rok (1533) ukradli toľko zvonov, že mu košickí zbrojári uliali z nich až 54 kanónov..." Činnosť lúpežnej dynastie majiteľa hradu Krásna Hôrka bola oveľa pestrejšia. História však mnohé zakryla závojom času a zabudnutia. Boli však horší ako hroziaca turecká invázia. Zrejme odtiaľ pochádza ľudové porekadlo: horší Turka, poturčin...

Kanóny a falošné mince sa mali stať stratégiou Bebeka, ktorý bol pripravený na boj s Turkami, ale aj s cisárskym vojskom. Zlá stratégia sa mu však vypomstila. Po vyplienení Gelnice a Smolníka, ako aj vypálenie Tichej vody sa situácia natoľko vyhrotila, že poškodení šľachtici, ako aj hnev občanov zo slobodných kráľovských miest sa obrátili proti Bebekovi. Ten nelenil, ale spojil sa s Turkami. Ríšsky snem trestá Bebeka odňatím majetkov. Bebek sa nepodriaďuje, a tak cisár posiela proti hradu Krásna Hôrka veľké a silné vojsko. Cisárska armáda sa rozdelila na dve časti za mestami Jelšava a Plešivec. Bebek so svojou družinou opúšťa Krásnu Hôrku. V jeho koči sú uložené zlaté mince a iné ulúpené drahocennosti. Rúti sa dole Sorožkou. Ešte raz sa obzrie, aby videl kontúry svojho hradu. Vtedy netuší, že ho vidí naposledy. Prví cisárski zvedovia sú mu za pätami. V Turnianskom Podhradí sa pod preťaženým kočom zlomí koleso. Bebek sa zastaví na Turnianskom hrade, ale potom ho strach pred cisárskym vojskom vyháňa až do Sedmohradska. V sieňach Krásnej Hôrky sa udomácnilo cisárske vojsko. V tom čase Bebek už poľuje v sedmohradských horách. Na Krásnu Hôrku však nezabúda. Možno, že i ľutuje svoje činy a zbojnícke chodníčky. V jeden decembrový deň prekročí mestské brány v Levoči dvanásť jazdcov. Vedie ich "muž z Gelnice". Cieľ cesty je tajný. Na otázku strážcu brány, kde majú namierené, veliteľ jazdcov iba kopijou naznačí smer. Cisársky zved pozná miesto, kde sa skrýva úhlavný nepriateľ jeho veličenstva.

Osud dostihol Františka Bebeka na lesnej čistinke. Sklonený nad úlovkom začul kroky. Keď sa narovnal bol obkľúčený neznámymi vojakmi. Bebek ešte nechápe, že je tu koniec, neverí tomu ani po prvom seknutí. Ostrie meča mu preniklo cez kožený kabátec. Pocítil ostrú bolesť. "Mečom si bojoval, mečom aj zahynieš," počul hlas, ktorý prichádzal k nemu akoby z veľkej diaľky. Za ohybom cesty sa objavili Bebekovi kumpáni, svedkovia drámy. Nepohnali svoje kone, aby pomohli svojmu kapitánovi. Cisárska trestná výprava dokonala svoje poslanie. Posledný z rodu Bebekovcov dodýchal v cudzej zemi.


Video - hrad Krásna Hôrka



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: www.hradkrasnahorka.sk, www.snm.sk, www.cassovia.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Krásna Hôrka




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA