Štítnický hrad

Pôvodne nížinný vodný hrádok v intraviláne obce Štítnik, v okrese Rožňava, situovaný v Štítnickom podolí Revúckej vrchoviny, čiastočne zachovaný v zvyškoch zrúcaniny a čiastočne v prestavanom objekte - kaštieli.

Počasie Štítnik

hore

Štítnik, Košický kraj, 282 m n.m.

N48° 39' 23.59",  E20° 21' 54.94"


Chytnek, Chetnug, Chetnek, Citnik, Czethnek, Schitnek, Schitnik, Csetnek

Prístup - Štítnický hrad

Zrúcanina Štítnického hradu sa nachádza priamo v obci Štítnik a jednoducho sa k nemu dostaneme z hlavnej cesty - z Teplickej ulice. Vstup do hradu je hneď pri hlavnej ceste približne v strede medzi ulicami Jarková a Malá. Auto môžeme odstaviť aj tesne pred bránou objektu, alebo kúsok ďalej, medzi dvoma kostolmi je veľké parkovisko.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Betliar - 12 km, Slavec - 12.3 km, Plešivec - 12.4 km, Krásna Hôrka - 17.3 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Z pôvodného vodného hradu sa zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta s terasou, časť vstupu na východnej strane s baštou. Na mieste južného krídla vznikol začiatkom 19. storočia nový kamenný múr s veľkou bránou. Na mieste severného krídla stojí hospodárska budova.

Z objektu ostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romanticky upravené neogotickými oknami a terasou, ďalej silne zničený pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia bašta, ako aj zvyšky základov. Areál hradu s kaštieľom prebudovaným na kuchyňu a jedáleň využívalo poľnohospodárske učilište do roku 2010. V roku 2016 po vzájomnom vyrovnaní a dohodnutí s Košickým samosprávnym krajom prechádza areál hradu s parkom do vlastníctva obce Štítnik. Areál hradu sa vyčistil a v spolupráci s OZ sa pripravuje aj obnova hradu. Obnova by sa mala dotknúť tiež legendami opradených tunelov a katakomb, ktorých existencia sa traduje po generácie. Mali slúžiť ako únikové cesty, ktoré sa využívali hlavne počast nájazdov Turkov.



Štítnický hrad - pôdorys

Pôdorys - Štítnický hrad


Legenda k pôdorysu:
1 - murivo z 15.storočia, 2 - z druhej pol. 16.storočia, 3 - barokové, 4 - z 19. storočia

Fotogaléria

2016

  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Pohľad na objekt
  • Štítnický hrad-Interiér
  • Štítnický hrad-Interiér
  • Štítnický hrad-Interiér
  • Štítnický hrad-Interiér
  • Štítnický hrad-Interiér

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Štítnický hrad-história
  • Štítnický hrad-história
  • Štítnický hrad-história
  • Štítnický hrad-história
  • Štítnický hrad-JV bašta pred zastrešením

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • Štítnický hrad-Pohľad z juhu Zdroj: Margita Vilimová
  • Štítnický hrad-Pohľad na SV a JV baštu Zdroj: Margita Vilimová
  • Štítnický hrad-Pohľad na JV baštu Zdroj: Margita Vilimová
  • Štítnický hrad-Kaštieľ Zdroj: Margita Vilimová

Pošlite nám vaše fotografie - Štítnický hrad

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Hoci je v okolí Štítnika dostatok vhodných výšinných polôh, hrad vznikol v polohe, ktorej okolie mohlo byť zmenené na priekopy zaplavované vodou z blízkej riečky rovnakého názvu. Aj keď sa hrad v Štítniku spomína už v 13.storočí, povolenie na stavbu, resp. prestavbu, od kráľa Žigmunda Luxemburského dostali štítnický Bebekovci v r.1432. Tento hrad bol v minulosti chránený veľkými močariskami a predstavoval významnú protitureckú pevnosť. Bol pravidelného tvaru s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami na západnej strane. Do protitureckej obrannej línie bol zaradený v r.1559. V roku 1577 požiadala vojenská rada gemerský komitét, aby hrad prebudoval, lebo je zastaralý.

Prestavbu začali pravdepodobne v roku 1580 - 1585, pričom zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delostreleckými baštami a zvýšili pozorovaciu hranolovú vežu drevenou nadstavbou. Jedna z nových nárožných veží bola polygonálna a pripomínala známu Bebekovu vežu vo Fiľakove. Napriek tomu Turci niekoľkokrát hrad dobyli a potom ho opäť získali cisárske vojská.

Po vymretí štítnickej vetvy Bebekovcov (1594) mal majetky v držbe istý čas Blažej Horváth a potom do r.1566 rod Bakosovcov [Bakoš]. Na vlastníctve mali podiel i ďalší majitelia (Balogovci, Pongráczovci, Rákócziovci atď.), až kým hrad neznivočili protihabsburské stavovské povstania. Po poslednom z nich zostala na mieste kedysi mocnej pevnosti iba zrúcanina. V 19. storočí bolo však jedno jej krídlo zrekonštruované a prebudované baníckou rodinou Sárkányi na kaštieľ. V blízkosti tohto kaštieľa sa zachovali i niektoré pevnostné prvky pôvodného hradu.

V roku 1940 vyhorela jedna bašta a po II. sv. vojne bola v hospodárskej budove zriadená sódovkáreň. V r.1975 uskutočnil olomoucký architekt Z.Gardavský prieskum stavby. Areál hradu s kaštieľom prebudovaným na kuchyňu a jedáleň využívalo poľnohospodárske učilište do roku 2010.

V roku 2016 po vzájomnom vyrovnaní a dohodnutí s Košickým samosprávnym krajom prechádza areál hradu s parkom do vlastníctva obce Štítnik a po prvýkrát v histórii sa v auguste 2016 uskutočnili hradné hry a areál hradu bol sprístupnený verejnosti.


Povesti a legendy

Bebekovci

Bebekovci podľa povesti odvodzovali svoj pôvod od pastierov. Jeden z nich pri pasení natrafil na ložisko vzácnych rúd. Na radu svojej ženy, krásnej Idy, ligotavé hrudy ponúkol kráľovi a vypýtal si za ne povolenie postaviť si sedem košiarov. Rod Bebekovcov v čase svojej najväčšej moci na začiatku 16.storočia vlastnil sedem hradov /medzi nimi i Štítnik/, z ktorých za najvýznamnejší považoval Krásnu Hôrku.


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, WEB: http://hradstitnik.sk, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Štítnický hrad


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu