hrad Plešivec

Zvyšky Plešiveckého hradu sa nachádzajú na súkromnom pozemku v obci Plešivec neďaleko Rožňavy, na okraji Slovenského Krasu.





Navštívil som hrad Plešivec (6 tu boli)
hore

Historické názvy

Pelsűcz, Pelsucz, Pleschnitz, Pelschőtz, Plessowce, Pleissnitz, Plessiwec, Plěssuwce, Plesuck, Pelsüc, Pelsőc, possesio Plysouch cum castrum



Poloha

Plešivec, Košický kraj


GPS: N48° 32' 50.72",  E20° 24' 04.70"


Nadmorská výška: 218 m



Prístup a okolie

Zvyšky obvodového muriva gotického vodného hradu Plešivec sa nachádzajú v oplotenej záhrade na súkromnom pozemku, navyše ukryté za zástavbou. Je pomerne obtiažne ho nájsť. Objekt sa nachádza na Hradnej ulici priamo v obci Plešivec. Je potrebné nájsť štyri vedľa seba stojace paneláky /v smere na Rožňavu/. Zvyšky hradu sú hneď oproti panelákom. /pomôcka - nájdete tu medzi hradom a panelákom aj detské preliezačky/. Chcel by som upozorniť na to, že na väčšine máp je poloha Plešiveckého hradu mylne vyznačená na vrchu nad mestom, kde sa však žiadne stopy po hrade nenašli!

K zaujímavostiam v obci určite patrí aj napr. ranogotický reformovaný kostol sv. Juraja. Z jednotlivých planín Slovenského krasu je pre turistiku najpríťažlivejšia národná prírodná rezervácia Plešivecká planina. Najznámejšou priepasťou, ktorá sa skrýva v podzemí Plešiveckej planiny je Zvonivá jama. V jej okolí sa nachádza priepasť Zombor, Vlčia jama a Veľká Salanka. Vo východnej časti planiny možno nájsť Veľkú Peňažnú priepasť (Peňažnica). V juhovýchodnej časti Plešiveckej planiny je ukrytá Diviačia priepasť, kde v hĺbke 75 m objavili asi 3 000 rokov starú kostru diviaka. Neďaleko sa nachádza známa jaskyňa Domica.

Okolité hrady: Štítnický hrad - 12.4 km, Krásna Hôrka - 19.1 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Pravdepodobne išlo v minulosti o mýtnicu (budova, kde sa vyberalo mýto), ktorá bola počas tureckého vpádu opevnená. Miesto tohto prakticky zaniknutého hradu pripomína iba zachovaný 10m úsek kamenného múru, vysokého asi 6m, hrubého asi 0,8 m, nachádzajúceho sa v záhrade na súkromnom pozemku.

Z tvaru parciel v okolí a tiež aj analógie blízkeho hradu Štítnik len možno usudzovať pôvodný tvar Plešiveckého hradu. Pravdepodobne sa jednalo o štvorcový rozmer (42x44 m), ku ktorému boli pristavané obytné a hospodárske budovy. Tiež len môžeme predpokladať, že obranné systémy hradu využívali okolité vodné toky - konkrétne riečku Slaná. Žiaľ, o tomto hrade vieme len veľmi málo, dokonca okolopostavené bytovky znemožňujú ďalší hlbší archeologický výskum. Nad mestom sa týči vrch s názvom Óvár, čo znamená hrad, starhrad - 430 m n.m. Je možné, že sa tu tiež nachádzal kedysi nejaký hrad, avšak nenašli sa po ňom žiadne stopy.


Pôdorys - hrad Plešivec


hrad Plešivec - pôdorys

Legenda k pôdorysu

Predpokladaný tvar pôdorysu hradu - Zdroj: M.Plaček, M.Bóna - Encyklopédia slovenských hradov



Fotogaléria


Historické fotografie



Fotografie z r. 2008

hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad
hrad Plešivec-Pohľad na hrad



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Plešivec


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

V dejinách rodu Arpádovcov je málo takých miest, ktorých názov vznikol skôr ako usadlosť sama. Medzi takého patrí jedna z najstarších usadlostí Gemerskej župy – Plešivec. V 12.storočí slovo Plešivec /vtedy samozrejme iný názov/ nebolo názvom usadlosti alebo mestečka v dnešnej forme. Takto bol pomenovaný obrovský súbor majetkov, tiahnúcich sa od Ardova cez Štítnik až ku Brzotínu. Názov úzko súvisí s Veľkým vrchom, pre ktorý je charakteristická jeho plešatosť. Ešte aj dnes ho zdobí množstvo holých skál. Tento vrch sa nazýval plešivým, bol teda inšpirátorom pomenovania neskoršej usadlosti – Plešivec. Slúžil tiež ako informačno – orientačný bod pre množstvo kupcov, obchodníkov i cestujúcich, ktorých cesta viedla cez tieto končiny.

Keď v roku 1243 Belo IV. daroval Plešivec bratom Detrichovi a Štefanovi Szár z rodu Ákošovcov stál tu na mieste starého slovanského hradiska pri ústi Štítnického potoka do Šajavy (rieka Slaná) hrad obohnaný priekopou. Nielen Plešivec, ale aj rozsiahle pozemky na Gemeri dostali synovia Mateja z rodu Ákošovcov, Detrich Szár a Filip Szár na základe pomoci kráľovi Belovi IV. v bitke proti Tatárom (správne Mongolom) pri rieke Slaná v roku 1241. Bratia ho po porazenej bitke sprevádzali pri úteku a pomohli mu dostať sa do bezpečia na hrádok Čertov hrad. Po smrti Detricha ovládal územie jeho syn Benedikt Csetneky. V roku 1307 dal nový hrad postaviť Dominik Bebek syn Benedikta Csetneka.

Začiatkom 14. storčia došlo k deľbe rodového majetku a následne aj rodu na dve vetvy. Dominik Bebek bol zakladateľom vetvy Bebekovcov a jeho brat Ladislav Csetneky bol zakladateľom štítnickej vetvy Csetnekyovcov (podľa maďarského názvu Štítnika – Csetnek) s pridelenými majetkami v Štítniku. Nový Dominikov hrad, ktorý bol už obohnaný vodnou priekopou, mal veľké a mocné múry siahajúce až po neskoršie vystavaný stoličný dom na hornom konci Plešivca. Obklopujúca voda slúžila ako obranný prvok. V čase tureckých vojen zohral dôležitú úlohu. Práve pre jeho dôležitosť a strategický význam nariadil uhorský snem Gemerskej stolici vydržiavať na hrade vojsko a stálu posádku. No i napriek týmto opatreniam sa Turci v roku 1558 zmocnili Plešivca a stali sa aj pánmi hradu. Kráľovná Izabela, matka ešte mladého Jána II. Žigmunda Zápoľského dala v roku 1558 Františka Bebeka zavraždiť. Na základe tejto udalosti prešiel jeho syn Juraj Bebek na stranu cisára Ferdinanda I. Habsburského. V roku 1562 sa Juraj Bebek dostal do tureckého zajatia a po trojročnom väznení prešiel v roku 1565 opäť na stranu tureckého sultána Sulejmán I. Keď sa však Juraj Bebek spojil s Turkami, panovník Maximilián II. poslal proti nemu vojenskú výpravu pod vedením Lazara Schwendu, ktorý hrad Plešivec v roku 1566 dobil a zbúral.

Z hradu dnes zostala zachovaná len nepatrná časť hradnej steny. Objasnenie histórie a pôvodu tohto hradu by určite priniesol hlbší archeologický výskum, ktorý sa žiaľ, neuskutočnil ešte pred výstavbou bytoviek v okolí objektu.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Bebekovci podľa povesti odvodzovali svoj pôvod od pastierov. Jeden z nich pri pasení natrafil na ložisko vzácnych rúd. Na radu svojej ženy, krásnej Idy, ligotavé hrudy ponúkol kráľovi a vypýtal si za ne povolenie postaviť si sedem košiarov. Rod Bebekovcov v čase svojej najväčšej moci na začiatku 16.storočia vlastnil sedem hradov /medzi nimi i Plešivec/, z ktorých za najvýznamnejší považoval Krásnu Hôrku.



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, WEB: www.plesivec.ocu.sk, www.plesivec.sk, www.cirbus-profile.biznisweb.sk/hradni-pani/bebekovci/, www.szadvar.karpi.com/bebek1.html, www.mikroregiondomica.sk, www.plesivec.ocu.sk/sk/, www.plesivec.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Hrad sa nachádza na súkromnom pozemku, ktorý je oplotený, je možné si ho pozrieť zvonku, prípadne s povolením majiteľa pozemku.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Plešivec




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA