zrúcanina hradu
Zrúcaniny zemepanského hrádku na andezitovom kopci na okraji severozápadnej časti Slanských vrchov nad obcou Podhradík pri Prešove
Podhradík, Prešovský kraj
GPS: 49.001,
21.356
529 m n. m.
Trasa 1:
Z Prešova sa cez Vyšnú Šebastovú dostaneme do obce Podhradík, ktorou prejdeme popri Obecnom úrade a kostole, neskôr odbočíme na cestu vľavo a pokračujeme k menšej križovatke. Tu popri informačnej tabuli odbočíme vľavo, prejdeme cez mostík ponad potok Šebastovka a zaparkujeme na menšom parkovisku. Tu začína náučný chodník Hrad Šebeš.
Z parkoviska pôjdeme chvíľu rovno, potom odbočíme na lesnú cestu vpravo, ktorá nás dovedie k hradu Šebeš.
Trasa 2: Zo spomínaného parkoviska rovnakou cestou, avšak potom neodbočíme vpravo, ale pokračujeme stále rovno. Ešte predtým ako by sme vyšli na lúku, je potrebné odbočiť vpravo a finálnym stúpaním popri pamätníku a jaskyni prídeme k hradu z opačnej strany.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Soľnohrad - 3.1 km, Nižná Šebastová - 5.9 km, Kapušiansky hrad - 6.5 km, Fintice - 7.7 km, Chmeľov - 9.9 km, Medzianky - 10.3 km, Hanušovce veľký kaštieľ - 10.8 km, Hanušovce malý kaštieľ - 10.9 km, Demjata Semsey - 12 km, Demjata Hámoš - 12.2 km
Hrad dlhé roky pustol a zarastal. Až v roku 2012 sa začali intenzívne práce na jeho obnove. Archeologickému prieskumu predchádzalo náročné odstraňovanie náletových drevín. Z pôvodného hradu sa zachovali iba nevysoké zvyšky kamenných múrov.
Historické a iné názvy: Sebes, Sebeswar
Pôvodne na mieste, kde dnes hrad stojí, existovalo obydlie zvané Havranov príbytok (Hulloudzalasa), ktoré bolo už od roku 1285 zrejme opustené. Názov vychádzal z čierneho habitu príslušníkov rytierskeho rádu, ktorý tam pravdepodobne spravoval drevený strážny hrádok.
Okolo r.1307 získal od uhorského palatína Omodeja Abu okolie spomínaného územia rytier Synak, ktorý do r.1315 na kopci Mačací kameň (Machkakw, dnes Zámek), postavil nový kamenný hrad. Tento hrad sa spomína v donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315. Hrad patril až do roku 1491 Synakovým potomkom. Avšak medzitým niekoľkokrát kvôli vnútorným nepokojom o panstvo prišli. Niektorí šľachtici zo Šebeša sa vzopreli kráľovi Žigmundovi a ten im majetky zhabal. Neskôr, v r.1401, im vďaka istému Šimonovi, ktorý sa zúčastnil hrdinského boja s Osmanmi pri Nikopoli, boli majetky vrátené.
Po smrti kráľa Mateja tentoraz páni zo Šebeša podporili panovníka Jána Albrechta, ktorého vojaci obsadili Prešov. Nový uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský však vzápätí v r.1491 daroval na krátku dobu hrad mestu Košice. Už onedlho sa však hrad vrátil do rúk pôvodným majiteľom. Majitelia hradu ale nemali dobré vzťahy so susedným mestom Prešov, kedže sa nevedeli dohodnúť na hraniciach chotára. Spor sa v roku 1475 dostal až pred súd, ale ani ten ho nevyriešil.
Majiteľ hradu František Sebesi chcel spor vyriešiť dohodou, ale prešovskí drábi využili dvojvládie po moháčskej bitke a napriek snahe o dohodu v r.1528 hrad dobyli v mene mesta Prešov. Hrad vtedy ešte nezanikol, no po opätovnom dobytí okolo r.1537 dal richtár hradného pána Sebesiho a kastelána Gerakiho obesiť na hradnú bránu. Niektoré zdroje uvádzajú. že hrad zanikol práve vtedy, no najneskôr pri potýčkach v r.1550, keď ho obyvatelia Prešova vypálili. Isté je, že už na začiatku 17.storočia sa hrad spomína ako ruina.
V roku 2012 sa začali práce na obnove hradu. Archeologickému prieskumu predchádzalo náročné odstraňovanie náletových drevín. Zachovali sa len zvyšky kamenných múrov.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.