Najjednoduchší prístup k hradu Lipovce je z cesty č.3421, ktorá prechádza obcou Lipovce. Opustíme obec po spomínanej ceste smerom na Lačnov, až prídeme k včelínu a krížu, kde môžeme zaparkovať. Odtiaľ po lúke smerom popri včelínu na juh neznačenou cestičkou až k lesu až na hradný vrch. Táto cesta trvá približne 15 minút.

Dlhšou, ale zaujímavejšou alternatívnou, je cesta z obce Lipovce cez Lačnovský kaňon. Krátko po vstupe do obce odbočíme prvou odbočkou vľavo k futbalovému štadiónu, kde v jeho okolí odstavíme auto. Z asfaltovej cesty pokračujeme vpravo popri budove, kopírujeme Kamenný potok. Cestou natrafíme na prameň pitnej vody, menšiu vodnú nádrž, až na konci dorazíme k lesnej chate. Pokračujeme popri nej až do lesa, kde v podstate obídeme hradný kopec a na hrad sa dostaneme po rovnakej ceste lesom, ako v spomínanej prvej alternatíve prístupu.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Krivany - 12.7 km, Spišský hrad - 13.8 km, Šarišský hrad - 17.5 km

Geocaching v okolí

Podrobná turistická mapa
Google Streetview - cesta na hrad

Na úzkom skalnatom hrebeni sa zachovali nadzemné zvyšky hradu, no celý hrad údajne zaberal územie približne 60 x 40 metrov a pozostával z dvoch častí - severnej a južnej. V severnej časti, obklopenou šijovou priekopou, bola dominantná kamenná veža, ktorá pravdepodobne nebola okrúhla, ale polygonálna so zaoblenými hranami. K veži sa pripájal múr, ktorý sa tiahol po celej hrane hrebeňa až k južnej stavbe. Pod vežou, na menšom nádvorí, stáli hospodárske budovy. Južnú časť komplexu tvoril vnútorný hrad. Bol tu hradný palác s rozmermi 10 x 6 metrov, ktorý mal zaoblené severovychodné nárožie. Hrad bol chránený aj drevenými palisádami na valoch s priekopou.

Z hradu sa zachovali už len fragmenty a zvyšky múrov. Kamenná veža v severnej časti hradu je zachovaná do výšky cca 1,5 poschodia, v južnej časti hradu sa rysuje pravdepodobne palácová stavba. Od roku 2012 sa čiastočnej rekonštrukcii hradu venuje združenie Rákociho cesta.

Pôdorys - hrad Lipovce

Legenda k pôdorysu

Zdroj: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov

Dejiny hradu nie sú veľmi známe, ale prvá písomná správa z r.1262 ho nepriamo spomína. Postavil ho pravdepodobne Dominik z rodu Merse, po zdedení západného a severného diela rozľahlého panstva Svinia. Niektorí historici uvádzajú, že hrad pôvodne patril Micbánovi z čias Ondreja II. Ďalšia listina spomína, že v roku 1265 bol hrad spustošený, ale jeho majiteľ ho dal opraviť. Hrad často menil majiteľov, čo len zvýrazňuje jeho dôležitosť. Od roku 1282 sa hrad stal majetkom bratov - Alexandra a Petra z rodu Abovcov.

Na hrade mali svoje sídlo v rokoch 1300 – 1312 templári. V roku 1427 sa hrad stal majetkom šľachtického rodu Doby, od ktorých ho o dva roky neskoršie odkúpili páni z Rozhanoviec - Rozgonyovci, ktorým patril do roku 1480. Ďalšími majiteľmi sa stali Zbudajovci a potom Čečejovci.

V roku 1591 bol hrad spustošený a znova patril Merseovcom, ktorí ho dali opraviť a vládli na ňom až do kuruckých vojen, kedy bol hrad znova zbúraný a už sa nikdy neobnovil.

Povesť o nerovnej láske

Povesť opisuje lásku akou zahorel k dedinskej dievčine Hanke z obce Lipovce mladý hradný pán. Sľúbil jej svoju lásku a zaprisahal sa, že si ju vezme, ale to nedodržal. V deň jeho svadby s bohatou nevestou sa jeho Hanka dostala na hrad aj s jeho novonarodeným synom. Na nádvorí aj napriek tomu, že ju mama prehovárala, aby sa vrátila domov, ostáva a od žiaľu kamenie. Nepomáha jej ani odprosovanie mladého hradného pána a tak on na koni odchádza a už sa nevracia. Hrad pustol, len ona skamenená je dodnes pred hradom, akoby chcela po celé veky rozprávať o svojej veľkej pokorenej láske.

Zrúcanina je voľne prístupná.