Najjednoduchší prístup k hradu Lipovce je z cesty č.3421, ktorá prechádza obcou Lipovce. Opustíme obec po spomínanej ceste smerom na Lačnov, až prídeme k včelínu a krížu, kde môžeme zaparkovať. Odtiaľ po lúke smerom popri včelínu na juh neznačenou cestičkou až k lesu až na hradný vrch. Táto cesta trvá približne 15 minút.

Dlhšou, ale zaujímavejšou alternatívnou, je cesta z obce Lipovce cez Lačnovský kaňon. Krátko po vstupe do obce odbočíme prvou odbočkou vľavo k futbalovému štadiónu, kde v jeho okolí odstavíme auto. Z asfaltovej cesty pokračujeme vpravo popri budove, kopírujeme Kamenný potok. Cestou natrafíme na prameň pitnej vody, menšiu vodnú nádrž, až na konci dorazíme k lesnej chate. Pokračujeme popri nej až do lesa, kde v podstate obídeme hradný kopec a na hrad sa dostaneme po rovnakej ceste lesom, ako v spomínanej prvej alternatíve prístupu.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Pečovská Nová Ves - 11.1 km, Krivany - 12.7 km, Spišský hrad - 13.8 km, Šarišský hrad - 17.5 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Na úzkom skalnatom hrebeni sa zachovali nadzemné zvyšky hradu, no celý hrad údajne zaberal územie približne 60 x 40 metrov a pozostával z dvoch častí - severnej a južnej. V severnej časti, obklopenou šijovou priekopou, bola dominantná kamenná veža, ktorá pravdepodobne nebola okrúhla, ale polygonálna so zaoblenými hranami. K veži sa pripájal múr, ktorý sa tiahol po celej hrane hrebeňa až k južnej stavbe. Pod vežou, na menšom nádvorí, stáli hospodárske budovy. Južnú časť komplexu tvoril vnútorný hrad. Bol tu hradný palác s rozmermi 10 x 6 metrov, ktorý mal zaoblené severovychodné nárožie. Hrad bol chránený aj drevenými palisádami na valoch s priekopou.

Z hradu sa zachovali už len fragmenty a zvyšky múrov. Kamenná veža v severnej časti hradu je zachovaná do výšky cca 1,5 poschodia, v južnej časti hradu sa rysuje pravdepodobne palácová stavba. Od roku 2012 sa čiastočnej rekonštrukcii hradu venuje združenie Rákociho cesta.

Pôdorys - hrad Lipovce

Dejiny hradu nie sú veľmi známe. Archeologicky zistiteľné je snáď len datovanie vzniku a zániku hradu. Výraznou pomôckou je správa z listiny z r. 1331, kde sa píše, že si šoltýs dediny Šindliar môže postaviť svoj mlyn aj pri potoku pod hradom, z čoho vyplýva, že hrad vtedy už existoval.

V r.1262 panovník Belo IV. listinou udelil donáciu na svinianske panstvo šľachticovi Mersemu. Niektorí historici uvádzajú, že už vtedy tamojšia rodina Merse postavila hrad pri Lipovci. Staviteľom mohol byť pravdepodobne Dominik z rodu Merse, najmladší Benediktov syn. Tieto informácie však nie sú potvrdené, nakoľko prvú informáciu o hrade máme z roku 1311. Isté však je, že Merseovci boli majiteľmi hradu, no oni sami nikdy nevystupovali ako kasteláni.

Začiatkom roku 1311 sa zhoršil postoj kráľa voči palatínovi Omodejovi. Omodejov syn Ján zajal Petra z rodu Merse. Hrad sa práve tu prvýkrát spomína v súvislosti s udalosťou, keď Ján obsadil aj hrad pri Lipovci a zabral celý majetok panstva Svinia.

Na Lipovskom hrade zatiaľ nebol vykonaný podrobnejší archeologický výskum, ktorý by potvrdil jeho existenciu v 15. storočí a neskôr. Preto z doposiaľ vykonaných výskumov vyplýva, že hrad mohol zaniknúť do roku 1500.

Povesť o nerovnej láske

Povesť opisuje lásku akou zahorel k dedinskej dievčine Hanke z obce Lipovce mladý hradný pán. Sľúbil jej svoju lásku a zaprisahal sa, že si ju vezme, ale to nedodržal. V deň jeho svadby s bohatou nevestou sa jeho Hanka dostala na hrad aj s jeho novonarodeným synom. Na nádvorí aj napriek tomu, že ju mama prehovárala, aby sa vrátila domov, ostáva a od žiaľu kamenie. Nepomáha jej ani odprosovanie mladého hradného pána a tak on na koni odchádza a už sa nevracia. Hrad pustol, len ona skamenená je dodnes pred hradom, akoby chcela po celé veky rozprávať o svojej veľkej pokorenej láske.

Zrúcanina je voľne prístupná.