Z hlavnej cesty č.68, vedúcej cez obec Pečovská Nová Ves, odbočíme na Ľutinskú ulicu. Po nej pokračujeme po prvú odbočku. Tu môžeme na okraji cesty odstaviť auto. Peši pokračujeme úzkou uličkou vľavo, ktorá sa stáča doprava a na jej konci je ohradený Ringov kaštieľ. Počas našej návštevy bola bránka otvorená.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Krivany - 10.4 km, Lipovce - 11.1 km, Šarišský hrad - 12.9 km, Hertník - 16.6 km, Plaveč - 20 km

Geocaching v okolí

Podrobná turistická mapa
Google Streetview - cesta na hrad

Kaštieľ bol postavený ako jednovežový so strielňami na pôvodnej atike. Je to viacpodlažná bloková budova s pôvodne renesančnými oknami a nárožnou vežou na juhozápadnej strane. Miestnosti na poschodí majú vyrezávaný trámový strop, na jednom z trámov je vyrezaný rok 1649. V jednotlivých miestnostiach sa nachádzajú kamenné renesančné dvere, renesančné štukové obrazce na klenbách a barokový krb.

Zaujímavosťou tohto kaštieľa je fakt, že ide o stavbu írskeho typu, ktorá na Slovensku nemá obdobu. V súčasnosti je však aj napriek veľkému významu v zlom stave. Opravená bola len strecha a vymenené boli okná, aby sa zabránilo ďalším škodám.

Pôdorys - Ringov kaštieľ - Pečovská Nová Ves

V r.1556 získali hrad zvaný Újvár (Nový hrad) a okolité územia Péchyovci, ale ako svoje sídlo sa rozhodli postaviť nížinný hrad v nižšej polohe. Tento objekt, neskôr známy aj ako Ringov kaštieľ, vznikol pravdepodobne v rokoch 1556—63. V donačnej listine z r.1556 sa nespomína, z čoho vyplýva, že predtým ešte nemohol existovať a donačná listina z roku 1563 je prvou zmienkou o kúrii v obci a potvrdzuje tiež vlastnícke práva Gašpara Péchyho na majetky v Pečovskej Novej Vsi, takže týchto 7 rokov by postačovalo na jeho výstavbu. Je ale nepravdepodobné, že by objekt vybudovali predchádzajúci majitelia obce - Tarczayovci, keďže by sa takáto významná kamenná stavba určite spomínala v donačnej listine.

Na tráme stropu kaštieľa sa zachoval nápis s dátumom 20. 6. 1649, čo je na jednej strane zatiaľ jediným absolútnym datovacím prvkom a na strane druhej, by predstavoval druhú stavebnú fázu, resp. opravu objektu (po predpokladanom poškodení v rámci bojov počas protihabsburského povstania Rákócziho v rokoch 1644-45).

Sídlo malo aj obranný charakter, keďže v hrubých múroch objektu bolo viac strieľni než okenných otvorov a zároveň to bolo reprezentatívne sídlo Péchyovcov so vstupmi zdobenými profilovanými portálmi a klenbami so štukovou výzdobou. Okolo objektu je možné predpokladať ďalšie obranné prvky, napríklad aj vodnú priekopu.

Od 19. storočia už kaštieľ pravdepodobne nebol sídlom Péchyovcov, ktorí objekt asi len prenajímali alebo využívali na hospodárske účely. Preto stavba neprešla výraznejšími úpravami. Kaštieľ zostal nevyužívaný, možno v ňom sídlil správca, alebo ľudia pracujúci na priľahlom statku. Táto situácia viedla koncom 19. storočia k jeho odpredaju. Jeho posledný vlastník z rodu Péchyovcov, László Péchy, ho predal miestnej židovskej rodine.

V 20.storočí na objekte prebiehali práce, ktoré mali prevažne opravný charakter. Po roku 1945 opäť zmenil majiteľa a od Sirény Riegelhauptovej kaštieľ odkúpila rodina Ringovcov, ktorej potomkovia ho vlastnia až do súčasnosti.

Dodnes sa tak zachoval objekt takmer bez zásahov, teda v stave ako vyzeral v 16. storočí.

Kaštieľ je v súkromných rukách, prístupný na vlastné riziko.