Šarišský hrad

Zrúcanina hradu na osamelom andezitovom vrchu so zalesnenými svahmi v južnej časti Spišsko-šarišského medzihoria nad údolím rieky Torysa

Počasie Veľký Šariš

hore

Veľký Šariš, Prešovský kraj, 560 m n.m.

N49° 03' 09.36",  E21° 10' 32.46"


Sarus, Zaros, Saarus, Sáros, Nagysáros

Prístup - Šarišský hrad

Prístup k hradu Šariš nie je náročný. Z mestečka Veľký Šariš, blízko Prešova, sa musíme dostať na priestranné parkovisko pod hradom po Hlavnej ulici, ktorá vedie von z mesta smerom na Medzany. Čoskoro zbadáme smerovú tabuľu, kde odbočíme vpravo.

Od parkoviska nasleduje mierny výstup po asfaltovej ceste (žltá trasa) až k hradu. Celý výstup sa dá zvládnuť za 35-40 minút.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Nižná Šebastová - 8.4 km, Kapušiansky hrad - 10.5 km, Pečovská Nová Ves - 12.9 km, Šebeš - 14.3 km, Lipovce - 17.5 km, Hertník - 17.7 km, Chmeľov - 19.5 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Z pôvodného hradu sa zachovalo jadro, ktoré tvorí mohutná hranolová veža (13,2m x 13,2m), ktorá slúžila na bývanie. Spočiatku bol donjon tesne obopínaný pomerne tenkým múrom. Vo vnútri tak zostal priestor na prístavbu ubytovania hradnej čeľade. Z predhradia sa zachovala nepravidelná okrúhla veža.

Opevnenie hradu je zachované, vrátane bášt. Centrálna veža - donjon - umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie. Hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom s najvyšším počtom bášt.



Šarišský hrad - pôdorys

Pôdorys - Šarišský hrad


Legenda k pôdorysu:
1 - valové opevnenie, 2 - vnútorný hrad s donjonom, 3 - strážna veža, 4 - okružná hradba dolného hradu s baštami, 5 - pôvodný vstup, 6 - vstupný barbakan, 7 - delový bastión

Fotogaléria

2019

  • Šarišský hrad-Hradný kopec
  • Šarišský hrad-Vstupná brána
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt
  • Šarišský hrad-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Šarišský hrad-1906
  • Šarišský hrad-1906
  • Šarišský hrad-história
  • Šarišský hrad-história

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • Šarišský hrad-Poslal: Jozef

Pošlite nám vaše fotografie - Šarišský hrad

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Pôvodný vrch, kde sa hrad nachádza, vznikol sopečnou činnosťou. Hradný vrch bol od nepamäti kultovou a posvätnou horou, kde sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti vo voľnej prírode. Prvé stavebné úpravy na hrade tvorilo valové opevnenie, ktoré bolo neskôr doplnené o drevené koly – palisády. Prvá zmienka o hrade menom Sarus pochádza z r. 1245, kedy už zrejme pôvodný objekt bol v štádiu prestavby na hrad. Túto prvotnú pevnosť nahradila po tatárskom vpáde novostavba kamenného hradu, ktorý sa spomína v listine kráľa Bela IV. v r.1262. Hrad bol postavený, aby chránil severojužnú obchodnú cestu údolím rieky Torysy. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským hradom. Hroziace tatárske nebezpečie ešte v r.1241 bolo príčinou toho, že časť administratívy z rovinatého Abova bola preložená na správu hradu. Tým boli dané základy pre vznik Šarišského komitátu, ako prvej správnej organizácie nášho územia a hrad sa stal sídlom šarišských županov (comes).

Na začiatku 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, nepriateľov kráľa Karola Róberta. Noví majitelia hrad rozšírili o obytné i hospodárske objekty a zosilnili jeho opevnenie. Hradný kapitán Demeter z neho terorizoval okolité mestá a kráľových verných zemanov. Po Bitke pri Rozhanovciach v r.1312 sa stal opäť kráľovským majetkom. Kráľ Žigmund daroval hrad v r.1405 Petrovi Perényimu. Hrad mali v zálohu v r.1435 aj páni zo Solivaru - Sóosovci a v r.1439 Ján Perényi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, na podnet kráľovnej Alžbety obsadil hrad Ján Jiskra z Brandýsa a jeho kapitáni. V r.1461 hrad obliehal Štefan Zápoľský a vyhladovaním donútil bratríkov ku kapitulácii. Kráľ Matej Korvín hrad vrátil Perényiovcom, ktorí hrad opäť rozšírili a opevnili novým hradným múrom. Peter Perényi podporoval kráľa Jána Zápoľského. V r.1537 však hrad dobylo vojsko druhého kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý za hradného kapitána vymenoval Juraja Wernhera.

V 16. storočí od r. 1538 bol hrad sídlom komory Horného Uhorska celých 20 rokov. Z hradu sa stalo administratívne spravované územie od Tatier po Tisu. Obavy z nájazdov Turkov po bitke pri Moháči spôsobili posilnenie jeho obranného systému. V tomto čase mal hrad 200 pešiakov, 14 bášt, ktoré boli prepojené s hradnými múrmi a stal sa tak nedobytnou stredovekou pevnosťou.

V roku 1642 sa hrad dostal do držby magnátskeho rodu Rákócziovcov, ktorí obývali honosný kaštieľ v podhradí. Táto mohutná pevnosť však nezasiahla do nasledujúcich udalostí posledných protihabsburských povstaní. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celý hrad značne poškodil. V nasledujúcich rokoch ho preto používali iba na ubytovanie vojska. Hrad bol v roku 1687 úmyselne zničený. Vyhorel a viac nebol obnovený. Posledný z Rákócziovcov, sedmohradské knieža František II. Rákóczi, známy bojovník za slobodu Uhorska, zomrel vo vyhnanstve v Turecku a hrad prešiel po ženskej línii do vlastníctva rodu Aspermont. Neskôr ho vlastnili Szirmayovci. Posledným vlastníkom hradu bol kráľovský komorník Gejza Puľský.

V 70. a 80.rokoch 20.storočia sa začala obnova hradu rozsiahlejším archeologickým výskumom. V ďalšej fáze došlo ku konzervácii muriva a dostavbe niektorých objektov.


Povesti a legendy

Krásna Sabina

Na poľovačke v hustých lesoch sa raz stratil mladý vládca Šarišského hradu. Za tmy idúcky za svetlom sa dostal na susedný hrad, kde nepoznaný požiadal o nocľah. Ráno sa išiel odobrať od svojho hostiteľa a vtedy stretol jeho krásnu dcéru Sabinu, ktorú otec úzkostlivo strážil pred svetom. Na mieste si padli do oka a odvtedy sa tajne stretávali. Na koniec sluhovia šarišského pána Bodo a Gregor Sabinu uniesli na miesto, kde ich čakal mladý hradný pán. Tam, kde hradný pán milú sám vzal na koňa, prikázal postaviť mesto s názvom Sabinov a pomocníkom pri únose daroval osady - dnešné Gregorovce a Bodovce.


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KOLLÁR D., NEŠPOR J. Hrady najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007, NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín. Zrúcaniny Východného Slovenska. Bratislava : Gu100 2003, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KOLLÁR D., LACIKA J. Od hradu k hradu 2.diel. Bratislava : DAJAMA 2018 WEB: www.velkysaris.sk, www.spoznaj.eu, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Šarišský hrad


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu