Prístup k hradu Šariš nie je náročný. Z mestečka Veľký Šariš, blízko Prešova, sa musíme dostať na priestranné parkovisko pod hradom po Hlavnej ulici, ktorá vedie von z mesta smerom na Medzany. Čoskoro zbadáme smerovú tabuľu, kde odbočíme vpravo. Od parkoviska nasleduje mierny výstup po asfaltovej ceste (žltá trasa) až k hradu.

40-50 min +230m/-26m
parkovisko

Z pôvodného hradu sa zachovalo jadro, ktoré tvorí mohutná hranolová veža (13,2m x 13,2m), ktorá slúžila na bývanie. Spočiatku bol donjon tesne obopínaný pomerne tenkým múrom. Vo vnútri tak zostal priestor na prístavbu ubytovania hradnej čeľade. Z predhradia sa zachovala nepravidelná okrúhla veža.

Opevnenie hradu je zachované, vrátane bášt. Centrálna veža - donjon - umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie. Hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom s najvyšším počtom bášt.

Pôvodný vrch, kde sa hrad nachádza, vznikol sopečnou činnosťou. Hradný vrch bol od nepamäti kultovou a posvätnou horou, kde sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti vo voľnej prírode. Prvé stavebné úpravy na hrade tvorilo valové opevnenie, ktoré bolo neskôr doplnené o drevené koly – palisády. Prvá zmienka o hrade menom Sarus pochádza z r. 1245, kedy už zrejme pôvodný objekt bol v štádiu prestavby na hrad. Túto prvotnú pevnosť nahradila po tatárskom vpáde novostavba kamenného hradu, ktorý sa spomína v listine kráľa Bela IV. v r.1262. Hrad bol postavený, aby chránil severojužnú obchodnú cestu údolím rieky Torysy. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským hradom. Hroziace tatárske nebezpečie ešte v r.1241 bolo príčinou toho, že časť administratívy z rovinatého Abova bola preložená na správu hradu. Tým boli dané základy pre vznik Šarišského komitátu, ako prvej správnej organizácie nášho územia a hrad sa stal sídlom šarišských županov (comes).

Na začiatku 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, nepriateľov kráľa Karola Róberta. Noví majitelia hrad rozšírili o obytné i hospodárske objekty a zosilnili jeho opevnenie. Hradný kapitán Demeter z neho terorizoval okolité mestá a kráľových verných zemanov. Po Bitke pri Rozhanovciach v r.1312 sa stal opäť kráľovským majetkom. Kráľ Žigmund daroval hrad v r.1405 Petrovi Perényimu. Hrad mali v zálohu v r.1435 aj páni zo Solivaru - Sóosovci a v r.1439 Ján Perényi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, na podnet kráľovnej Alžbety obsadil hrad Ján Jiskra z Brandýsa a jeho kapitáni. V r.1461 hrad obliehal Štefan Zápoľský a vyhladovaním donútil bratríkov ku kapitulácii. Kráľ Matej Korvín hrad vrátil Perényiovcom, ktorí hrad opäť rozšírili a opevnili novým hradným múrom. Peter Perényi podporoval kráľa Jána Zápoľského. V r.1537 však hrad dobylo vojsko druhého kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý za hradného kapitána vymenoval Juraja Wernhera.

V 16. storočí od r. 1538 bol hrad sídlom komory Horného Uhorska celých 20 rokov. Z hradu sa stalo administratívne spravované územie od Tatier po Tisu. Obavy z nájazdov Turkov po bitke pri Moháči spôsobili posilnenie jeho obranného systému. V tomto čase mal hrad 200 pešiakov, 14 bášt, ktoré boli prepojené s hradnými múrmi a stal sa tak nedobytnou stredovekou pevnosťou.

V roku 1642 sa hrad dostal do držby magnátskeho rodu Rákócziovcov, ktorí obývali honosný kaštieľ v podhradí. Táto mohutná pevnosť však nezasiahla do nasledujúcich udalostí posledných protihabsburských povstaní. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celý hrad značne poškodil. V nasledujúcich rokoch ho preto používali iba na ubytovanie vojska. Hrad bol v roku 1687 úmyselne zničený. Vyhorel a viac nebol obnovený. Posledný z Rákócziovcov, sedmohradské knieža František II. Rákóczi, známy bojovník za slobodu Uhorska, zomrel vo vyhnanstve v Turecku a hrad prešiel po ženskej línii do vlastníctva rodu Aspermont. Neskôr ho vlastnili Szirmayovci. Posledným vlastníkom hradu bol kráľovský komorník Gejza Puľský.

V 70. a 80.rokoch 20.storočia sa začala obnova hradu rozsiahlejším archeologickým výskumom. V ďalšej fáze došlo ku konzervácii muriva a dostavbe niektorých objektov.

Krásna Sabina

Na poľovačke v hustých lesoch sa raz stratil mladý vládca Šarišského hradu. Za tmy idúcky za svetlom sa dostal na susedný hrad, kde nepoznaný požiadal o nocľah. Ráno sa išiel odobrať od svojho hostiteľa a vtedy stretol jeho krásnu dcéru Sabinu, ktorú otec úzkostlivo strážil pred svetom. Na mieste si padli do oka a odvtedy sa tajne stretávali. Na koniec sluhovia šarišského pána Bodo a Gregor Sabinu uniesli na miesto, kde ich čakal mladý hradný pán. Tam, kde hradný pán milú sám vzal na koňa, prikázal postaviť mesto s názvom Sabinov a pomocníkom pri únose daroval osady - dnešné Gregorovce a Bodovce.