Kaštieľ v Liptovskej Štiavnici, zvaný aj podľa rodu Rakovských, sa nachádza v rovnomennej obci, asi 6km JV od Ružomberka. Hoci príjazdová cesta ku kaštieľu je z ulice Hore bránou, je tam uzavretá brána, cez ktorú sa nedostaneme, keďže kaštieľ je súkromnou rezidenciou. Najlepšie sa k nemu priblížime, ak zaparkujeme na parkovisku priamo pred kostolom, popri ceste č.2226, ktorá prechádza obcou. Kaštieľ stojí za kostolom, je však oplotený, takže do areálu sa nedostaneme.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Likava - 6.8 km, Liptovský hrad - 12 km, Vranovo - 17.8 km

Objekt bol pôvodne neskororenesančným dvojvežovým blokovým typom opevneného kaštieľa. Jednopodlažná dvojtraktová stavba bola postavená na pôdoryse obdĺžnika. Barokovo bol upravený v roku 1750. Posledná výrazná úprava sa uskutočnila v roku 1880, kedy bol objekt rozšírený a doplnený o dve nárožné veže, tak má spolu štyri okrúhle nárožné veže s barokovými helmicami s laternami. Pôvodné dve južné veže majú strelné otvory. Stavba ma vysokú manzardovú strechu. Fasáda je členená zdvojenými lizénami, okná majú šambrány.

V miestnostiach sa zachovali renesančné a barokové klenby. Kaštieľ je zrekonštruovaný a slúži ako súkromná rezidencia.

Kaštieľ bol postavený v neskororenesančnom štýle v druhej tretine 17. storočia. Bol to typ dvojvežového blokového opevneného kaštieľa. V roku 1750 bol prestavaný do barokovej podoby a v roku 1880 bol rozšírený o dve veže, takže v súčasnosti má štyri okrúhle nárožné veže.

Posledný vlastník kaštieľa Egon Rakovský sa stal v 20-tych rokoch maďarským štátnym občanom a kaštieľ s príslušnými stavmi si ponechal, ale nepoužíval ho. Role, lúky, lesy a pasienky prenajal statkárovi Obrcianovi a nábytok a zariadenie kaštieľa odviezol do Budapešti. Ponechal v ňom zariadené len dve izby, pre prípad, že by sa zdržiaval v Liptovskej Štiavnici.

V roku 1944 bol kaštieľ čiastočne zdemolovaný, pretože Egon Rakovský odišiel na jar ako major maďarskej armády do činnej vojenskej služby a celý svoj majetok zveril Eugénii Byckerovej, príslušníčke nemeckej národnosti. Táto pred povstaním z obce utiekla a kaštieľ zanechala napospas osudu.

Po oslobodení v roku 1945 prevzalo Liptovské múzeum v Ružomberku všetky historické predmety z kaštieľa. V roku 1946 bol kaštieľ skonfiškovaný a stal sa vlastníctvom štátu. V päťdesiatych 20.storočia rokoch bol kaštieľ opravený a v jeho priestoroch sa nakrúcali viaceré scény slovenského filmu Zemianska česť a aj niektoré zábery seriálu Vivat Beňovský.

Do roku 1999 slúžil kaštieľ na cirkevné účely a konali sa tu pravidelne rímskokatolícke bohoslužby. Dnes je objekt v súkromnom vlastníctve a jeho interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Kaštieľ je v súkromných rukách, ohraničený plotom a neprístupný verejnosti.