Liptovský hrad

Archeologicky odkryté zvyšky najvyššie položeného hradu na Slovensku sa nachádzajú na vrchole hory Sestrč, nad Liptovskou Sielnicou

Počasie Liptovská Sielnica

hore

Liptovská Sielnica, Žilinský kraj, 1000 m n.m.

N49° 08' 51.16",  E19° 25' 48.04"


Sielnický hrad, Liptovský Starhrad, Naghwar, Liptouar, Magnum castrum Liptovience, Castrum de Liptow, Liptau, Liptoviense

Prístup - Liptovský hrad

Ideálnym východiskovým bodom výstupu na Liptovský hrad je obec Kalameny, ktorá sa nachádza západne od Liptovskej Mary. Dostaneme sa až na koniec obce, kde sa popri kostole budeme držať úzkej cesty, ktorá nás zavedie až k termálnemu jazierku Medokýš. V okolí jazierka sa nachádza parkovisko. Cesta k nemu nie je práve najkvalitnejšia, navyše parkovisko je počas sezóny platené. Výstup odporúčame žltou trasou, ktorá začína hneď oproti jazierku a pokračuje krátko lesom, no potom nasleduje pomerne náročné stúpanie otvorenou lúkou až po Sedlo pod Kráľovou, čo v horúcich dňoch môže byť vyčerpávajúce. Od Sedla pokračujeme ešte asi 35 minút ďalším stúpaním až k hradu. Pozor, z tejto strany je potrebné na hrad vyjsť po kovovom rebríku a prejsť mostom. Celá táto trasa trvá približne 1:15 h (prevýšenie +405m).

Náročnejší turisti môžu využiť modrú trasu, ktorá od jazierka pokračuje stále rovno. Otvoreného priestoru je tu síce menej, čo je v horúčavách prijateľnejšie, avšak prevýšenie je o čosi väčšie a trasa trvá okolo 1:30 h (prevýšenie +425m -20m). Odhliadnuc od prekážok vo forme padnutých stromov je ku koncu táto trasa skutočne veľmi strmá. Poslednou možnosťou je prístup z Bukoviny, kde sa popri domčekoch na rázcestí napojíme na červenú trasu, ktorá nás dovedie k spomínanému Sedlu a odtiaľ na hrad. Táto trasa je o niečo dlhšia ako vyššie spomínané trasy, no má o pár metrov menšie prevýšenie a časovo sa dá zvládnuť za 1:30 h (prevýšenie +385m -10m).

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Likava - 9.8 km, Liptovská Štiavnica - 12 km, Oravský hrad - 13.7 km, Vranovo - 13.8 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Základy hradu boli odkryté archeologicky a na rozdiel od iných hradov, existoval len vyše dvesto rokov. Riadny a systematický archeologický výskum hradu prebiehal v rokoch 1976-1983 pod vedením Václava Hanuliaka. Podľa výsledkov tohto výskumu bol hrad rozdelený na tri časti - horný hrad, dolný hrad a predhradie. Hornú a dolnú časť hradu sa podarilo odkryť, no predhradie s hospodárskym zázemím sa nepodarilo archeologicky doložiť. Na hrade sa totiž okrem kováčskej dielne nenašla žiadna hospodárska budova. Horný hrad stál na trojuholníkovom pôdoryse a predstavoval najstaršiu stavebnú časť. Jeho súčasťou bolo aj hradné bralo a uzatvárali ho mohutné hradby. Hradby boli zo západnej strany chránené obytnou časťou, z južnej strany vežou a z východu priekopou po celom obvode. V hornom hrade sa nachádzala veža a cisterna. Južne od veže sa nachádzal vchod do hradu, ktorý bol v 14.storočí pri prestavbe zamurovaný, keďže v tomto období vznikla druhá veža a pri nej druhá brána s padacou mrežou. Bol postavený aj obytný palác, ktorý bol vysekaný do skaly.

K východnej časti staršieho jadra hradu boli pristavané hradby, ktorými nahradili pôvodnú palisádu a vznikol tak dolný hrad, ktorého jedinou budovou bola kováčska dielňa. V súčasnosti sú základy budov zakonzervované a nálezy objavené pri archeologickom výskume, sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku.



Liptovský hrad - pôdorys

Pôdorys - Liptovský hrad


Legenda k pôdorysu:
1 - hlavná veža, 2 - obytný objekt, 3 - prístavba s cisternou, 4 - nádvorie horného hradu, 5 - zrušený pôvodný vstup, 6 - južná veža, 7 - vstupná chodba s vlčou jamou, 8 - dolný hrad, 9 - kováčska vyhňa, 10 - východná obranná veža, 11 - premostené priekopy v skale - Zdroj: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady sprievodca po slovenských hradoch. Banská Bystrica : AB ART press

Fotogaléria

2020

  • Liptovský hrad-Prístup k hradu
  • Liptovský hrad-Prístup k hradu
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad
  • Liptovský hrad-Pohľad na hrad

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie


K tomuto objektu nie sú dostupné historické fotografie. Viete o nejakej? Napíšte nám

Pošlite nám vaše fotografie - Liptovský hrad

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Na mieste hradu sa pôvodne nachádzalo halštatské hradisko opevnené vysokým polkruhovým valom. Prvá priama písomná zmienka o hrade je z roku 1262 v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou kráľ udelil kamenárovi Hongovi a Izumbarovi, mechanikovi vojenských zariadení tri poplužia zeme pod vybudovaným hradom za výstavbu a udržiavanie hradu v dobrom stave. Vzhľadom na nálezy možno začiatky stavby hradu datovať do polovice 13. storočia. Bol kráľovským hradom a mal za úlohu chrániť severné pohraničie. Z roku 1298 je známy aj prvý kastelán hradu. Bol ním Miko, syn Pavla, potomok zemanov Januša a Stojslava. Spočiatku bol hrad aj sídlom správy zvolenského veľkokomitátu.

Na začiatku 14.storočia ho pravdepodobne obsadil Matúš Čák. V rokoch 1313 až 1337 hrad patril magistrovi Dončovi. Okolo r.1340, po Dončovej smrti, sa stará Zvolenská stolica rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od roku 1396 uvádza aj s prívlastkom Veľký (Magnum castrum). Hrad získal Dončov nástupca, liptovský župan Tomáš Gönyii (Göni), syn Petra z Csókakő, ktorý ho vlastnil v rokoch 1338 až 1351. Od kráľa potom dostal hrad Juraj Bebek z Plešivca, ktorý ho mal v držbe v rokoch 1352 až 1390, a potom jeho syn Imrich Bebek. Od roku 1391 bol držiteľom hradu temešský župan Ladislav zo Šaroviec. V roku 1396 sa ako kapitán hradu spomína Jakub, syn Abraháma.

Dramatickým obdobím pre hrad sa stal koniec 14. a 15.storočia, keď v roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markgrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 však už kráľ Žigmund vyzdvihoval zásluhy šľachticov pri znovuzískaní hradu a odmenil ich donáciami. Mikuláš Gorjansky z Góry a jeho brat Ján tak získali v roku 1406 všetky hrady v Liptove. Žigmund si však o rok neskôr vzal hrady späť a Gorjanskovcom dal ako náhradu majetky v Zadunajsku. V roku 1412 sa ako kapitán hradu spomína Potha z Eulenbergu. Od roku 1419 prešiel hrad do vlastníctva Petra Brezovického z Brezovice. V nasledujúcich rokoch sa vystriedalo niekoľko držiteľov hradu ako napr. Štefan, Ján z Wallenrode a Filip Pőckl de Kőpcsényi.

V roku 1431 hrad obsadili husitské vojská, čo možno predpokladať na základe donácie kráľa v roku 1440 Ladislavovi Rikolfovi zo Šarišskej Kamenice, kde bola vyslovená podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfa však v roku 1445 obvinili z lúpeží, uväznili, no v roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom jeho lúpežných výprav, zbúra. Listina z r.1453 spomína pusté miesto Veľkého hradu. O rok neskôr Ján Hunyady daroval Pongráczovcom majetky v Liptove. Okrem Likavy a Liptovského Hrádku aj Liptovský hrad s podmienkou jeho opravy. Avšak čoskoro, v roku 1457, mu kráľ Matej Korvín hrady odňal a daroval všetky tri liptovské hrady Petrovi Komorovskému. O rok na to hrady pripadli Sebastiánovi Rozgoňovi. Ani on ich však neužíval dlho, keďže už v roku 1459 liptovské hrady daroval panovník opäť Komorovskému. Proti tomu však protestoval Pongrácz pred Budínskou kapitulou. Prevzatie hradu sa neudialo mierovou cestou a tak v tom roku Peter Komorovský hrad dobyl, pričom časť hradu vyhorela.

V roku 1462 Matej Korvín prikázal Štefanovi Zápoľskému, aby hrady násilím získal späť, čo sa mu zrejme nepodarilo. V roku 1464 spomínané hrady dobyli vojská grófov Juraja a Ladislava Bazíniovcov pre kráľa. Liptovský hrad vzápätí prevzal syn Ladislava Rikolfa, Žigmund Rikolf. Žigmund bol však nútení utiecť pred Komorovského vojskom, ktoré hrad opäť ovládlo. Komorovský sa však pridal k odboju sympatizujúcemu s poľskými kráľmi a Matej Korvín v roku 1474 po uzavretí spišskonovoveského mieru s poľským kráľom Vladislavom II. Jágelovským Komorovskému majetky silou odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše pätsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. Až archeologický výskum v rokoch 1976-1983 odkryl základy budov a tie boli zakonzervované.


Povesti a legendy

Povráva sa

Na Liptovskom hrade vládol vladár, ktorý mal jedinú dcéru. Dievku ľahkovážnu, pochabú, samopašnú. Keď ju otec napomínal, akoby hrach na stenu hádzal. Iba sa smiala. Napokon s akýmsi vetroplachom ušla do sveta. Kráľovi bolo do zúfania. Život ho omrzel, panovanie sa mu zunovalo. Umorený, brkom z husieho chvosta napísal na jahňaciu kožu príkaz, aby jeho kráľovstvo rozparcelovali na chotáre liptovských obcí. Bolo že to slávy, prevolávania, radostného strieľania z kanónov, kým neprišli Sielničania s ponosou, že im strela z hradu narobila v obci škodu. Kráľ sa pýril, vykrúcal, vyhováral, ale napokon ich musel odškodniť. Pretože takmer všetko už porozdával, dal im posledné, čo mal. Hradný vrch odvtedy patrí Liptovskej Sielnici, ktorá má chotár vzdialený až za Bukovinou a za Prosiekom.


Užitočné informácie

Zrúcaniny hradu sú voľne prístupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: VITEK P., Hrad Liptov. Liptovský Mikuláš : OZ Castrum Liptov 2019, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, NEŠPOR J., Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006, WEB: malatina.sk, https://liptovskaanna.estranky.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Liptovský hrad


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu