zrúcanina hradu
Zrúcanina gotického hradu Modrý Kameň so zachovaným barokovým kaštieľom sa nachádza v okrajovom pásme Krupinskej planiny priamo v najmenšom meste na Slovensku - v Modrom Kameni
Modrý Kameň, Banskobystrický kraj
GPS: 48.243,
19.333
298 m n. m.
Prístup k hradu Modrý Kameň nie je vôbec náročný, nakoľko sa hrad nachádza priamo v rovnomennom mestečku. K hradu vedú dve prístupové komunikácie. Ak prichádzame autom zo severnej strany (od Zvolena), odbočka na Pánsku cestu hneď na začiatku obce nás dovedie až k parkovisku pred hradom. Dostaneme sa k nemu aj z druhej strany Zámockou ulicou priamo z mesta.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Zelený hrad - 8.5 km, Litava - 14.9 km, Čabraď - 16.8 km, Bzovík - 19.7 km
Hradné múry majú zachované niektoré otvory, najmä arkiera a okien. Dolná, obytná časť je postavená na nižšej terase s pôdorysom v tvare nepravidelného U, prístupná kamenným hlavným portálom, do ktorého ústi most vedúci cez hradobnú priekopu. Obytná časť vznikla barokovou prestavbou dolného hradu, prístavbou kaplnky a dvorového traktu. Výrazným prvkom tejto úpravy je trojosový vstupný rizalit so štítovou nadstavbou. Vstupné priečelie kaplnky je situované do nádvoria, zvýraznené trojuholníkovým štítom. Prechod medzi dolným a horným hradom tvorí múr, uzatvárajúci dolné nádvorie, do ktorého je situované priamočiare schodište niekdajšej parkovej barokovej úpravy. V predhradí sa nachádza renovovaný kaštieľ, v ktorom v súčasnosti sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.
V interiéri kaštieľa sú tiež zaujímavé miestnosti s klenbami a klenuté arkádové chodby. Kaplnka s emporou zaberá dve podlažia. Odporúčame pozrieť si aj krátke podzemné chodby, ktoré kedysi pravdepodobne tvorili sústavu chodieb a spájali viacero hradov.
Historické a iné názvy: Keykkw, Kekkew, Kékkö, Blauenstein
Dátum výstavby tohto šľachtického sídla možno len predpokladať na základe písomných prameňov, ktoré uvádzajú rok 1285. Pamätná tabuľa na objekte však vznik hradu spomína už pred vpádom Tatárov v r.1241. Zo zmienky z r.1285 sa dozvedáme o predpokladanom majiteľovi a staviteľovi hradu, ktorým bol Peter Forró. Po jeho smrti hrad získali synovia Kazimíra z rodu Hont-Pázmányovcov. Ale už v r.1290 ho vydobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov, ktorého potomkovia hrad vlastnili až do konca feudalizmu. Hradu sa neskôr násilne zmocnil Matúš Čák, ale po jeho smrti kráľ vrátil hrad predkom rodu Balassovcov. Prvým známym majiteľom bol zvolenský župan, krajský prokurátor Ditrich. V r.1562 vymenoval kráľ Ferdinand I. Habsburský majiteľa hradu Jána Balassu za zvolenského župana a veliteľa vojsk banskej oblasti. Rýchly postup Turkov zapríčinil v rokoch 1567-1568 zvýšenie obranyschopnosti hradu vybudovaním nových objektov určených pre delostreľbu a na pobyt väčšej posádky.
Už v r.1575 však Modrý Kameň napadli Turci a po troch dňoch obliehania ho nakoniec dobyli. V r.1578 Turci rozšírili plochu hradu palisádami. V r.1588 sa uhorské vojsko pokúšalo hrad dobyť, ale neúspešne. Podarilo sa však vypáliť predhradie a dokonca i hradné jadro. V rámci protitureckej ofenzívy koncom 16.storočia sa vojenskou operáciou na čele s Mikulášom Pálffym podarilo vydobiť väčšinu pevností späť. Pri ústupe však Turci hrad Modrý Kameň vyhodili do povetria, preto ho Žigmund Balassa musel po znovunadobudnutí v r.1609-1612 nákladne zrekonštruovať. Pravdepodobne v tomto období sa zmodernizovali aj delostrelecké plošiny a bol vybudovaný JV štvorboký bastión. Na mieste staršieho opevnenia sa postupne sformovala trojkrídlová palácová stavba v pôdoryse nepravidelného U vrátane kaplnky. V čase stavovských povstaní na začiatku 17.storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balassa uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa. Neváhal sa spriahnuť ani s Turkami, len aby získal väčšinovú podporu. Jeho zámer bol však odhalený a hrad Modrý Kameň bol v r.1616 kráľovským vojskom dobytý a Žigmund bol uväznený. Turecké útoky do tejto oblasti však naďalej pokračovali až kým v r.1659 opäť Turci nezískali hrad. Opätovné poškodenie hradu sa spomína aj v r.1683, keď ho zasa dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Thökölyho.
Po tomto období už hradné jadro viac obnovené nebolo, len palác v predhradí dal Gábor Balassa v prvej polovici 18.storočia (1730) barokovo prestavať na pohodlný kaštieľ. Kaštieľ vtedy získal dnešnú podobu, pričom celá prestavba bola zavŕšená posvätením hradnej kaplnky v r.1759. Koncom 19.storočia bola zrúcanina horného hradu upravená na park s terasami a múry jadra hradu boli v r.1998 pamiatkovo zakonzervované. Poslenou majiteľkou hradu bola grófka Almášiová, ktorá v r.1923 celý areál predala štátu. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.
povesť o Imrichovi Balassovi sa mi moc nepáčila:
1. prišla mi mierne se*sistická
2. myslím, že je to len kópia tej o Beckove (alebo je beckovská
povesť kópiou modrokamenskej, neviem)
Chápem, že povesti sa vzájomne ovplyvňujú a sú poplatné dobe v ktorej vznikli a boli zapísané...
ALE spracovanie histórie hradu dobré, naozaj cením
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.