Zrúcanina goticko-renesančnej protitureckej pevnosti, bývalý kláštor premonštrátov sa nachádza v oblasti Bzovíckej pahorkatiny na Krupinskej Planine, priamo v obci Bzovík neďaleko mesta Krupina
Bzovík, Banskobystrický kraj, 340 m n.m.
N48° 18' 54.91", E19° 05' 22.09"
Bozok, Bozók, Bozouk, Bozook, Kis Bozok, Bzowík
Bývalý kláštor Bzovík sa nachádza priamo v obci Bzovík. V obci popri kostole odbočíme na cestu vedúcu na obec Uňatín. Po tejto ceste pokračujeme stále rovno popri domčekoch a pri druhej odbočke vľavo, asi po 400 metroch, zahneme na vedľajšiu poľnú, štrkom posypanú cestičku, ktorá vedie priamo k zrúcanine. Priamo pred prístupový most sa dostaneme bez problémov aj autom.
Prístupová mapa
Okolité hrady (vzdušná čiara):
Čabraď - 8 km, Žibritov - 11.7 km, Sitno - 17.8 km, Modrý Kameň - 19.7 km
Z areálu bývalého kláštora sa zachovali už len ruiny, ktoré podávajú obraz o rozsahu a usporiadaní budov. Z bývalých budov kláštora stojí dnes len jedna - gotická sakristia, neskôr pozmenená na kaplnku, ostatné sú zbúrané až do základov. Badať tu výrazný zásah človeka najmä v jednotlivých baštách, kde je vidieť pokus o prispôsobenie modernej dobe zavedením elektroinštalácie a zasadením kovových zárubní. Vzhľad celej pamiatky kazí najmä nevhodný stavebný materiál použitý na čiastočnú rekonštrukciu - betón. V jednej z nárožných bášt sú dokonca umelo vytvorené betónové točité schody, ktoré sú síce zaujímavé, ale spolu s ostatnými zásahmi kazia historický dojem pamiatky.
Za povšimnutie stojí snaha o rekonštrukciu strešnej krytiny jednotlivých bášt a hradnej kaplnky. Na štyroch nárožných baštách sú veľké delové otvory, pôvodne lemované sgrafitovou ornamentikou. V baštách sa nachádzajú aj renesančné valené klenby s lunetami a schodisko v hrúbke múru.
Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545.
Pôdorys - kláštor Bzovík
Legenda k pôdorysu:
1-románsky kostol, 2-gotická svätyňa kostola, 3-rajský dvor kláštora, 4-nárožné delové bašty, 5-priekopa, 6-prístupový most, 7-hospodárske a prevádzkové budovy, 8-hradná kaplnka
2007
Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk
Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov
V rokoch 1124-31 Lampert z rodu Hont-Pázmányovcov so svojou manželkou Žofiou a synom Mikulášom postavili na počesť kráľa Štefana kláštor s cistercitským opátstvom. V r.1135 kráľ Belo II. spísal majetok a obyvateľstvo kláštora. V rokoch 1180-1181 získali kláštor premonštráti. Premonštráti boli stúpenci sv. Norberta, ktorý založil v Prémontré malý kláštor a novú rehoľu. Toto premonštrátske prepoštstvo bolo vlastne akousi pobočkou francúzskeho Riévalu alebo moravského Gradca. Bzovícke prepoštstvo zohralo dôležitú úlohu v histórii a v r.1262 ho podporil aj Belo IV. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Kláštor bol často objektom sporov. V r.1351 to boli krvavé spory o majetok s Krupinou. Obeťou týchto sporov sa stal mních Robert s dvomi sluhami, ktorý bol zavraždený. K zmiereniu oboch strán došlo až v r.1431. Bzovík si však dlho neoddýchol, a už v r.1433 čelil útokom husitov, ktorí kláštor vypálili. Z tohto obdobia, z rokov 1444-1446, pochádza gotická prestavba areálu. Opravený kláštorný areál však podpálili v roku 1471 Krupinčania.
Prepošstvo však potom za stálych nepokojných čias upadlo, až v roku 1530 zaniklo. V tomto období kláštor vojensky napadol gróf Žigmund I. Balassa, ktorý bol prívržencom reformácie. Po obsadení kláštora z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Kostol bol zrušený. Z veží bola ponechaná len severná, tá slúžila ako pozorovacia veža. Celý kláštor obohnal vysokým hradným múrom a na rohoch dal vybudovať 4 bašty. V múre i baštách boli strielne, ktoré boli spojené ochodzami. Okolo pevnosti bola vybudovaná vodná priekopa. Ešte počas prestavby došlo k obliehaniu kláštora Turkami, ale bez úspechu. Pôvodný bzovícky kláštor sa stal protitureckou pevnosťou.
Po Balassovej smrti v roku 1559 pevnosť získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová a v r.1562 Dennai Fánchy Juraj. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia. Medzi majiteľov, ktorým bol neskôr objekt daný do zálohu, patrili aj rodiny Szelényiovcov, Boriovcov a Baloghovcov. V r.1658 bol majetkom Sidónie Balassovej. V roku 1678 Bzovík obsadili a vypálili vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode v r.1680-1686 sa areál stal majetkom jezuitov a neskôr Juraja Szelepcsényiho, ktorý ho získal pre cirkev. V tejto dobe došlo k barokovej prestavbe pevnosti. Ostrihomská kapitula bola vlastníkom pevnosti do r.1908, keď ho predala Štefanovi Slukovi. V r.1911 sídlila v areáli drevokupecká firma Moric Schmiedl a syn zo Šiah. V r. 1925-1927 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej budovy pevnosti značne poškodili a severnú vežu zbúrali. V r.1948 bol majetok odpredaný Štefanovi Halászovi zo Bzovíka. V r.1952 sa objekt stal majetkom štátu. V roku 1964 sa stáva kultúrnou pamiatkou.
Povesť o hrade
Na múroch pevnosti noc čo noc sa tmolí prízrak dcéry urodzeného pána Balašu, na ktorej sa vyvŕšili mnísi vyhnaní z kláštora jej otcom. Nevinnú uniesli, v utrpení pripravili o život a ona sa trápi, plače, žalostí.
Zrúcanina kláštora je verejnosti voľne prístupná. V prípade, že je objekt zatvorený, kľúče sa dajú požičať na Obecnom úrade v obci.
Boli sme s priateľkou navštíviť kláštor v sobotu 27.6. Bolo otvorené a pred objektom jedno auto na parkovisku. Krásny objekt, prešli sme všetko čo sa dalo pochodiť. Chýbal nám tam možno krátky popis jednotlivých objektov. Inak super výlet, doporučujem sa ísť pozrieť. Dal by som kľudne aj nejaké symbolické vstupné a použil na obnovu (konzerváciu) objektu.
Dňa 20. 05. 2020 sme tu boli. Bolo otvorené a tak sme si to tu celé popozerali. Zaujímavé a zároveň pekné miesto. Pred vstupom do areálu sa pásli krásne kone.
Navštíveno 5.4.2019.Bylo otevřeno a nikde nikdo-ideální stav.
Boli sme tam dnes 12/5 a bolo to zavrete. Je smutne ze na slovensku mame taketo pamiatky a niesu pristupne verejnosti...
Hrady-zamky.sk: Suhlasime, je to smutne ak pamiatky nie su pristupne verejnosti, cez tyzden sa zrejme kľúče od Bzovíka dajú vypytat na Obecnom úrade v dedine, tak ako tu pisali v komentari nizsie. Avsak cez vikend to je otazne...
Zdravím, kľúče od Bzovíka sa dajú požičať na Obecnom úrade v dedine.
Hrady-zamky.sk: Dakujeme za uzitocne info.
Ďakujem za pekne spracovaný materiál, bol mi dobrým poradcom pri zostavovaní programu cyklotreku naprieč Slovenskom. Dňa 07.08.2015 bol Bzovík otvorený, hoci na obecnom úrade sa o tom chvíľu dohadovali. Telefónne čísla sú uvedené na stránke obce http://www.obecbzovik.sk/?stranka=kontakt Vraj betónové stavebné "úpravy" sú dielom ruských vojakov, ktorí tu nejakú dobu "pobývali" , nevie niekto, či je to pravda a kde sa dajú získať bližšie informácie? Ďakujem.
Hrady-zamky.sk: dakujeme! Zial o posobeni ruskych vojakov na Bzoviku nemame informacie, ale vylucene to nie je.
Ked som tam bol pred 4 mesiacmi, tak bol Bzovik zatvoreny
V mojom románe POTOMKYŇA (Slovart 2013) sa niektoré epizódy odohrávajú aj na Bzovíku... :-)
Hrady-zamky.sk: super :)
Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press
Archív hrady-zamky.sk
kláštor Bzovík