hrad Čabraď

Zrúcanina gotického hradu na konci skalného ostrohu z troch strán obtekaného riečkou Litavou, situovaná v krupinskej planine, juhovýchodne od obce Čabradský Vrbovok.





Navštívil som hrad Čabraď (20 tu boli)
hore

Historické názvy

Litava, Haradnuk, Lytua, Haradnok, Litva, Lythua, desolatum castrum Lyta, Puztalythwa, Chabrad, Lythwa, Chabragh, Pustha Lythwa, Chabraag



Poloha

Čabradský Vrbovok, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 14' 38.49",  E19° 06' 22.09"


Nadmorská výška: 320 m



Prístup a okolie

Autom sa dostaneme do obce Čabradský Vrbovok (neďaleko obce Bzovík, pri Krupine). Z Čabradského Vrbovku sa popri kostole dostaneme až k blízkej osade Konské, kde asfaltová cesta končí. Odporúčam tu auto odstaviť, nakoľko nasleduje kamenistá, rozbitá cesta lesom. Počas mojej návštevy hradu sa našli aj odvážlivci, ktorí nejaký ten kus ďalšej cesty riskli aj autom, ale ak nemáte terénne vozidlo, naozaj neodporúčam v ceste autom pokračovať. Takže nasleduje, od kvality cesty odhliadnuc, ani nie tak náročná ako skôr dlhá, ale príjemná prechádzka lesom. Nech vás nemýli, že cesta pokračuje smerom dole do doliny, budete mať ešte výstupu k hradu dosť. Asi po 40 minútach dôjdete k riečke Litava, ktorú môžete jednoducho prebrodiť, alebo obísť po mostíku zľava až sa dostanete priamo pod hrad. Uvidíte tu budovu a malú kaplnku Koháryovcov. Jednou z výstupových ciest na hrad Čabraď je, keď obídete tú budovu pod hradom z ľavej strany, natrafíte na už vyšľapaný chodník smerom nahor. Za cca. 10-15 minút sa dostanete až k hradu.

Prístupov je ešte niekoľko, spomeniem ešte prístupy z južnej strany. Východiskovým bodom nech je križovatka na ceste E75 pred obcou Plášťovce, z ktorej hlavná cesta pokračuje na Veľký Krtíš. Od tejto križovatky v smere na Veľký Krtíš sa asi po 4km dostaneme k malej horárni Jasov na ľavej strane, kde popri nej pokračujeme pri riečke Litava až k hradu. Ďalšou z možností je pokračovať po hlavnej ceste na V.Krtíš asi 12 km. Potom asi 250m pred odbočkou na obec Hrušov je vľavo modroznačená turistická cesta s informačnou tabuľou ČABRAĎSKÝ HRAD 1:05h, ktorá nás zavedie k hradu. No a ďaľšou alternatívou (mnou tiež vyskúšaná) je odbočka vľavo asi 2 km po Hrušovskej odbočke. Je tu na strome vľavo nenápadná tabuľka – autobusová zastávka. Tu teda odbočíme doľava. Nasleduje asi 4,7 km dlhá miestami náročná, kamenistá cesta, prechodná pešo, ale dá sa zvládnuť aj bicyklom. Neodbočujeme z cesty až kým nedôjdeme k osamelým budovám, ktoré obídeme zľava a po modrej značke sa za 15 minút dostaneme k hradu.

Hradný vrch je chráneným prírodným náleziskom (16,02 ha). Vyskytuje sa tu 8 druhov plazov (mimoriadne množstvo užoviek) a zriedkavé druhy hmyzu. Zaujímavé sú meandre riečky Litava a lesné porasty v okolí. Neďaleko je mesto Krupina so strážnou vežou Vartovka.

Okolité hrady: Bzovík - 8 km, Modrý Kameň - 16.8 km

Geocaching v okolí



Prístupové mapy

Podrobná turistická mapa


Interiér a exteriér

Hrad je napriek tomu, že je ruinou, impozantný a mohutný. Obteká ho riečka Litava z troch strán. Konzerváciu hradu i čistenie jeho okolia má na starosti združenie Rondel. Aj vďaka nim sa nemusíme obávať veľkého výskytu hadov a divokej džungle priamo na hrade.

Horný hrad kedysi tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami. Vstup do horného hradu bol zo severnej strany cez bránu pravdepodobne s padacím mostom. Bastióny a bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, sa nachádzali na západnej strane. Na východnej strane bola obytná budova, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána s vežou a predsunutou bránou so strieľňami a padacím mostom. Zachovali sa zvyšky vonkajšieho opevnenia a časti konštrukcií i obvodových múrov obytných budov.


Pôdorys - hrad Čabraď


hrad Čabraď - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-I.vstupná brána, 2-II.vstupná brána, 3-štítová hradba, 4-bývalá sýpka, 5-obytné budovy, 6-III.vstupná brána, 7-horný hrad - nádvorie, 8-severný palác, 9-pekáreň, 10-IV.brána, 11-východný palác, 12-obytná veža, 13-západný palác, 14-bastión horného hradu, 15-severný dvor, 16-I.bašta, 17-II.bašta, 18-III.bašta, 19-IV.bašta, 20-V.bašta, 21-VI.bašta



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Čabraď-historia
hrad Čabraď-historia
hrad Čabraď-historia
hrad Čabraď-kresba


Fotografie z r. 2009

hrad Čabraď-Pohľad na hrad
hrad Čabraď-Pohľad na hrad
hrad Čabraď-Pohľad na hrad
hrad Čabraď-Vstupný most a brána
hrad Čabraď-Druhá vstupná brána
hrad Čabraď-Bývalá časť sýpky
hrad Čabraď-Zvyšky obytných budov
hrad Čabraď-Stena horného hradu
hrad Čabraď-Tretia vstupná brána
hrad Čabraď-Pohľad zhora
hrad Čabraď-Bastión horného hradu
hrad Čabraď-Kaplnka Koháryovcov


Fotografie návštevníkov

hrad Čabraď-Foto 2012 Poslal: Csaba Tóth
hrad Čabraď-Foto 2012 Poslal: Csaba Tóth
hrad Čabraď-Foto 2017 Poslala: Andrea Jacinová



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Čabraď


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad je dômyselne situovaný na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán. Hrad priamo kontroloval cestné spojenie, ktoré prechádzalo k hradu zo Šiah, pri Bzovíku sa rozdvojovalo a ďalej pokračovalo do Krupiny, a do Banskej Štiavnice. O vzniku hradu história mlčí, avšak mnohí historici spájajú s počiatkami hradu Čabraď dva hrady, pre ktoré pramene používali sčasti rovnaké názvy. Starší hrad s názvom Litava (Litva), asi 3 km na JV od hradu Čabraď, zanikol asi v r.1320. Vďaka sčasti rovnakým názvom sa často mylne prelína história týchto dvoch hradov.

Počas existencie už spustnutého starého hradu s názvom Litava bol vybudovaný neďaleko neho nový hrad Litava, od neskorého stredoveku nazývaný aj ako Čabraď. Jeho počiatky siahajú pred rok 1342. Hrad vtedy spadal pod kráľovskú správu - Karlovi Róbertovi. Na začiatku vlády Žigmunda Luxemburského hrad často menil majiteľov. Uhorská kráľovná Mária ešte v predchádzajúcich rokoch dala hrad do zálohu magistrovi Frankovi zo Sečian. V roku 1387 však kráľ Žigmund hrad Frankovi odobral a ako náhradu mu udelil hrad Šášov. V r.1390 daroval Žigmund hrad svojmu dvoranovi Leustachovi z Jelšavy. Ten ho vzápätí vymenil s Jánom z Pásztó (v Hevešskej stolici) a Ladislavom Kakašom za hrad Sivý Kameň ležiaci na Hornej Nitre. Počas deľby majetku v roku 1394 pripadol hrad Ladislavovi. Od tohto obdobia sa stali jedinými majiteľmi hradu Litava členovia rodu Kakašovcov, pôvodom z obce Kaza v Boršodskej stolici. Okrem názvu Litava používajú pramene v roku 1394 aj označenie hradu Pustá Litava (Puztalithwa). Nakoľko listiny už spomínajú len jeden hrad a so spojením Pustá Litava sa stretávame i neskôr, uvažovať možno o prenesení názvu staršieho opusteného hradu Hrádok-Litava na novší hrad Litava-Čabraď. Prívlastok pustý mohol zároveň opisovať aj stav, v akom sa hrad po častom striedaní majiteľov nachádzal.

V r.1415 kráľ Žigmund daroval hrad a majetky Júliusovi (zvanému Ďula) a Lorandovi, synom Ladislava Kakaša. Hrad neskôr ovládli vojská Jána Jiskru a v r.1461 preto došlo k obliehaniu hradu kráľovským vojskom. Okolo r.1460 získali hrad Horváthovci. V roku 1469 kráľ Matej priradil hrad Damiánovi Horváthovi. Po Damiánovej smrti si v roku 1476 panstvo rozdelili jeho brat Peter Horváth a vdova Fružina (Eufrozína). V roku 1511 už vtedajší vlastník hradu Urban Fánchy predal Čabraď s celým panstvom arcibiskupovi Tomášovi Bakóczovi. Hrad bol za jeho vlastníctva prestavaný a opevnený predhradím. Majiteľmi hradu sa podľa závetu arcibiskupa stali jeho príbuzní Erdődyovci. V r.1547 hrad obsadil Melchior Balassa. Čabraď získal Peter Pálffy späť až o dva roky. Hrad spolu s ďalšími pevnosťami od lúpežných rytierov vydobyl veliteľ kráľovského vojska Mikuláš Salm. Po r.1558 hrad v držbe Jána Krušiča, neskôr posilnený moderným vonkajším opevnením s delostreleckými bastiónmi, odolal všetkým náporom osmanských vojsk.

Po smrti Jána Krušiča sa jeho vdova Katarína Pálffyová vydala za Štefana Ilésházyho, ktorý sa v r.1582 stal novým majiteľom panstiev Čabrade aj Sitna. Trvalejšia zmena vo vlastníckych vzťahoch nastala v r.1622. Kráľ Ferdinand II. dal vtedy súhlas, aby obidve panstvá od vtedajšej majiteľky Barbory Balassa odkúpil novozámocký podkapitán Peter Koháry. Nový majiteľ sa nezmieril s tureckou prítomnosťou na Čabraďskom panstve. Bránil Turkom vo výbere daní a postihoval obce, ktoré sa im podriadili. V rokoch 1629 – 1632 sa tak opakovane dostal do konfliktu s osmanskými miestodržiteľmi v Ostrihome. Hrady a panstvá potom zdedil Petrov syn Štefan Koháry. Život Koháryho ukončili zranenia utŕžené v bitke pri Leviciach v r.1664. Príbuzní ho pochovali na hrade Čabraď. Neskôr telo previezli do rodovej hrobky v Hronskom Beňadiku. Neskôr, počas stavovských povstaní Čabraď opakovane obsadzovali povstalci na čele s Františkom Rákóczim. Až v r.1709 získali Koháryovci hrad späť, po potlačení povstania. Po upokojení pomerov hrad postupne strácal svoju pôvodnú funkciu. V rokoch 1744 – 1755 dal Ondrej Koháry postaviť vo Svätom Antone moderný kaštieľ, kam preniesol aj správu rodových majetkov.

Hrad náročný na údržbu dal nakoniec František Koháry v roku 1812 podpáliť. Nakoľko zomrel bez mužských potomkov, v tomto období končí aj spojenie Koháryovcov s dejinami Čabrade. Majiteľom panstva sa prostredníctvom sobáša s dcérou Františka Koháryho Máriou Antóniou stal knieža Ferdinand Coburg. Aj po znefunkčnení hradu tvorilo Čabraďské panstvo jednotný celok, riadený zemepanským správcom. Hrad napriek zničujúcemu požiaru ani po niekoľkých desaťročiach úplne nespustol. Hrad však už potom upadol na dlhé roky do zabudnutia. V 90-tych rokoch 20.storočia prebehla konzervácia prvého nádvoria. Od roku 2000 funguje občianske združenie pre záchranu hradu Čabraď - Združenie Rondel, ktoré v spolupráci s obcou Čabradský Vrbovok postupne čistí hrad od náletovej vegetácie, zameriava hradné objekty, propaguje hrad pre verejnosť a venuje sa jeho konzervácii.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Keď sa starnúci poľný maršal Štefan Kohári v r.1709 utiahol do súkromia svojho rodiska a zamenil šabľu za pero, Čabraď sa stal sídlom lyrických múz básnika, ktorý tu na sklonku života napísal vyše 2000 veršov.

Povesť o somárovi a hvezdárovi

Na čabradskom zámku sa žilo veselo. Všetkého bolo hojnosť. Kastelán deň čo deň hýril so svojimi dvoranmi. Na zámku sa stále ozývali veselé pesničky a duneli bujné tance... Čabradský kastelán mal v hojnej miere všetkého, čo si len jeho oči zažiadali. Ľud sa ho bál a bol mu pokorne poddaný, už i preto, že kastelán bol prudkej povahy, neústupčivý. Bol náruživý poľovník, preto mu veľmi záležalo na tom, aby vždy vopred vedel, aké bude počasie. A tu to bolo, čo nemal... Nemal spoľahlivého hvezdára, ktorý by vedel s istotou predpovedať počasie.

I zaumienil si, že si ho nájde, čo by čo bolo. Usilovne sa pustil do hľadania, ale hoci sa i vtedy našlo dosť učených ľudí, vzdelaného, súceho hvezdára sa mu nájsť nepodarilo. Vec ho začala už i mrzieť, ale nechcel popustiť. Rozposlal svojich ľudí po širokom-ďalekom kraji, aby mu našli a priviedli na zámok hľadaného učenca. Ale jeho ľudia sa vracali sami. Nijakého súceho hvezdára, vraj, nenašli. Niet ho a niet! Kastelán sa rozzúril. - A jednako musím mať hvezdára! - zakričal mocným hlasom a znova rozposlal svojich sluhov do sveta. - Odkiaľ ho dovediete, odtiaľ ho dovediete, ale doviesť mi ho na zámok musíte. No pokusy sa nedarili... Preto sa sluhovia zišli na poradu a lámali si hlavy, ako predstúpiť pred neúprosného kastelána bez hvezdára. No nič rozumného nevymysleli. A už-už sa chceli rozísť, keď najstarší a najskúsenejší z nich sa udrel do čela a povedal: - V dedine pod hradom žije všetkými masťami mazaný prefíkanec, akýsi Filip, ktorý podľa letu vtákov a iných znamení s istotou predpovedá počasie. Za dlhý čas bol aj valachom, nuž pozná aj hviezdy. Veď cez dlhé noci sa dosť na ne nahľadel! Bol aj vojakom, pochodil svet! Vie niekoľko rečí a je aj ináč vycibrený, múdry a prefíkaný! Poďme k nemu a spravme z neho hvezdára!

Sluhovia voľky-nevoľky pristúpili na spásonosný, ale zároveň aj nebezpečný návrh, a pobrali sa k Filipovi. Filipovi sa myšlienka hneď zapáčila, ale predsa sa bál, aby klamstvo nevyšlo na svetlo božie a vec sa neskončila žalostne, lebo vedel, že kastelán je prchký a neúprosný. Ale keď ho sluhovia ubezpečili a prísahou sa mu zaviazali, že o celej veci nikomu ani slova nepovedia, pristal. Hradný pán až jasal a na počesť nájdeného hvezdára usporiadal ešte toho dňa skvelú hostinu, ktorá sa pretiahla na niekoľko dní. Filipovi sa začalo dobre žiť. Stal sa na hrade pánom, ktorého rozkazy musel každý bezpodmienečne poslúchnuť. Spyšnel a skoro zabudol, že len pred nedávnom pásaval ovce. So služobníctvom sa ani do reči nepúšťal. Ba ešte aj pre tých, ktorí spravili z neho veľkomožného pána, mal len pohrdlivý úsmev. Zle to padlo sluhom a veru radi by sa mu boli nejako pomstili. Ale ako?... Veď keď ho prezradia, prezradia aj seba, a hnev kastelána uvalia len na seba! Museli mlčať a znášať tyranstvo nafúkaného nepravého hvezdára, ktorý sa medzitým už celkom vžil do svojho remesla. Kastelán si ho vážil a nebolo veci, o ktorej by sa najprv s ním nebol neporadil. Raz pred poľovačkou šiel sa k Filipovi poradiť o počasí. Filip práve spal po prehýrenej noci, nuž veru nijako sa mu nechcelo vstávať a ísť skúmať, aké bude počasie. I zamrmlal, že hej, počasie bude skvelé, že sa môže ísť poľovať. Potom sa obrátil na druhý bok a tuho chrápal. Kastelán, uspokojený odpoveďou, bez rozmýšľania sa pustil so svojou družinou do hory. Mal veľmi dobrú vôľu a keď videl pred zámkom sluhu, ktorý sa trápil so somárom, lebo mu nechcel ťahať káru, zakričal na neho: - Hej!...A akého to máš múdreho somára, keď ťa nechce poslúchať?! - Ale, to vždy s ním tak býva, keď má prísť búrka, - odpovedal sluha pokorne. Kastelán sa zasmial. - Čože? Búrka?...Ha-ha-ha... - Veru tak, - prisvedčil sluha. - Keď somár má celkom spustené uši, je isté, že príde búrka. Ale kastelán nechcel veriť, že by sa obyčajný somár lepšie vyznal v počasí ako jeho vyskúšaný hvezdár. - Nuž teda, - vravel žartom, - ak bude dnes búrka, počkaj ma tu a ja tvojho somára vymením za takého, čo vie aj po latinsky. Sluha nerozumel, čo pán tým myslí, ale zato sa hlboko poklonil a čakal. Len čo kastelán zašiel na kraj hory, obloha sa zatiahla, treskol hrom a spustil sa strašný lejak. Družina sa rozutekala na všetky strany. Kastelán ostal sám. Dážď sa lial neprestajne a hromy divo bili... Na dovŕšenie všetkého ešte si kastelánov kôň zlomil nohu, takže kastelán sa musel pobrať pešky do zámku.

Konečne ukoňovaný, polomŕtvy sa dostal domov. Služobníctvo sa už triaslo strachom pred jeho hnevom. Ale - div-divúci! - kastelán nehromžil, ani neklial, len si dal predvolať sluhu, ktorému kázal čakať so somárom pred zámkom. Sluha prišiel celý prestrašený a uprel na prísneho pána nechápavý pohľad. - Či vieš, čo som ti bol sľúbil pred búrkou? - opýtal sa ho kastelán. Sluha sa len díval a díval. Veď akože to mal vedieť, keď z pánovej reči ani slova nerozumel? - Vypriahni somára! - rozkázal kastelán. - Oddnes sa bude pásavať tu pod hradom. Ale aby sa ti nestala krivda, káru ti bude ťahať môj učený hvezdár...! A tak sa aj stalo. Filipa dal zapriahnuť do káry a zo somára si spravil hvezdára. Od tých čias somár na čabradskom zámku veštieval počasie a - ako povesť hovorí - pán bol s veštbou vždy spokojný. Ale Filip pri svojom novom remesle dlho nevydržal, hneď na druhý deň zutekal... A od tých čias ani chýru o ňom...


Video - hrad Čabraď



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: www.rondel.sk/hrad/historia.html, www.muzeumsv-anton.sk/pages/sk/rody.html, www.wikipedia.com, www.dady.nfo.sk/tramping/povest.htm
Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Hrad je voľne prístupný


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Čabraď




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA