hrad Čabraď

Zrúcanina gotického hradu na konci skalného ostrohu z troch strán obtekaného riečkou Litavou, situovaná v krupinskej planine, juhovýchodne od obce Čabradský Vrbovok.

zrúcanina hradu / 320 m


SK | EN


hore

Čabradský Vrbovok, Banskobystrický kraj

N48° 14' 38.49",  E19° 06' 22.09"


Litava, Haradnuk, Lytua, Haradnok, Litva, Lythua, desolatum castrum Lyta, Puztalythwa, Chabrad, Lythwa, Chabragh, Pustha Lythwa, Chabraag

Prístup - hrad Čabraď

Trasa 1: Autom sa dostaneme do obce Čabradský Vrbovok (neďaleko obce Bzovík, pri Krupine). Z Čabradského Vrbovku sa popri kostole dostaneme až k blízkej osade Konské, kde asfaltová cesta končí. Odporúčame tu auto odstaviť, nakoľko nasleduje kamenistá, rozbitá cesta lesom. Nasleduje, od kvality cesty odhliadnuc, ani nie tak náročná ako skôr dlhá, no príjemná prechádzka lesom. Nech vás nemýli, že cesta pokračuje smerom dole do doliny, pokračujeme stále rovno. Asi po 40 minútach po modrej TZT prídeme k riečke Litava, ktorú môžeme jednoducho prebrodiť, alebo obísť po mostíku zľava až sa dostaneme priamo pod hrad. Uvidíme tu budovu a kaplnku Koháryovcov. Obídeme budovu z ľavej strany a po už vyšľapanom chodníku sa za 10-15 minút dostaneme k hradu.

Čas 50 min Profil +55m/-112m
Náročnosť Parkovisko parkovisko


Trasa 2: Prístup z južnej strany - z hlavnej cesty medzi obcou Plášťovce a Veľkým Krtíšom, asi 250m pred odbočkou na obec Hrušov, je vľavo modroznačená turistická trasa s informačnou tabuľou ČABRAĎSKÝ HRAD, ktorá nás zavedie k hradu.

Čas 1:05 h Profil +23m/-184m
Náročnosť Parkovisko parkovisko

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Bzovík - 8 km, Modrý Kameň - 16.8 km, Žibritov - 18.9 km

Interiér a exteriér

Hrad je napriek tomu, že je ruinou, impozantný a mohutný. Obteká ho riečka Litava z troch strán. Konzerváciu hradu i čistenie jeho okolia má na starosti združenie Rondel. Aj vďaka nim sa nemusíme obávať veľkého výskytu hadov a divokej džungle priamo na hrade.

Horný hrad kedysi tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami. Vstup do horného hradu bol zo severnej strany cez bránu pravdepodobne s padacím mostom. Bastióny a bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, sa nachádzali na západnej strane. Na východnej strane bola obytná budova, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána s vežou a predsunutou bránou so strieľňami a padacím mostom. Zachovali sa zvyšky vonkajšieho opevnenia a časti konštrukcií i obvodových múrov obytných budov.



hrad Čabraď - pôdorys

Pôdorys - hrad Čabraď


Legenda k pôdorysu:
1-I.vstupná brána, 2-II.vstupná brána, 3-štítová hradba, 4-bývalá sýpka, 5-obytné budovy, 6-III.vstupná brána, 7-horný hrad - nádvorie, 8-severný palác, 9-pekáreň, 10-IV.brána, 11-východný palác, 12-obytná veža, 13-západný palác, 14-bastión horného hradu, 15-severný dvor, 16-I.bašta, 17-II.bašta, 18-III.bašta, 19-IV.bašta, 20-V.bašta, 21-VI.bašta

Fotogaléria

2009

  • hrad Čabraď-Pohľad na hrad
  • hrad Čabraď-Pohľad na hrad
  • hrad Čabraď-Pohľad na hrad
  • hrad Čabraď-Vstupný most a brána
  • hrad Čabraď-Druhá vstupná brána
  • hrad Čabraď-Bývalá časť sýpky
  • hrad Čabraď-Zvyšky obytných budov
  • hrad Čabraď-Stena horného hradu
  • hrad Čabraď-Tretia vstupná brána
  • hrad Čabraď-Pohľad zhora
  • hrad Čabraď-Bastión horného hradu
  • hrad Čabraď-Kaplnka Koháryovcov

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Čabraď-historia
  • hrad Čabraď-historia
  • hrad Čabraď-historia
  • hrad Čabraď-kresba
  • hrad Čabraď-historia

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • hrad Čabraď-Foto 2012 Poslal: Csaba Tóth
  • hrad Čabraď-Foto 2012 Poslal: Csaba Tóth
  • hrad Čabraď-Foto 2017 Poslala: Andrea Jacinová
  • hrad Čabraď-2019 - Poslal: Vladimír Kubáč (CZE)
  • hrad Čabraď-2019 - Poslal: Vladimír Kubáč (CZE)

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Čabraď

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Hrad je dômyselne situovaný na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán. Hrad priamo kontroloval cestné spojenie, ktoré prechádzalo k hradu zo Šiah, pri Bzovíku sa rozdvojovalo a ďalej pokračovalo do Krupiny, a do Banskej Štiavnice. O vzniku hradu história mlčí, avšak mnohí historici spájajú s počiatkami hradu Čabraď dva hrady, pre ktoré pramene používali sčasti rovnaké názvy. Starší hrad s názvom Litava (Litva), asi 3 km na JV od hradu Čabraď, zanikol asi v r.1320. Vďaka sčasti rovnakým názvom sa často mylne prelína história týchto dvoch hradov.

Počas existencie už spustnutého starého hradu s názvom Litava bol vybudovaný neďaleko neho nový hrad Litava, od neskorého stredoveku nazývaný aj ako Čabraď. Jeho počiatky siahajú pred rok 1342. Hrad vtedy spadal pod kráľovskú správu - Karlovi Róbertovi. Na začiatku vlády Žigmunda Luxemburského hrad často menil majiteľov. Uhorská kráľovná Mária ešte v predchádzajúcich rokoch dala hrad do zálohu magistrovi Frankovi zo Sečian. V roku 1387 však kráľ Žigmund hrad Frankovi odobral a ako náhradu mu udelil hrad Šášov. V r.1390 daroval Žigmund hrad svojmu dvoranovi Leustachovi z Jelšavy. Ten ho vzápätí vymenil s Jánom z Pásztó (v Hevešskej stolici) a Ladislavom Kakašom za hrad Sivý Kameň ležiaci na Hornej Nitre. Počas deľby majetku v roku 1394 pripadol hrad Ladislavovi. Od tohto obdobia sa stali jedinými majiteľmi hradu Litava členovia rodu Kakašovcov, pôvodom z obce Kaza v Boršodskej stolici. Okrem názvu Litava používajú pramene v roku 1394 aj označenie hradu Pustá Litava (Puztalithwa). Nakoľko listiny už spomínajú len jeden hrad a so spojením Pustá Litava sa stretávame i neskôr, uvažovať možno o prenesení názvu staršieho opusteného hradu Hrádok-Litava na novší hrad Litava-Čabraď. Prívlastok pustý mohol zároveň opisovať aj stav, v akom sa hrad po častom striedaní majiteľov nachádzal.

V r.1415 kráľ Žigmund daroval hrad a majetky Júliusovi (zvanému Ďula) a Lorandovi, synom Ladislava Kakaša. Hrad neskôr ovládli vojská Jána Jiskru a v r.1461 preto došlo k obliehaniu hradu kráľovským vojskom. Okolo r.1460 získali hrad Horváthovci. V roku 1469 kráľ Matej priradil hrad Damiánovi Horváthovi. Po Damiánovej smrti si v roku 1476 panstvo rozdelili jeho brat Peter Horváth a vdova Fružina (Eufrozína). V roku 1511 už vtedajší vlastník hradu Urban Fánchy predal Čabraď s celým panstvom arcibiskupovi Tomášovi Bakóczovi. Hrad bol za jeho vlastníctva prestavaný a opevnený predhradím. Majiteľmi hradu sa podľa závetu arcibiskupa stali jeho príbuzní Erdődyovci. V r.1547 hrad obsadil Melchior Balassa. Čabraď získal Peter Pálffy späť až o dva roky. Hrad spolu s ďalšími pevnosťami od lúpežných rytierov vydobyl veliteľ kráľovského vojska Mikuláš Salm. Po r.1558 hrad v držbe Jána Krušiča, neskôr posilnený moderným vonkajším opevnením s delostreleckými bastiónmi, odolal všetkým náporom osmanských vojsk.

Po smrti Jána Krušiča sa jeho vdova Katarína Pálffyová vydala za Štefana Ilésházyho, ktorý sa v r.1582 stal novým majiteľom panstiev Čabrade aj Sitna. Trvalejšia zmena vo vlastníckych vzťahoch nastala v r.1622. Kráľ Ferdinand II. dal vtedy súhlas, aby obidve panstvá od vtedajšej majiteľky Barbory Balassa odkúpil novozámocký podkapitán Peter Koháry. Nový majiteľ sa nezmieril s tureckou prítomnosťou na Čabraďskom panstve. Bránil Turkom vo výbere daní a postihoval obce, ktoré sa im podriadili. V rokoch 1629 – 1632 sa tak opakovane dostal do konfliktu s osmanskými miestodržiteľmi v Ostrihome. Hrady a panstvá potom zdedil Petrov syn Štefan Koháry. Život Koháryho ukončili zranenia utŕžené v bitke pri Leviciach v r.1664. Príbuzní ho pochovali na hrade Čabraď. Neskôr telo previezli do rodovej hrobky v Hronskom Beňadiku. Neskôr, počas stavovských povstaní Čabraď opakovane obsadzovali povstalci na čele s Františkom Rákóczim. Až v r.1709 získali Koháryovci hrad späť, po potlačení povstania. Po upokojení pomerov hrad postupne strácal svoju pôvodnú funkciu. V rokoch 1744 – 1755 dal Ondrej Koháry postaviť vo Svätom Antone moderný kaštieľ, kam preniesol aj správu rodových majetkov.

Hrad náročný na údržbu dal nakoniec František Koháry v roku 1812 podpáliť. Nakoľko zomrel bez mužských potomkov, v tomto období končí aj spojenie Koháryovcov s dejinami Čabrade. Majiteľom panstva sa prostredníctvom sobáša s dcérou Františka Koháryho Máriou Antóniou stal knieža Ferdinand Coburg. Aj po znefunkčnení hradu tvorilo Čabraďské panstvo jednotný celok, riadený zemepanským správcom. Hrad napriek zničujúcemu požiaru ani po niekoľkých desaťročiach úplne nespustol. Hrad však už potom upadol na dlhé roky do zabudnutia. V 90-tych rokoch 20.storočia prebehla konzervácia prvého nádvoria. Od roku 2000 funguje občianske združenie pre záchranu hradu Čabraď - Združenie Rondel, ktoré v spolupráci s obcou Čabradský Vrbovok postupne čistí hrad od náletovej vegetácie, zameriava hradné objekty, propaguje hrad pre verejnosť a venuje sa jeho konzervácii.

Povesti a legendy

Array Čítaj ďalej...

Spyšnel a skoro zabudol, že len pred nedávnom pásaval ovce. So služobníctvom sa ani do reči nepúšťal. Ba ešte aj pre tých, ktorí spravili z neho veľkomožného pána, mal len pohrdlivý úsmev. Zle to padlo sluhom a veru radi by sa mu boli nejako pomstili. Ale ako?... Veď keď ho prezradia, prezradia aj seba, a hnev kastelána uvalia len na seba! Museli mlčať a znášať tyranstvo nafúkaného nepravého hvezdára, ktorý sa medzitým už celkom vžil do svojho remesla. Kastelán si ho vážil a nebolo veci, o ktorej by sa najprv s ním nebol neporadil. Raz pred poľovačkou šiel sa k Filipovi poradiť o počasí. Filip práve spal po prehýrenej noci, nuž veru nijako sa mu nechcelo vstávať a ísť skúmať, aké bude počasie. I zamrmlal, že hej, počasie bude skvelé, že sa môže ísť poľovať. Potom sa obrátil na druhý bok a tuho chrápal. Kastelán, uspokojený odpoveďou, bez rozmýšľania sa pustil so svojou družinou do hory. Mal veľmi dobrú vôľu a keď videl pred zámkom sluhu, ktorý sa trápil so somárom, lebo mu nechcel ťahať káru, zakričal na neho: - Hej!...A akého to máš múdreho somára, keď ťa nechce poslúchať?! - Ale, to vždy s ním tak býva, keď má prísť búrka, - odpovedal sluha pokorne. Kastelán sa zasmial. - Čože? Búrka?...Ha-ha-ha... - Veru tak, - prisvedčil sluha. - Keď somár má celkom spustené uši, je isté, že príde búrka. Ale kastelán nechcel veriť, že by sa obyčajný somár lepšie vyznal v počasí ako jeho vyskúšaný hvezdár. - Nuž teda, - vravel žartom, - ak bude dnes búrka, počkaj ma tu a ja tvojho somára vymením za takého, čo vie aj po latinsky. Sluha nerozumel, čo pán tým myslí, ale zato sa hlboko poklonil a čakal. Len čo kastelán zašiel na kraj hory, obloha sa zatiahla, treskol hrom a spustil sa strašný lejak. Družina sa rozutekala na všetky strany. Kastelán ostal sám. Dážď sa lial neprestajne a hromy divo bili... Na dovŕšenie všetkého ešte si kastelánov kôň zlomil nohu, takže kastelán sa musel pobrať pešky do zámku.

Konečne ukoňovaný, polomŕtvy sa dostal domov. Služobníctvo sa už triaslo strachom pred jeho hnevom. Ale - div-divúci! - kastelán nehromžil, ani neklial, len si dal predvolať sluhu, ktorému kázal čakať so somárom pred zámkom. Sluha prišiel celý prestrašený a uprel na prísneho pána nechápavý pohľad. - Či vieš, čo som ti bol sľúbil pred búrkou? - opýtal sa ho kastelán. Sluha sa len díval a díval. Veď akože to mal vedieť, keď z pánovej reči ani slova nerozumel? - Vypriahni somára! - rozkázal kastelán. - Oddnes sa bude pásavať tu pod hradom. Ale aby sa ti nestala krivda, káru ti bude ťahať môj učený hvezdár...! A tak sa aj stalo. Filipa dal zapriahnuť do káry a zo somára si spravil hvezdára. Od tých čias somár na čabradskom zámku veštieval počasie a - ako povesť hovorí - pán bol s veštbou vždy spokojný. Ale Filip pri svojom novom remesle dlho nevydržal, hneď na druhý deň zutekal... A od tých čias ani chýru o ňom...

Užitočné informácie

Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: www.rondel.sk/hrad/historia.html, www.muzeumsv-anton.sk/pages/sk/rody.html, www.wikipedia.com, www.dady.nfo.sk/tramping/povest.htm
Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Čabraď


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu