hrad Parič

Zvyšky zrúcaniny nížinného vodného hradu na Východoslovenskej rovine, v kaštieľnom parku, na východnom okraji mesta Trebišov.

Počasie Trebišov

hore

Trebišov, Košický kraj, 112 m n.m.

N48° 37' 16.80",  E21° 43' 38.84"


Parys, Paris, Parich, Paričov, Terebes, Parics

Prístup - hrad Parič

K zvyškom hradu Parič sa dostaneme, ak zídeme z hlavného ťahu vedúceho cez Trebišov na ulicu M.R.Štefánika. Na okraji tejto cesty sú vyznačené pruhy na parkovanie, ideálne odporúčame zaparkovať na okraji tejto cesty medzi kaštieľom Andrássyovcov a kostolom. Odtiaľto vedie cestička priamo do kaštieľneho parku, ktorý je od cesty vzdialený len niekoľko metrov. V zámockom parku dôjdeme až k jazeru a na jeho druhej strane sa nachádza zrúcanina hradu, tvorená už len zvyškom steny.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Kazimír - 15.1 km, Bačkov - 15.4 km, Slanec - 18.9 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Jadro hradu uzatvárala hradba zalamovaná do mnohostenu s tupým britom natočeným na severnú stranu. Za hradboy bez okenných otvorov sa nachádzala vnútorná zástavba vrátane pultovách striech. Hrad bránili z ochodze na korune hradby, preto sa jedná o tzv. hrad s plášťovým múrom. Kvôli nedostatku stavebného kameňa bol hrad stavaný z tehál, okrem jeho základov, kde použili kameň, ako prevenciu voči spodnej vode.

Na západnú hradbu sa napájal najstarší palác, ktorý mal dve poschodia a horné podlažie malo krížové klenby. Pred bránami predhradia sa nachádzala priekopa, ale až vo vzdialenosti asi 15m, čo pravdepodobne svedčí o existencii predbránia alebo barbakanu.

V poslednej štvrtine 18. storočia bol stavebný materiál z hradu použitý pri výstavbe neďalekého kaštieľa. V r.2016-2017 došlo k rekonštrukcii zvyškov hradu. V súčasnosti sú zvyšky hradu pekne upravené a sú súčasťou pekne udržiavaného kaštieľneho parku.



hrad Parič - pôdorys

Pôdorys - hrad Parič


Legenda k pôdorysu:
A - vnútorný hrad, B - predhradie, C - múr predhradia, D - pivnica, E - zvyšky vodných priekop / 1 - plášťová hradba, 2 - včasnogotický palác, 3 - pôvodná vežovitá vstupná brána, 4 - studňa, 5 - palácové priestory, 6 - neskoršie prístavby, 7 - novší vstupný priestor s padacím mostom

Fotogaléria

2017

  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pohľad na objekt
  • hrad Parič-Pivnica

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Parič-2014

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Parič

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu ( pravdepodobne obytná veža s opevnením ) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12. až 13. stor. Hrad pravdepodobne vznikol v nadväznosti na osadu Parič, podľa ktorej nesie i názov. K r.1298 sa spomína Andronik, potomok Jána z Trebišova, ktorý mal v tej dobe na trebišovskom panstve svoje šľachtické sídlo. Kráľ Karol Róbert mu však za bližšie neurčené spory so zemanom Vavrincom Ormošom odobral jeho panstvo a v r. 1319 ním obdaril krajinského hodnostára Filipa Drugetha. Po Filipovej smrti kráľ previedol majetky na jeho synovca Viliama a v tejto darovacej listine z r.1328 sa hrad prvý raz spomína ako castrum Parys. Drugethovci pravdepodobne postavili hrad znovu. Vzhľadom na vzdialenosť kamenných lomov, z kameňa zhotovili iba základy, ktoré nadstavali tehlovým múrom. Za vlády Drugethovcov im ako kasteláni slúžili Juraj z Abajdóczu a v r. 1358 istý Demeter. Po niekoľkých desaťročiach Drugethovci vrátili hrad panovníkovi.

Pred rokom 1373 kráľ Ľudovít I. prenechal majetok svojej manželke Alžbete a po nej hrad zdedila dcéra, vydatá za Žigmunda Luxemburského. Kráľ obdaril hradným panstvom Petra Perényiho za jeho zásluhy a vojenskú pomoc. Perényiovci zastavali priestor nádvoria ďalšími budovami a hrad nadobudol podobu rozsiahleho šľachtického sídla, zosilneného vonkajšou priekopou. V r.1454 sa u Jána Perényiho zhromaždila šľachta, ktorá sa radila ako zlikvidovať bratríkov. Prekvapivo bol medzi nimi aj Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý sa v tom čase rozišiel s viacerými spolubojovníkmi. Potomkovia Jána Perényiho sa však dali na zbojnícku cestu, takže Matej Korvín nariadil v r.1483 obliehanie hradu. Po Imrichovi, ktorý bol na začiatku 16.storočia uhorským palatínom, vlastnil hrad Peter Perényi, ktorý chcel zbohatnúť falšovaním peňazí, ktoré vložil do ďalšej obnovy hradu. V r.1567 Gabrielom Perényim vymrela palatínska vetva rodu a hrad sa dostal späť do rúk Drugethovcov.

Za Bethlenovho povstania (1619-1626) hrad dočasne držal Juraj Széchy, no čoskoro sa vrátil do rúk Jána Drugetha. V období stavovských povstaní dal Žigmund Drugeth v r.1673 opraviť opevnenie, no napriek tomu kuruci Imricha Thökölyho v r.1684 hrad dobyli a vlastníka popravili. O dva roky neskôr vzbúrenci hrad podpálili a zničili explóziou. Žigmundom vymrel aj rod Drugethovcov.

Takmer o 100 rokov neskôr, v r.1786, začali z materiálu zničeného hradu stavať honosný barokový kaštieľ Csákyovci. Po prestavbe kaštieľa a jeho rozšírení Andrássyovcami v druhej polovici 19.storočia, zo zvyškov nížinného hradu zostal viditeľný iba západný úsek obvodového tehlového muriva a pozostatky priekop. Ich časť bola prehĺbená v rámci parkových úprav a rozšírená na jazierko s ostrovčekom. Posledné dielo skazy na ňom dokonala československá a sovietska armáda v druhej polovici 20. storočia, ktorá si z neho urobila cvičnú strelnicu. Dnes je park pekne upravený a z hradu viacmenej zostala viditeľná len jedna stena.


Povesti a legendy

Povráva sa

Všeličo sa na hrade prihodilo. Peter Perényi tu dal raziť falošné peniaze, Juraj Drugeth vraj pre žiarlivosť vyhodil svojho notára oblokom paláca a jeho syn, neskôr omilostený zať čachtickej panej, pre napáchané zbojstvá bol už ako 17-ročný odsúdený na stratu hrdla a majetkov.

Ako to bolo s notárom

Hradný pán Juraj šiel do vojny a doma zanechal mladú ženu. Na pani Eufrozínu doľahol smútok. Osamelej žene dobre padlo rozptýlenie s manželovým notárom. Zo zábavky sa zrodila hriešna láska. Manžel sa vrátil z víťazného boja a hneď čosi tušil. Začal sa opäť zberať na cestu, ale len naoko. Za tmavej noci sa potajomky vrátil do hradu. Párik prekvapil a rozzúrený aj ponížený schytil notára pod krk a vyhodil ho von oknom. Urazený a sklamaný odišiel do sveta. Po mnohých rokoch sa vrátil a svojej žene odpustil. Neskoro. Už nebola medzi živými.


Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín, Zrúcaniny východného Slovenska. Bratislava : Gu100 2003, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: www.muzeumtv.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Parič


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu