hrad Parič

Zvyšky zrúcaniny nížinného vodného hradu na Východoslovenskej rovine, v kaštieľnom parku, na východnom okraji mesta Trebišov.





Navštívil som hrad Parič (4 tu boli)
hore

Historické názvy

Parys, Paris, Parich, Paričov, Terebes, Parics



Poloha

Trebišov, Košický kraj


GPS: N48° 37' 16.80",  E21° 43' 38.84"


Nadmorská výška: 112 m



Prístup a okolie

K zvyškom hradu Parič sa dostaneme, ak zídeme z hlavného ťahu vedúceho cez Trebišov na ulicu M.R.Štefánika. Na okraji tejto cesty sú vyznačené pruhy na parkovanie, ideálne odporúčame zaparkovať na okraji tejto cesty medzi kaštieľom Andrássyovcov a kostolom. Odtiaľto vedie cestička priamo do kaštieľneho parku, ktorý je od cesty vzdialený len niekoľko metrov. V zámockom parku dôjdeme až k jazeru a na jeho druhe strane sa nachádza zrúcanina hradu, tvorená už len zvyškom steny. Za zmienku stojí aj mauzóleum Andrássyovcov neďaleko hradu pri jazere a tiež blízky kaštieľ Andrássyovcov.

Okolité hrady: Kazimír - 15.1 km, Slanec - 18.9 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Jadro hradu uzatvárala hradba zalamovaná do mnohostenu s tupým britom natočeným na severnú stranu. Za hradboy bez okenných otvorov sa nachádzala vnútorná zástavba vrátane pultovách striech. Hrad bránili z ochodze na korune hradby, preto sa jedná o tzv. hrad s plášťovým múrom. Kvôli nedostatku stavebného kameňa bol hrad stavaný z tehál, okrem jeho základov, kde použili kameň, ako prevenciu voči spodnej vode.

Na západnú hradbu sa napájal najstarší palác, ktorý mal dve poschodia a horné podlažie malo krížové klenby. Pred bránami predhradia sa nachádzala priekopa, ale až vo vzdialenosti asi 15m, čo pravdepodobne svedčí o existencii predbránia alebo barbakanu.

V poslednej štvrtine 18. storočia bol stavebný materiál z hradu použitý pri výstavbe neďalekého kaštieľa. V r.2016-2017 došlo k rekonštrukcii zvyškov hradu. V súčasnosti sú zvyšky hradu pekne upravené a sú súčasťou pekne udržiavaného kaštieľneho parku.

Pôdorys - hrad Parič


hrad Parič - pôdorys

Legenda k pôdorysu

A - vnútorný hrad, B - predhradie, C - múr predhradia, D - pivnica, E - zvyšky vodných priekop / 1 - plášťová hradba, 2 - včasnogotický palác, 3 - pôvodná vežovitá vstupná brána, 4 - studňa, 5 - palácové priestory, 6 - neskoršie prístavby, 7 - novší vstupný priestor s padacím mostom



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Parič-2014


Fotografie z r. 2017

hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pohľad na objekt
hrad Parič-Pivnica



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Parič


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu ( pravdepodobne obytná veža s opevnením ) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12. až 13. stor. Hrad pravdepodobne vznikol v nadväznosti na osadu Parič, podľa ktorej nesie i názov. K r.1298 sa spomína Andronik, potomok Jána z Trebišova, ktorý mal v tej dobe na trebišovskom panstve svoje šľachtické sídlo. Kráľ Karol Róbert mu však za bližšie neurčené spory so zemanom Vavrincom Ormošom odobral jeho panstvo a v r. 1319 ním obdaril krajinského hodnostára Filipa Drugetha. Po Filipovej smrti kráľ previedol majetky na jeho synovca Viliama a v tejto darovacej listine z r.1328 sa hrad prvý raz spomína ako castrum Parys. Drugethovci pravdepodobne postavili hrad znovu. Vzhľadom na vzdialenosť kamenných lomov, z kameňa zhotovili iba základy, ktoré nadstavali tehlovým múrom. Za vlády Drugethovcov im ako kasteláni slúžili Juraj z Abajdóczu a v r. 1358 istý Demeter. Po niekoľkých desaťročiach Drugethovci vrátili hrad panovníkovi.

Pred rokom 1373 kráľ Ľudovít I. prenechal majetok svojej manželke Alžbete a po nej hrad zdedila dcéra, vydatá za Žigmunda Luxemburského. Kráľ obdaril hradným panstvom Petra Perényiho za jeho zásluhy a vojenskú pomoc. Perényiovci zastavali priestor nádvoria ďalšími budovami a hrad nadobudol podobu rozsiahleho šľachtického sídla, zosilneného vonkajšou priekopou. V r.1454 sa u Jána Perényiho zhromaždila šľachta, ktorá sa radila ako zlikvidovať bratríkov. Prekvapivo bol medzi nimi aj Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý sa v tom čase rozišiel s viacerými spolubojovníkmi. Potomkovia Jána Perényiho sa však dali na zbojnícku cestu, takže Matej Korvín nariadil v r.1483 obliehanie hradu. Po Imrichovi, ktorý bol na začiatku 16.storočia uhorským palatínom, vlastnil hrad Peter Perényi, ktorý chcel zbohatnúť falšovaním peňazí, ktoré vložil do ďalšej obnovy hradu. V r.1567 Gabrielom Perényim vymrela palatínska vetva rodu a hrad sa dostal späť do rúk Drugethovcov.

Za Bethlenovho povstania (1619-1626) hrad dočasne držal Juraj Széchy, no čoskoro sa vrátil do rúk Jána Drugetha. V období stavovských povstaní dal Žigmund Drugeth v r.1673 opraviť opevnenie, no napriek tomu kuruci Imricha Thökölyho v r.1684 hrad dobyli a vlastníka popravili. O dva roky neskôr vzbúrenci hrad podpálili a zničili explóziou. Žigmundom vymrel aj rod Drugethovcov.

Takmer o 100 rokov neskôr, v r.1786, začali z materiálu zničeného hradu stavať honosný barokový kaštieľ Csákyovci. Po prestavbe kaštieľa a jeho rozšírení Andrássyovcami v druhej polovici 19.storočia, zo zvyškov nížinného hradu zostal viditeľný iba západný úsek obvodového tehlového muriva a pozostatky priekop. Ich časť bola prehĺbená v rámci parkových úprav a rozšírená na jazierko s ostrovčekom. Posledné dielo skazy na ňom dokonala československá a sovietska armáda v druhej polovici 20. storočia, ktorá si z neho urobila cvičnú strelnicu. Dnes je park pekne upravený a z hradu viacmenej zostala viditeľná len jedna stena.


Povesti a legendy

Povráva sa

Všeličo sa na hrade prihodilo. Peter Perényi tu dal raziť falošné peniaze, Juraj Drugeth vraj pre žiarlivosť vyhodil svojho notára oblokom paláca a jeho syn, neskôr omilostený zať čachtickej panej, pre napáchané zbojstvá bol už ako 17-ročný odsúdený na stratu hrdla a majetkov.

Ako to bolo s notárom

Hradný pán Juraj šiel do vojny a doma zanechal mladú ženu. Na pani Eufrozínu doľahol smútok. Osamelej žene dobre padlo rozptýlenie s manželovým notárom. Zo zábavky sa zrodila hriešna láska. Manžel sa vrátil z víťazného boja a hneď čosi tušil. Začal sa opäť zberať na cestu, ale len naoko. Za tmavej noci sa potajomky vrátil do hradu. Párik prekvapil a rozzúrený aj ponížený schytil notára pod krk a vyhodil ho von oknom. Urazený a sklamaný odišiel do sveta. Po mnohých rokoch sa vrátil a svojej žene odpustil. Neskoro. Už nebola medzi živými.



Použité zdroje a literatúra: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín, Zrúcaniny východného Slovenska. Bratislava : Gu100 2003, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: www.muzeumtv.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je voľne prístupná, nachádza sa v areáli parku.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Parič




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA