hrad Slanec

Zrúcanina hradu na vrchole andezitového kužeľa na okraji Slanských vrchov vytvára dominantu obce Slanec.





Navštívil som hrad Slanec (2 tu boli)
hore

Historické názvy

Salanc, Salis, Zalanch, Scelanch, Zelench, Scelench, Zalanchuara, Salanchuara, Szalánc



Poloha

Slanec, Košický kraj


GPS: N48° 38' 14.35",  E21° 28' 14.83"


Nadmorská výška: 472 m



Prístup a okolie

K hradu Slanec sa dostaneme z hlavného ťahu cez obec Slanec, t.j. z Hlavnej ulice, kde poblíž kostola odbočíme na ulicu Parkovú. Pokračujeme ďalej, prejdeme popri historickom parku a vzápätí odbočíme vľavo do úzkej uličky, ktorá nás zavedie na malé parkovisko oproti kultúrnemu domu. Odtiaľ pokračujeme pešo rovno a po chvíli vpravo, až sa dostaneme na lesnú cestičku, ktorá nás zhruba za 20-25 minút zavedie k hradu.

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdĺžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovito zúžený. Voľba hradného typu bola predurčená prírodným prostredím, kedy stačilo upraviť plató kužeľovitého kopca, aby sa stal nedobytným. Jedine na severnej strane, odkiaľ vedie k hradu prístupová cesta, bolo urobené zemné opevnenie s priekopou, ktorej zvyšky sú aj v súčasnosti viditeľné. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola veža vyvýšená o ďalšie dve podlažia. Najvyššie z nich malo obrannú galériu, spočívajúcu na mohutných kamenných krakorcoch. Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúda hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku.

Zachované profilové okno so stĺpikmi a listovým dekorom na pätkách je zo začiatku 14. storočia. Neďaleko hlavnej veže bola pristavaná veľká kruhovitá veža, ktorá mala krakorcovú galériu v rovnakej výške, ako bola palácová galéria. Jej zvyšky sú dobre zachované do súčasnosti. Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom. V 15. storočí bol bol hrad rozšírený severozápadným smerom na okraj vrcholnej plošiny. Do zúženého cípu návršia bola vsadená bašta, strážiaca prístup k hradu. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom. Pri bašte bola v skale vysekaná 10 metrov hlboká kruhová cisterna, obmurovaná masívnymi kvádrami.

Hradnú siluetu najcharakteristickejšie vytvára veža Nebojsa. Na hrade stojí do výšky štyroch podlaží oblá útočištná veža. Prvé podlažie, do ktorého sa dá pohodlne vstúpiť po kamennej plošine má ešte strop, ostatné podlažia majú poškodenú drevenú konštrukciu medzipodlaží. Hore na veži je pozostatok strechy. Vedľa bergfritovej veže je múr gotického paláca, ktorý má zachovalé gotické okno kaplnky a krásne gotické nosníky klenby. V skutočnosti to nebol žiadny „gotický palác“, ale obytná veža nazývaná ako Donjon. Pred bergfritovou vežou je obranné predhradie s cisternou a pivnicami.


Pôdorys - hrad Slanec


hrad Slanec - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - pôvodne obytná hranolová veža, prestavaná na gotický palác, 2 - okrúhla veža, 3 - strážna bašta, 4 - zaniknutá gotická brána, 5 - cisterna



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Slanec-história
hrad Slanec-história
hrad Slanec-1902


Fotografie z r. 2017

hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt
hrad Slanec-Pohľad na objekt


Fotografie návštevníkov

hrad Slanec-hrad 2017 poslala: Zuzana Haragová



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Slanec


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Stredoveký hrad bol postavený na staršom slovanskom hradisku v 13. storočí. Iniciátormi výstavby boli zrejme príslušníci slaneckej vetvy rodu Aba. Pravdepodobne to bol Dávid z rodu Abovcov. Prvé historické zmienky sú z roku 1281, keď už kamenný hrad s okrúhlou vežou stál. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta z rodu Abovcov sa v roku 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Ich spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Kráľovi sa síce jeho zámer vydaril a palatín Finta bol porazený, no hrad ostal ešte na zhruba 50 rokov vlastníctvom slaneckej vetvy Abovcov.

V roku 1330 hrad získal Magister Villiam Drugeth, ktorému pôvodní majitelia vymenili hradné panstvo za štyri dediny v Šarišskej stolici. Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho brat Mikuláš Drugeth. Po smrti kráľa Ľudovíta I. Veľkého prešiel hrad z rúk Drugethovcov do vlastníctva kráľovskej koruny. V roku 1385 vtrhol do Uhorska v rámci bojov o trón Ľudovítov príbuzný – neapolský kráľ Karol z Drače, zvaný Malý. Za výdatnej podpory šľachty z južných stolíc Uhorska bol 31. decembra 1385 korunovaný za uhorského kráľa. Začiatkom roku 1386 daroval Karol Malý hrad Slanec a jeho okolie šľachtickej rodine Lossonczyovcov. Majiteľom hradu sa stal Ladislav Lossonczy. Karol Malý ale dlho nevládol, ešte v tom istom roku prívrženci Alžbety Kotromaničovej na neho spáchali atentát.

Po smrti Ladislava Lossonczyho sa majiteľom hradu stáva jeho syn Dionýz Lossonczy. V polovici 15.storočia, keď bol majiteľom hradu Albert Lossonczy, na čas obsadili hrad vojská Bratríkov, ktorí tu zotrvali do roku 1458. V prvej polovici 15. storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava III. Lossonczyho, ktorý ho koncom 15.storočia opravil a reštauroval. V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledný mužský príslušník rodu – Štefan Lossonczy. Po jeho smrti sa majiteľkou hradu stala jeho dcéra Anna Lossonczy. Anna z rodu Lossonczy sa potom v roku 1590, po smrti svojho druhého manžela, baróna Krištofa Ungnada, vydala za grófa Žigmunda Forgácha (v rokoch 1618-1621 bol uhorským palatínom). Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vládol jej manžel Žigmund a snažil sa získať Slanec do dedičnej držby pre svoj rod. Toto úsilie skončilo úspešne, keď mu v roku 1601 cisár Rudolf II. donačnou listinou daroval hrad a okolité majetky. Forgáchovci dali hrad opevniť.

Za rákócziovsko-thökölyovských povstaní hrad niekoľko krát menil svojho majiteľa a bol značne poškodený. Po vypuknutí prvého protihabsburského povstania pod vedením Štefana Bocskaiho sa hradu v roku 1605 zmocnili jeho hajdúsi a v neskorších povstaniach sa hrad dostal do rúk povstalcov Gabriela Bethlena (r. 1621), resp. povstalcov Juraja I. Rákocziho (r. 1644). Po ozbrojenom vystúpení Imricha Tökölyho sa jeho kurucké oddiely zmocnili Slanca pomerne rýchlo už v roku 1678, no v ich moci hrad ostal iba jeden rok. Keď sa k hradu priblížili cisárske vojská, kuruci hrad podpálili a utiekli. Krátko nato dostal generál Leslie od cisára Leopolda príkaz hrad úplne zničiť, čo sa aj stalo.

Slanský hrad po zbúraní chátral viac ako 130 rokov. Život sa na hradný kopec vrátil v roku 1815, kedy dal majiteľ panstva Jozef Forgách zrekonštruovať centrálnu hradnú vežu (donjon) a zriadil v nej rodové múzeum. Po smrti Štefana Forgácha (r. 1916), posledného člena rodu sídliaceho v obci Slanec, múzeum existovalo ešte do roku 1937. Počas druhej svetovej vojny začala hradná veža postupne chátrať, až kým v roku 1945 úplne nevyhorela. Drevená strecha bola po požiari obnovená a chránila ešte dlhé desaťročia interiér veže pred počasím, no začiatkom 21. storočia sa postupne vplyvom poveternostných podmienok úplne rozpadla. Od tej doby bola celá zrúcanina vystavená prírodným živlom a postupne dochádzalo k deštrukcii, hlavne na oslabených, nechránených miestach hradu.

V súčasnosti vďaka občianskemu združeniu Zachráňme hrad Slanec na hrade prebieha rekonštrukcia a okrem iného bola obnovená aj hradná veža.


Povesti a legendy

Povráva sa

Páni, nespokojní s mladou vladárkou, zosnovali vzburu. Gróf Forgách v spare letnej noci s dýkou v ruke vnikol do spálne kráľovnej, no ona zobudená šramotom vyskočila z lôžka. Muž, oslnený krásou nahotinky, z kata sa stal jej záchrancom. Za odmenu dostal Slanec a do znaku obraz kráľovnej, tak, ako ju zočil onej osudnej noci.

Pisár vrahom

Hradný pisár Anton raz nahovoril vznešeného pána Lossonczyho, aby sa oženil s krásnou Klárou Báthory. Sám ju totiž miloval a aspoň takto ju chcel mať nablízku. Neskôr sa pričinil aj o ochladnutie vzťahov medzi manželmi. Kláre vyznal lásku a svojho pána zavraždil. Pisár z hradu ušiel a podozrenie padlo na ženu, ktorá bola odsúdená na dlhotrvajúce väzenie v izbe zavraždeného. Po rokoch sa pisár vrátil na hrad preoblečený za mnícha. Kláru požiadal o nočnú schôdzku pri jazere, kde sa jej chcel zmocniť. V tom momente sa strhla veľká búrka a vystrašená Klára skočila do jazera a v jeho rozbúrených vodách sa utopila. Zle obišiel aj pisár, ktorého následne zasiahol blesk z neba.


Video - hrad Slanec



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KOLLÁR D., NEŠPOR J., Kultúrne krásy Slovenska. Hrady najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007, WEB: www.hradslanec.sk, sk.wikipedia.org, www.keturist.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná. Odporúčame navštíviť aj múzeum v budove infocentra v obci.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Slanec




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA