hrádok Šiance - Slovenské Pravno

Zvyšky múrov zaniknutého hrádku v lokalite Šiance severne od obce Slovenské Pravno, v južnej časti Turčianskej kotliny pod východnými svahmi pohoria Žiar

zrúcanina hradu / 563 m


SK | EN


hore

Slovenské Pravno, Žilinský kraj

N48° 55' 03.60",  E18° 45' 47.50"


Prona, Prouna, Prona Sclavonicalis, Thothprona, Tót Prona, Slowenske Prawno, Tótpróna

Prístup - hrádok Šiance - Slovenské Pravno

Zvyšky múrov hrádku v Slovenskom Pravne sa nachádzajú severne od obce, nad bývalým lomom. Prejdeme celou obcou až na jej koniec. Posledný úsek asfaltovej cesty tvorí stúpanie, potom táto cesta pokračuje doľava, avšak ďalej už nepokračujeme, na tej križovatke môžeme zaparkovať tesne pred vstupom do lesa. Je tu miesto asi pre jedno auto, aby sme neblokovali premávku, inak odporúčam auto odstaviť nižšie v obci a ten kúsok si vyšľapať k vstupu do lesa peši. Vstúpime do lesa a po pár metroch po lesnej cestičke odbočíme vpravo a po chvíli opäť vpravo, až sa dostaneme na vrchol, kde sú badateľné zvyšky múrov. Treba byť opatrný, lokalita je priamo nad lomom.

Čas < 5 min
Náročnosť Parkovisko parkovisko

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Zniev - 5.7 km, Blatnica - 13.8 km, Trebostovo - 14.1 km, Necpaly - 16.8 km

Interiér a exteriér

S využitím oválnej plochy vyvýšeniny bola najskôr na plošine s rozmermi približne 10x15m postavená drevená vežovitá budova, v 13. storočí prestavaná na kamennú vežu 5x8 m. Základné múry tohto objektu boli viditeľné ešte v 50. rokoch 20. storočia. Miestni obyvatelia vežu rozobrali na stavebný materiál.

Vnútorný priestor hradu bol kedysi obklopený kamenným múrom, ktorý je dodnes vidieť vo fragmentoch na severnom a východnom okraji kopca. Hrad bol obohnaný dvojitou priekopou a valom. Prvý hrebeňový val mal priemer 45 až 50 metrov, zatiaľ čo druhý, takmer kruhový val, mal priemer 60 až 70 metrov.



hrádok Šiance - Slovenské Pravno - pôdorys

Pôdorys - hrádok Šiance - Slovenské Pravno


Fotogaléria

2021

  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt
  • hrádok Šiance - Slovenské Pravno-Pohľad na objekt

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Pošlite nám vaše fotografie - hrádok Šiance - Slovenské Pravno

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

O vzniku hrádku sa nezachovali žiadne písomné zmienky a ani pri archeologickom výskume na Šiancoch sa nepodarilo presnejšie určiť dobu vzniku a dobu zániku hrádku.

Pôvodný drevený objekt bol pravdepodobne postavený v 11. alebo 12. storočí, i keď napríklad archeológ Petrovský-Šichman (zrejme nesprávne) datuje vznik objektu v rozmedzí 950 - 1000 na základe výskytu mladohradištnej keramiky. Táto keramika sa však používala doslova až do príchodu Nemcov, teda do 14. storočia a je tým najhorším možným spôsobom datovania.

V 13. storočí na mieste pôvodného objektu vznikol kamenný hrádok. Vnútorný priestor hradu bol kedysi obklopený kamenným múrom, ktorý je dodnes vidieť vo fragmentoch na severnom a východnom okraji kopca. Hrad bol obohnaný dvojitou priekopou a valom. Tu sa opäť informácie rozchádzajú, keď Petrovský-Šichman datuje vznik kamenného hradu do 11. storočia, čo je nezmysel, pretože by sa jednalo o jeden z prvých murovaných hradov na území Slovenska vôbec a Pravno by sa stalo stredobodom pozornosti, čiže jeho obrana by sa nevyhla písomnej zmienke. Toto datovanie prebral aj Beňko, ktorý sa stredoveku Turca dlhodobo venoval, s argumentáciou, že keby bol hrádok postavený v 13. a 14. storočí, existovali by o tom písomné záznamy.

Je pravda, že neexistuje žiadny písomný stredoveký prameň, kde by sa doslovne uvádzal hrad v Pravne, avšak treba podotknúť dobové chápanie hradu, ktoré bolo pomerne vzdialené od toho nášho. Hradom sa v stredoveku rozumelo najmä správne a obranné sídlo, no Šiance mali zrejme najmä obytnú funkciu.

V roku 1279 Ladislav IV. daroval panstvo Pravna comesovi Rečkovi a jeho synom Pavlovi a Tomášovi Serafínovi výmenou za Socovce a Karlovú (Wyfalu). Ondrej III. potvrdil Rečkovým synom za ich zásluhy večné vlastníctvo. Rodina mala hlavné sídlo v Pravne, okolo ktorého vytvorila takmer jednotný hospodársky, administratívny a súdny celok. Po Diviackovcoch a predkoch Balassovcov tak boli Rečkovci najbohatšími šľachticmi v Turci. Z ich majetkového a právneho postavenia vyplýva, že určite vlatnili aj honosné sídlo a tým boli práve Šiance.

Rečkovci vlastnili majetky v Pravne nepretržite až do roku 1545, kedy vymreli. Počas tohto obdobia používali predikát de Prona, podľa čoho zrejme historik Václav Mencl predpokladal, že Pronaiovci boli staviteľmi gotického kostola. Menclom spomenutý Pronaiovci však s Pravnom nemajú nič spoločné. Ich majetky pochádzajú z Blatnice a jedná sa tak o desiatky rokov citovaný nezmysel.

Po vymretí rodu Rečkovcov si robili nároky na pravnianske majetky početné zemianske rodiny. Nakoniec bolo panstvo rozdelené na tri kúrie (panstvá). Prvá sa nazývala Serafínova kúria, druhá Dóczyho a tretia Amade. Napriek komplikovaným vlastníckym vzťahom patrilo Pravno v 16. storočí medzi najbohatšie turčianske obce.

O zániku samotného hrádku sa nezachovali informácie, no v prameňoch z roku 1505 sa spomína, ako prepošt Svorad so svojimi bratmi prepadli a zničili majetok v kúrii Jána Serafína (Rečkovca) v Pravne. V monografií Slovenského Pravna uvádza Vitanovský absenciu nálezov zo 16. storočia, teda zánikový horizont hradu okolo r. 1500. Istotu však o tomto údaji nemáme a hrádok už vtedy vôbec nemusel existovať. Ku skaze hradu mohlo taktiež dôjsť oveľa skôr, v roku 1432, keď husiti pochodovali z Rajca smerom na Nitru, no všetko sú to len dohady.

Za zánikom hrádku pravdepodobne stáli sami Rečkovci. Dodnes stojaca kúria Ľudovíta Veliča v Slovenskom Pravne bola postavená v 18. storočí a po architektonickom výskume sa zistilo, že obsahuje materiál zo staršej stavby, ktorá predtým stála na jej mieste. Staviteľom tejto pôvodnej budovy bol s najväčšou pravdepodobnosťou posledný mužský člen rodu Rečkovcov, Krištof Serafín, nakoľko sa ešte v 16. a 17. storočí označovala ako Serafínovská kúria. Podobný materiál sa nachádza aj v stavbe kaštieľa Kolomana Jušta, vybudovanom okolo r. 1563. V oboch prípadoch sa zrejme jedná o materiál z rozobratého hrádku.

V 40. rokoch 20. storočia začali neodborne kopať robotníci v oblasti hrádku a dokopali sa k základom už vtedy po úroveň terénu zrovnanej obrannej veže. Václav Mencl, ktorý ako pamiatkový dozor popísal situáciu zachytenú na hrádku, zaznamenal pôdorys veže o rozmeroch 5x8 m, existenciu SZ muriva a objavil menšiu pivnicu vykopanú do vnútra kopca. Tento dokument je jediným materiálom, kde sa spomína ešte stojaca architektúra hrádku. Na mieste sa našlo sa aj množstvo črepov a napriek neskoršiemu zákazu úradov výskum pokračoval ďalej. Na jeho konci však miestni obyvatelia spomínanú vežu rozobrali na stavebný materiál.

Oficiálny archeologický výskum sa uskutočnil až v 60. rokoch 20. storočia pod vedením už vyššie spomínaného Petrovského-Šichmana, avšak v podstate už na mieste, kde takmer nič nezostalo. Našla sa však tehlovina (podobne ako aj na Vyšehrade), ale aj množstvo uhlíkov, prepálenej hliny a rozdrvenej malty, čo autor označuje ako deštrukčný horizont. Akropola hrádku bola kompletne obmurovaná v tvare mnohouhouholníka a Petrovský-Šichman potvrdzuje minimálne existenciu palácovej stavby o približnom rozmere 10m. Na východnej strane paláca boli odkryté základy opornej konštrukcie, prípadne schodiska.

Na viacerých miestach v murive boli objavené stopy po drevenom trámovaní a napriek tomu, že autor tieto trámy označil za inú stavbu, drevené prvky a murivo sú s najväčšou pravdepodobnosťou zvyškami jednej a tej istej stavby. Vo všetkých výkopoch sa našli mladohradištné črepy.

V 19. storočí sa pod lokalitou hrádku ťažil vápenatý piesok a táto ťažobná činnosť zničila časť opevnenia. Z hrádku sú dodnes viditeľné zvyšky múrov.

Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

Užitočné informácie

Zvyšky múrov sú voľne prístupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: verejný príspevok - Gabriel Alexi www.facebook.com/groups/103673119857/permalink/10158393167024858, www.obecslovenskepravno.sk, varak.hu, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrádok Šiance - Slovenské Pravno


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu