hrad Zniev

Zrúcanina druhého najvyššie položeného hradu na vápencovom vrchu Zniev, situovaná v najvyššej polohe hrebeňa v pohorí Žiar a na nižšie položenej terase nad obcou Kláštor pod Znievom

zrúcanina hradu / 985 m


SK | EN


hore

Kláštor pod Znievom, Žilinský kraj

N48° 58' 06.07",  E18° 46' 22.32"


Turus, Turucz, Turuch, Turul, Znio, Turčiansky hrad

Prístup - hrad Zniev

V Kláštore pod Znievom sa z ulice A. Moyzesa dostaneme na Cintorínsku ulicu, kde popri miestnom cintoríne zaparkujeme. Odtiaľ pokračujeme peši kúsok rovno a mierne vpravo po zelenej TZT vstúpime do lesa. Pokračujeme popri kalvárii, ktorá je zaujímavo umiestnená v lese, ďalej popri strelnici pomerne náročným a dlhým výstupom až k ruinám dolného hradu. Od zrúcanín dolného hradu ešte odporúčame pokračovať ešte zhruba 10 minút ďalej po zelenej trase až na úplný vrchol Znievu. Okrem nádherných výhľadov tu badať aj nepatrné zvyšky horného hradu Zniev. Výstup na hrad nám spestrí kultové miesto sv. Margity Uhorskej - ohradený oltár s vyobrazením sv. Margity, neskôr menšie jaskyne či vyhliadky.

Čas 1:30 h Profil +452m/0m
Náročnosť Parkovisko parkovisko

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Slovenské Pravno - 5.7 km, Trebostovo - 9.2 km, Blatnica - 12.9 km, Necpaly - 14.4 km

Interiér a exteriér

Hrad sa skladal z dolného a horného hradu. Mal murované opevnenie a rozpínal sa na okrajoch vrcholového hrebeňa. Zachovala sa značne poškodená pôvodne hranolová veža so strieľňami na prízemí, ktorá bola postavená na ochranu cesty z Turca do Ponitria. Nižšie situovaná poschodová budova zo 14. storočia má zachované nárožné kamenné kvádre a na severnej strane sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb sa zachovala len vežička pristavaná k pozdĺžnej budove na východnej strane.

Z ostatných objektov sú viditeľné len nepatrné, vegetáciou prerastené zvyšky múrov.



hrad Zniev - pôdorys

Pôdorys - hrad Zniev


Legenda k pôdorysu:
1 - vstupný priestor, 2 - obranná bašta, 3 - staršia budova, 4 - obytné a prevádzkové priestory
Zdroj: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska

Fotogaléria

2021

  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Pohľad na objekt
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad
  • hrad Zniev-Horný hrad

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Zniev-1901 (gallery.hungaricana.hu)
  • hrad Zniev-1977 (Pisoň Š., Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku)

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Zniev

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

V roku 1243 sa v listine kráľa Bela IV. spomína hrad ako castrum Turucz. Vznikol však ešte pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. V neskoršej listine z roku 1253 ten istý panovník oceňuje zásluhy Ondreja z rodu Hont-Pázmányovcov, syna Ivankovho, za námahu pri stavbe hradu. Pravdepodobne k jeho stavbe došlo ešte za čias tatárskeho vpádu v rokoch 1241 - 1242.

Hrad bol dvojdielny s murovaným kamenným opevnením. Jeho dominantou bol pozdĺžny vežovitý palác obklopený hradbou.

Od polovice 13. storočia bol komitátnym hradom a niesol názov Turčiansky hrad a v roku 1320 sa stal majetkom prepošta. Zrejme v tomto čase ho rozšírili o nižšie položený objekt na východnej strane. V 14. storočí Turiec vyčlenili zo Zvolenskej stolice a vznikla samostatná Turčianska stolica. Jej sídlom sa stal Sklabinský hrad. Hrad získal potom názov Zniev a jeho význam postupne upadal.

V roku 1530 kastelán Gašpar Mičinský zradne odovzdal hrad Mikulášovi Kostkovi, ktorý bol v službách Jána Zápoľského. Hrad bol práve preto v roku 1532, pri dobýjaní vojskom kráľa Ferdinanda I., značne poškodený. Vtedy bola zničená horná časť hradu, dolný hrad však aj naďalej udržiavali. Jeho hlavnú obytnú budovu na konci stredoveku tvorila trojpodlažná palácová stavba, ktorá vznikla rozšírením staršej obytnej veže. V roku 1538 získal hrad František Révay a v roku 1545 dal hrad opevniť.

V nasledujúcich desaťročiach často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali a došlo tiež k renesančnej prestavbe paláca. V roku 1605 hrad získali Bočkaiovci.

Na hrade bol uschovaný archív konventu. Hradu však stále chýbalo moderné opevnenie odolávajúce delostreľbe, a preto v roku 1680 znievsky prepošt prikázal archív premiestniť na Sklabiňu. V roku 1681 potom hrad dobyli a vypálili Thökölyho povstalci. V roku 1705 hrad obsadili Rákócziho kuruci.

Hrad potom využívali ako útočisko jezuiti. Ešte v polovici 18. storočia hrad udržiavali a strážili dvaja strážnici. Jeho zánik sa predpokladá niekedy po roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. Po tomto roku hrad postupne upadal.

V rokoch 1962 – 1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum (G. Balaša).

Povesti a legendy

Povesť o tatárskom obliehaní Znieva

Keď v bitke pri rieke Slanej v roku 1241 porazili Tatári uhorské vojsko kráľa Bela IV., samotný kráľ ledva unikol vlastnej smrti a dal sa na útek. Na hrade Zniev ho dohnali Tatári, ktorí hrad obkľúčili a zaútočili naň. Na hradby hradu dorážala vlna tatárskych vojsk za vlnou, šípy z tatárskych lukov však nedokázali narušiť pevné kamenné múry. Keď nemohli hrad dobyť, rozhodli sa, že jeho obrancov nechajú vyhladovať, kým sa sami nevzdajú a nevydajú im uhorského kráľa. Kráľ zatiaľ smutne sedel v jednej z hradných komnát a rozmýšľal, čo si počne. Od hladu stál ledva na nohách a jeho posádka na tom nebola lepšie. Zrazu sa v komnate otvorili dvere na mieste, kde si ich nikto dovtedy nevšimol a z tajnej chodby vykročil neznámy sedliak.

Na stôl položil plný kôš rakov a k nim ešte aj dve pečené prasiatka. Kráľovi povedal, aby jedným prasiatkom nakŕmil vyhladovaných obrancov hradu, ale to druhé prasiatko nech vyhodia Tatárom cez hradby, čím ich oklamu, že na hrade je ešte potravín dosť. Lesť skutočne zapôsobila a Tatári od hradu odtiahli. Na hrade nastala veľká radosť a kráľ udelil šikovnému sedliakovi za odmenu šľachtický titul s priezviskom Rakovský, to podľa koša s rakmi, ktoré doniesol tajnou chodbou na hrad.

Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: obecklastor.sk, turistika.cz, woodpark.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Zniev


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu