hrad Blatnica

Zrúcanina hradu sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, ktorý oddeľuje Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica





Navštívil som hrad Blatnica (19 tu boli)
hore

Historické názvy

Blatnitha, castrum Balathnica, Balathnice



Poloha

Blatnica, Žilinský kraj


GPS: N48° 56' 49.70",  E18° 56' 50.14"


Nadmorská výška: 658 m



Prístup a okolie

Z Blatnice pešo, pod hrad Gaderskou dolinou, necelé 2 km k prvej horárni, od horárne hore na hrad neznačkovým chodníkom asi 15 minút. Jednoduchý prístup je z chatovej osady Gader (kúsok od Blatnice), odkiaľ sa vyberieme doprava po asfaltovej ceste a približne za 20 minút sa dostaneme k lesnej cestičke na ľavej strane. Tu nasleduje asi 15 minútový mierne náročný výstup cez les až k hradu Blatnica.

Okolie hradu je botanicky pozoruhodné. Medzi turisticky zaujímavé miesta patria vrcholy Tlstá /1373 m/, Kozia skala /1161 m/, Ostrá /1247 m/, prípadne jaskyňa Mažarná - čo je vlastne len zaujímavý prírodou vytvorený otvor v skale, s náročným dlhotrvajúcim výstupom. V neďalekej obci Mošovce možnosť kúpania a rekreácie.

Okolité hrady: Sklabiňa - 13 km

Geocaching v okolí



Prístupové mapy

Podrobná turistická mapa


Interiér a exteriér

Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa ešte aj dnes týči do veľkej výšky a badať v nej štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa žiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachované nárožné kvádrovanie a zvyšky stien týchto budov poskytujú naozaj veľkolepý pohľad. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad.

Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami, chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.


Pôdorys - hrad Blatnica


hrad Blatnica - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-palác, 2-gotická veža prestavaná na delovú baštu, 3-predhradie, 4-bašta, 5-obytné a hospodárske budovy predhradia



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Blatnica-1910
hrad Blatnica-18.storočie
hrad Blatnica-18.storočie
hrad Blatnica-kresba


Fotografie z r. 2006

hrad Blatnica-Severná stena horného hradu
hrad Blatnica-Veža a horný hrad
hrad Blatnica-Hlavná veža
hrad Blatnica-Zvyšky hospodárskych budov
hrad Blatnica-Zvyšky hosp. budov predhradia
hrad Blatnica-JV bašta
hrad Blatnica-Pohľad na hradné steny
hrad Blatnica-Pohľad na hradné steny


Fotografie návštevníkov

hrad Blatnica-Rekonštrukcia 2014 - Poslala: Luba Bugošová
hrad Blatnica-2017 - Poslala: Jana Jánošíková
hrad Blatnica-2017 - Poslala: Jana Jánošíková
hrad Blatnica-2017 - Poslala: Jana Jánošíková
hrad Blatnica-2017 - Poslala: Jana Jánošíková
hrad Blatnica-Hrad zhora - Poslal: Jozef



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Blatnica


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13.storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Hrad bol postavený hlavne na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, ale držitelia ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. V r.1321 hrad obsadili kráľovské vojská Karla Roberta. V tých časoch dôležitú rolu v histórii Blatnice zohral aj majster Donč, ktorý patril medzi významných šľachticov. Okrem Blatnice sa podieľal napríklad na výstavbe Liptovského Hrádku a Likavy. Na našom území vlastnil veľa ostatných hradov. Po roku 1389 daroval kráľ Žigmund Luxemburský hrad šľachticovi Pogány Domonkosovi. Onedlho si však hrad vzal späť a dal ho do zálohu Ladislavovi Oppelnimu. V roku 1415, už po smrti Ladislava pripadol hrad jeho vnukom, glogauským kniežatám. Od roku 1421 bol až do smrti (1433) majiteľom hradu Peter Berzeviczy. Od roku 1434 sa stala majiteľkou hradu kráľovná Borbála Cillei (Barbora Celjská), ktorá však onedlho hrad dala do zálohu Pongrácovi z Liptovského Mikuláša za 2300 zlatých. Pongrác odovzdal hrad za 9000 zlatých Ladislavovi Necpalskému a neskôr sa hrad dostáva do rúk Štefanovi Pongráczovi.

Najtemnejšie obdobie histórie pre Blatnický hrad znamenali roky 1450-1470, keď hrad ovládal Peter Komorowsky. Bol poľského pôvodu a na naše územie sa dostal vďaka husitom. V roku 1462 dostal od kráľa milosť, avšak v roku 1471 sa pridal k nespokojnej, sprisahaneckej maďarskej šľachte, ktorí túžiaci po tróne zavolali do krajiny poľské knieža Kazimíra. Ich plán však nevyšiel, keďže v roku 1474 zasiahli kráľovské vojská Mateja Korvína a obsadili všetky jeho pevnosti. Komorowsky sa potom utiahol na Oravu, kde od šľachetného kráľa dostal opäť milosť. Majiteľom hradu sa potom stal Ferdinand Habsburský a v roku 1540 rodina Révayovcov. V druhej polovici 16. a na začiatku 17.storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Nekládli však dôraz na delové bašty, takže v roku 1606 sa hradu jednoducho bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr vojská Gabriela Bethlena. V roku 1678 došlo k požiaru a zhorelo niekoľko hradných budov. Pravdepodobne to spôsobili nájazdy kurucov pod vedením Imricha Thökölyho. Krátko na to sa k hradu dostali opäť Révayovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 kurucké povstalecké vojská Františka Rákócziho bez problémov obsadili hrad. O pár rokov neskôr, v roku 1708 však po prehratej bitke pri Trenčíne boli nútení hrad opustiť. Opäť sa hrad vrátil do rúk Révayovcom.

Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Keďže Révayovci dokázali svoju vernosť Habsburgovcom počas kuruckých bojov, blatnický hrad bol ušetrený príkazu na jeho zničenie, ktorý sa týkal prebytočných, nevyužitých pevností. Naďalej tak mohli hrad obývať aj po roku 1711, hoci mnohí členovia rodiny sa už presťahovali do pohodlnejších kaštieľov. V roku 1744 ešte dal Jozef Révay opraviť hradné múry, ale v roku 1790 sa odsťahovali aj poslední z rodu Révayovcov. Odvtedy už hrad nebol obývaný a pomaly pustol.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Krutý hradný pán sa zmocnil nevesty iného, a tá sa mu zunovala, neváhal ju zabiť a syna dal zamurovať. Otrávil aj svoju druhú ženu. Dodnes počuť v múroch hradu plač dieťaťa a možno stretnúť duchov zavraždených žien.

Povesť o hrade

Z hradu Blatnica zostali len zrúcaniny. O tom, že pánmi hradu v 13.storočí boli templári, písal v roku 1718 aj historik Michael Bombardius. Kedže hrad viackrát prestavali, po mocných templároch sa nič nezachovalo. Až na to, že podľa jednej povesti zamurovali jedného mnícha na hrade. Zamurovali ho za živa a ústa mu uzamkli zámkom. A skutočnosť? Hľadači pokladov našli náhodou v zrúcaninách hradu zamurovanú mužskú kostru s visiacim zámkom na ľavej čelusti...

Blatoň - záchranca Pribinu a Mojmíra

V legendách o slávnom Blatnickom hrade sa spomína odvážny mládenec Blatoň, ktorý zachránil hneď dva životy, a to nie hocijaké. Išlo o slávne nitrianske kniežatá Pribinu a Mojmíra. Páni sa vybrali na poľovačku a keďže i pod Plešovickým hrebeňom žili tury, zatúžili po ich trofeji. Samicu tura, ktorá mala mláďa, zasiahli kopijou, ale nepresne. Vážne zranené a rozzúrené zviera sa rútilo na oboch prominentov. Smelý Blatoň nezaváhal a dýkou ho zabil. Postaral sa tak nielen o bezpečnosť prominentných lovcov, ale aj o svoju budúcnosť. Odmietol síce lukratívnu Pribinovu ponuku, aby bol šéfom jeho strážcov, prijal však dar - krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie na počesť pamätnej poľovačky na turov nazvali Turiec. Vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi dostala meno aj lokalita Kráľovská studňa. Tu vraj kráľ zbavil zúfalého baču medveďa, ktorý žral jeho ovce. Bača z vďaky pozval kráľa na obed do jamy, otvoru pre budúcu studňu, pretože vonku fúkal silný vietor. Matejovi Korvínovi sa piknik v jame páčil, bačovské špeciality mu chutili. Odvtedy to tam volajú Kráľovská studňa.


Video - hrad Blatnica



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: www.detektorweb.cz, korzar.sme.sk, www.blatnica.sk, www.inzine.sk, www.varlap.hu/arckep, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Hrad je voľne prístupný


Komentáre k objektu

  • Viki
  • 17.12.2015 18:51
  • hrad Blatnica


Je tam vela informácii čo potrebujem



Pridať komentár k objektu
hrad Blatnica




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA