zrúcanina hradu
Zrúcanina hradu v danielej obore nad obcou Veľký Blh, na vrchole predĺženého výbežku hrebeňa medzi Dlhým Vrchom a Hradišťom
Veľký Blh, Banskobystrický kraj
GPS: 48.474,
20.126
420 m n. m.
Trasa 1:
Medzi obcami Veľký Blh a Teplý Vrch odbočíme na úzku asfaltovú cestu, ktorá nás dovedie až k bráne danielej obory - zvernice Teplý Vrch. Ak chceme do obory vojsť autom, odporúčame si vopred zaobstarať povolenie na vstup do areálu. Informovať správcu o vstupe je dobré aj v prípade, ak auto necháme pred bránou a celú trasu absolvujeme peši. Je to hlavne kvôli bezpečnosti, keďže je to poľovnícky revír a v okolí hradu môže prebiehať poľovačka.
Pred bránou teda necháme auto. Otvoríme si bránu a od nej sa vyberieme peši po asfaltke. Zhruba po 30 minútach prídeme na menšiu križovatku, odkiaľ pokračujeme ešte pár metrov vpravo po ceste a z nej zídeme opäť vpravo až k okraju lesa. Popri okraji prejdeme asi 100 m a vpravo vstúpime do lesa. Tu už zbadáme drevené zábradlie a nasleduje relatívne krátky výstup k zrúcaninám hradu, avšak asi 40 metrové prevýšenie na takom krátkom úseku dá zabrať.
Trasa 2: Značný čas ušetríme, ak cestu od brány ku križovatke, spomínanej v trase č.1, absolvujeme autom (s povolením na vstup). Auto potom odstavíme na okraji križovatky ciest v areáli, odkiaľ už pokračujeme peši rovnako ako v trase č.1 za pár minút k zrúcaninám hradu.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Maginhrad - 10.9 km, Hrachovo - 13.1 km, Figa - 13.1 km, Sobôtka - 13.4 km, Tornaľa - 15.4 km, Hnúšťa - 17.5 km, Jelšava - 18.1 km, Jelšava Hradovisko - 19.6 km
Pomerne rozsiahly hrad s rozmermi približne 150 × 70 m mal malé jadro, ktoré čiastočne zaberalo vrcholovú plošinu centrálneho skaliska. Okolo jadra sa tiahli dva pásy mohutných kamenných hradieb. V strede nádvoria vystupoval skalný blok využitý na stavbu paláca. Prístup doň viedol čiastočne zachovanou schodiskovou chodbou zaklenutou valenou klenbou.
Zo zástavby nádvoria sa nad terénom zachovalo len veľmi málo. Najvýraznejším pozostatkom je mohutný úsek obvodovej hradby s hrúbkou približne 1,8 m. Náznaky ďalšej stavby sú viditeľné juhovýchodne od jadra a rozmerná budova na severnej strane bola zrejme dodatočne vysunutá do svahu. Pod skalou jadra je do skalného podložia vytesaná štvorhranná cisterna.
Z vonkajšej strany chránilo hrad z troch strán opevnenie so šijovou priekopou, ktorá pravdepodobne nahradila starší val. Pri neskorších stavebných úpravách bola priekopa zasypaná a areál hradu sa týmto smerom predĺžil.
Historické a iné názvy: Balog, Bolug, Bolugh, Bolock, Balogwara, castrum Balogh, Balogvár
Hrad vznikol pravdepodobne na konci 13. storočia. Túto teóriu podporuje aj archeologický materiál získaný povrchovým zberom.
Jeho výstavba sa spája s rodom Baloghovcov, ktorý vlastnil tunajšie územie už pred prvou známou písomnou zmienkou o hrade. Podľa niektorých údajov ho dal okolo roku 1290 postaviť Henrik, syn Otha z rodu Baloghovcov, ktorý pôsobil ako kráľovský radca Ondreja III.
Najneskôr v roku 1312 už hrad existoval a nachádzal sa v majetku Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý sa ho pravdepodobne zmocnil v roku 1309. Po jeho smrti v roku 1321 ho kráľ Karol Róbert nakrátko vrátil Baloghovcom.
Baloghovci sa však postavili proti Karolovi Róbertovi, zatiaľ čo páni zo Széchy zostali kráľovi lojálni. V roku 1323 preto hrad získala vetva rodu Széchy z Rimavskej Seče, ktorá ho držala počas väčšiny nasledujúcich storočí.
V polovici 15. storočia Széchyovci sympatizovali s Jánom Jiskrom z Brandýsa. V roku 1456 poskytli hrad posádke jeho bojovníkov, neskorších bratríkov. Po roku 1460 hrad dobyl Sebastián Rozgonyi a kráľ Matej Korvín mu ho následne prenechal. Už v roku 1481 sa však Széchyovci na Blh vrátili.
Po tureckom dobytí Fiľakova v roku 1554 sa na hrad uchýlil neúspešný veliteľ tamojšej posádky, ktorý tu podľa niektorých údajov krátko nato zomrel. V období tureckého ohrozenia si Blh naďalej zachovával vojenský význam. V roku 1567 snem rozhodol o posilnení hradov Blh a Gede.
Počas protihabsburských povstaní začiatkom 17. storočia hrad viackrát zmenil držiteľa. V roku 1605 otvoril brány vojskám Štefana Bocskaya, po uzavretí Viedenského mieru sa však opäť vrátil Széchyovcom.
V roku 1608 bola na hrad umiestnená cisárska posádka a jeho opevnenie bolo posilnené. V rokoch 1619 až 1623 ho počas svojich ťažení viackrát bez boja obsadili vojská Gabriela Bethlena.
Széchyovci vlastnili hrad až do roku 1646, keď polovicu panstva získal sobášom s Máriou Széchy, známou ako Muránska Venuša, František Wesselényi, neskorší uhorský palatín. Podľa niektorých správ dal Wesselényi v roku 1654 Blh ešte opevniť, stavebné pozostatky však neumožňujú túto úpravu jednoznačne identifikovať.
V roku 1677 hrad dobyli kuruckí povstalci, ktorí sa v nasledujúcom roku dostali pod vedenie Imricha Thökölyho. Približne od tohto obdobia zostal hrad opustený.
Hrad postupne chátral a jeho murivo miestni obyvatelia rozoberali ako stavebný materiál. Napriek tomu sa z hradu zachovali výrazné nadzemné zvyšky opevnenia a ďalších stavieb.
Archeologickým lokalitám v okolí Veľkého Blhu sa začiatkom 20. storočia venoval Ľudovít Hűvössy, priekopník terénnej archeológie Gemera-Malohontu. V roku 1907 vykonával v okolí Veľkého Blhu terénne prieskumy, ktoré v tomto období pozostávali najmä z povrchových zberov a menších zisťovacích sondáží.
V rokoch 1934 – 1937 uskutočnil povrchové zbery aj na lokalite Veľký Blh. Z areálu hradu je známy archeologický materiál získaný povrchovým zberom, ktorý podporuje datovanie jeho vzniku do záveru 13. storočia. Nie je však zatiaľ doložené, či tento materiál pochádza práve z Hűvössyho zberov.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
evidentne tan nechcú turistov!
Ani náznak , že je tam nejaký hrad!
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.