Pred koncom mesta Krupina v smere do Zvolena odbočíme doľava cez Vajsov a pokračujeme po ceste až do obce Žibritov, prípadne z opačnej strany hneď po vstupe do Sv. Antone odbočíme doprava. V obci Žibritov neschádzame z cesty vedúcej cez obec a približne v strede obce, oproti miestnemu úradu sa nachádza bašta.

Tu môžeme zaparkovať, zvyšky veže a pevnôstky sú bezprostredne pri ceste na malej vyvýšenine.

< 5 min
parkovisko

Zachovala sa zvonica, pôvodne bašta opevneného stredovekého kostola, z ktorého sa dochovali len nevýrazné ruiny. Jedná sa o murovanú kruhovú stavbu s drevenou nadstavbou.

Kostol bol opevnený v roku 1582 v súvislosti s dobovým tureckým nebezpečenstvom. Súčasťou zvonice bol až do roku 2009 aj historický zvon z roku 1680.

Prvá písomná zmienka o obci, ktorá leží na najkratšej ceste medzi dvoma významnými banskými mestami Krupinou a Banskou Štiavnicou, je už z roku 1266. V tomto období patrila členom rodu Hunt-Poznanovcov. Kostolík na miernej vyvýšenine pri hlavnej ceste postavili ako neveľké jednolodie s polygonálnym presbytériom. Vzhľadom na skutočnosť, že tu dosiaľ nerealizovali podrobnejší výskum, odborníci len všeobecne hovoria o 14. či 15. storočí ako čase vzniku stavby.

Obdobie reformácie prinieslo zmeny v cirkevnom živote aj v Žibritove, keď tunajší kostolík prevzali protestanti. Turecká hrozba, ktorá sa naplno prejavila v roku 1576 vypálením obce, viedla k rozhodnutiu opevniť kostolík a premeniť ho tak aj na pevnôstku. K tomu došlo v roku 1582 (uvádza sa aj rok 1586). Toto opevnenie, zrejme aj v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov, sa vymyká bežnej praxi, kedy postavili múr okolo kostola a doplnili baštou či baštami. V Žibritove využili na severnej strane priamo objekt kostola a pevnostný múr napojili priamo na východnú stenu presbytéria a západnú stenu lode. V juhovýchodnej časti opevnenie zosilnili dodnes zachovanou valcovou baštou. Tá v neskoršom období slúžila ako zvonica.

Až do roku 2009 v nej visel zvon z roku 1680, ktorý bol vyrobený v známej viedenskej dielni zvonolejára Baltazára Herolda. Ten dali podľa všetkého zhotoviť majitelia panstva Koháryovci, a to zrejme v súvislosti s opätovným prevzatím kostola katolíkmi. Okrem tohto zvona sa tu nachádzal aj jeden starší, ešte z roku 1595.