hrad Devín

Pamiatkovo upravená zrúcanina hradu Devín a slovanské hradisko na vápencovom návrší s útesom, ktorým Malé Karpaty na území hlavného mesta Bratislava, mestská časť Devín, spadajú k sútoku riek Dunaja a Moravy.





Navštívil som hrad Devín (18 tu boli)
hore

Historické názvy

Dowina, Dévény



Poloha

Bratislava, Bratislavský kraj


GPS: N48° 10' 25.59",  E16° 58' 41.80"


Nadmorská výška: 195 m



Prístup a okolie

Je potrebné sa dostať v Bratislave do mestskej časti Devín, kde sa dostaneme na Muránsku ulicu. V mieste, kde sa stretáva táto ulica so Slovienskou ulicou sa nachádza rozsiahle parkovisko priamo pod hradom, kde môžeme auto odstaviť. Priamo na parkovisku sa nachádza aj zastávka MHD, ktorou sa z centra mesta taktiež bez problémov k hradu dostaneme. Prístup k hradu od parkoviska je veľmi jednoduchý a krátky.

Okolité hrady: Bratislavský hrad - 9.7 km, Pajštún - 13.7 km, Biely Kameň - 18.9 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Najzaujímavejšia časť hradu je stredný hrad. Jeho dominantou sú zakonzervované murivá renesančných palácov Báthoryovcov a Garayovcov. Okrem toho sú tu odkryté základy rímskej stavby, objavené počas archeologického výskumu v 30-tych rokoch 20. storočia ako aj zvyšky obytných a hospodárskych priestorov. Rozsiahlemu priestranstvu stredného hradu dominuje šesťdesiat metrov hlboká hradná studňa v jeho severozápadnej časti. Jej horná časť je vybudovaná zo pieskovcových kvádrov, stred je vytesaný do skaly, dolná časť je spevnená podobne ako horná. V suteréne renesančného paláca sa nachádza výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu. Na múre paláca je umiestnená pamätná tabuľa z roku 1936 pripomínajúca storočnicu historického výletu slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr, od akademického sochára Jozefa Pospíšila.

Nad sútokom Dunaja s riekou Morava nám neunikne pohľad na malú vežičku zvaná Mníška (tiež Panenská veža), osamotene sa vypínajúcu na strmom skalnom hrote. Vpravo od nej na južnom svahu hradného brala hrotitý gotický portál naznačuje vstup do tzv. tunelovej jaskyne. Dosahuje dĺžku 11,5 metra a výšku takmer deväť metrov. Prechádza celým hradným vrchom. Ten zaberá najstaršia časť – horný hrad – pozostávajúci zo zvyškov šesťbokej, pravdepodobne dvojpodlažnej kamennej veže a dvoma nad sebou umiestnenými opevnenými plochami. Prístup na horný hrad vedie krátkym mostíkom ponad obrannú priekopu. Horný hrad, v súčasnosti vzhľadom na pretrvávajúci archeologické a rekonštrukčné práce, je pre verejnosť uzavretý. Budovy, alebo základy objektov hradu sú zachované a celý hrad je pomerne dobre čitateľný v teréne. Okrem stredovekého hradu sú odkryté aj staršie, najmä veľkomoravské stopy po osídlení hradného vrchu. Areál hradu je v správe Mestského múzea v Bratislave.


Pôdorys - hrad Devín


hrad Devín - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - akropola horného hradu, 2 - nádvorie, 3 - zvyšok hranolovej vstupnej veže, 4 - pozdĺžne bašty, 5 - šijová priekopa, 6 - stredný hrad, 7 - obranná bašta, 8 - predbránie, 9 - palác Gorjanskovcov, 10 - palác Báthoryovcov, 11 - studňa, 12 - prevádzková budova, 13 - brána obranného pásma, 14 - strážna vežička (Panenská, alebo Mníška), 15 - delová bašta, 16 - dolný hrad



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Devín-história
hrad Devín-história
hrad Devín-1880


Fotografie z r. 2013

hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Panenská veža
hrad Devín-Panenská veža
hrad Devín-Panenská veža
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Nádvorie hradu
hrad Devín-Nádvorie hradu
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Pohľad na objekt
hrad Devín-Nádvorie hradu
hrad Devín-Horný hrad



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Devín


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Devínske návršie bolo osídlené od pradávna. V 2. až 4. storočí ho Rimania zahrnuli do pevnostného systému Limes Romanus, ktorý chránil hranice Rímskej ríše pred barbarmi. Obranný val, ktorý zanechali, využili neskôr Slovania.

V polovici 13.storočia bol na skalisku nad sútokom Dunaja a Moravy postavený kamenný hrad, prvýkrát v písomných prameňoch spomínaný v r.1271. Kamenný hrad zrejme nahradil opevnenie, ktoré v r.1233 dobyl a zničil rakúsky vojvodca Fridrich Babenberský, zvaný bojovný. V r.1301 sa hradu opäť zmocnil rakúsky vojvodca, tentoraz Rudolf, a istý čas sa tu striedali kráľovskí kasteláni. Aj za Žigmunda Luxemburského v r.1411 mal hrad v zálohu rakúsky rytier Hering Lessel a v r.1414 ho odkúpil palatín Mikuláš II. Garai. Zásluhou Garaiovcov hrad opevnili a rozšírili o stredný hrad.

Po smrti Mikulášovho syna Ladislava kráľ Matej Korvín daroval Devín grófom zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí pokračovali v započatom opevňovaní dolného hradu. Avšak okolo r.1500 bola prestavba pravdepodobne z finančných dôvodov pozastavená. V tejto podobe odolal hrad v r.1529 útoku menšieho oddielu Turkov. Hrad v tomto čase už patril Štefanovi Báthorymu, od r.1527. Keď rod Báthoryovcov vymrel, hradu sa dočasne zmocnil Ján Keglevich, ktorý nátlakom vyvolal útok poddaných. Devínčania za pomoci levárskeho zemepána Siegfrieda Kolonicha v r.1616 hrad dobyli. O štyri roky neskôr Devín neodolal ani povstaleckému vojsku Gabriela Bethlena.

V r.1635 dostal hrad do dedičného vlastníctva Pavol Pálffy, no hrad v tomto období zväčša plnil iba funkciu správneho a hospodárskeho centra. Za Thökölyho i počas Rákócziho povstania ešte úspešne vzdoroval opakovaným útokom., no v r.1809 už výrazne schátraný hrad takmer bez boja obsadili oddiely Napoleona a zachované budovy čiastočne vyhodili do vzduchu.

Sláva feudálneho hradu upadla a na výslnie sa tisla veľkomoravská tradícia Devína, ktorý sa stal jedným zo symbolov národného obrodenia. V r.1836 podnikol Ľudovít Štúr so svojimi stúpencami pamätnú vychádzku Štúrovcov na hrad, ktorú dnes pripomína pamätná tabuľa na hrade.

Skazu jadra hradu priniesla príprava veľkolepých osláv svätoštefanského milénia, keď ho na konci 19.storočia čiastočne zrútili a zabetónovali ako podstavec pre pomník kniežaťa Arpáda. Od konca šesťdesiatych rokov 20.storočia prebiehajú na hrade systematické výskumy.


Povesti a legendy

Povesť o panenskej veži

Povráva sa, že sa rytier Mikuláš, pán Devínskeho hradu, vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Magdaléna z bohatej rodiny. Otec dievčaťa však Mikulášovu prosbu odmietol, no rytier Magdalénu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa jej mladý rytier páčil, a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad. Pred svadbou však zavítal na Devínsky hrad Margarétin strýc Rafael, opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa zmocnili dievčiny a vydali sa späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji Margarétu získal späť. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v kaplnke povedali svoje áno, na nádvorí hradu opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli tentoraz v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja a Moravy. Keď vplyvom náporu vojsk dvere do veže povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.

Povesť o hradnej studni

Na hrade Devín dlho-predlho chýbala voda. A tak hradný pán vybral najmocnejších zo svojich poddaných a sľúbil im, že keď vykopú na Devíne studňu, tak dostanú slobodu. Tí skutočne studňu vykopali a našli pritom aj hrudu zlata, z ktorého dali zhotoviť brošňu. Hradnému pánovi odovzdali vodu a jeho manželke šperk. Vtedy diabol v podobe mrzkého šaša našuškal hradnému pánovi, že zlata bolo možno aj viac. Kopáči si namiesto slobody vyslúžili žalár a nakoniec ich vrhli z brala do Dunaja. Úbožiaci pred smrťou prekliali hradného pána i jeho šaša, ktorí sa potom presne o rok a jeden deň nešťastnou náhodou zrútili z toho istého miesta do Dunaja.


Video - hrad Devín



Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KOLLÁR D., NEŠPOR J., Hrady - najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007, WEB: sk.wikipedia.org, en.wikipedia.org
Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné

Od r.2017 je verejnosti prístupný aj horný hrad.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Devín




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA