Bratislavský hrad

Reštaurovaný hrad sa nachádza na skalnom návrší Malých Karpát a vytvára významnú dominantu hlavného mesta Slovenska Bratislavy.





Navštívil som Bratislavský hrad (20 tu boli)
hore

Historické názvy

Brezalauspurch, Braslavepurch, Brezalauspurc, Poson, Posonium, Castrum Bosan, Prezesburg, Preslavvaspurch, Bosenburg, Brecesburg, Brezezburg, Bresburg, Pozsony, Pressburg, Prešporok



Poloha

Bratislava, Bratislavský kraj


GPS: N48° 08' 32.19",  E17° 06' 00.30"


Nadmorská výška: 262 m



Prístup a okolie

Prístup k hradu nie je vôbec náročný. Bratislavský hrad sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto priamo v centre Bratislavy. Ideálny je peší výstup cez Židovskú ulicu, potom cez Beblavého ulicu k zámockým schodom, odtiaľ cez Žigmundovu bránu priamo na hrad. Ďalší spôsob ako sa na hrad dostať, je cesta cez Zámockú ulicu a priamo až k Viedenskej bráne, ktorá je hlavným vstupom do hradu. Autom je možné sa dostať úplne až k hradnej bráne, prípadne zaparkovať pod hradom na spomínanej Židovskej ulici. Výstup je možné si uľahčiť aj spojmi MHD, ktoré premávajú priamo až na zastávku Hrad.

Historické centrum mesta ako aj celá Bratislava ponúka množstvo zaujímavostí a pamiatok. Je východiskom mnohých turistických trás do hôr Malých Karpát.

Okolité hrady: Devín - 9.7 km, Malinovo - 14.7 km, Pajštún - 14.9 km, Biely Kameň - 15 km, Čeklís - 15.3 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Za kráľa Žigmunda Luxemburského sa od roku 1427 začal vzhľad hradu radikálne meniť, prestavba mu vtlačila dnešný charakter blokovej monumentálnej stavby. Po niekoľkých pokusoch o obnovu hradu mu vrátila nový život až veľká rekonštrukcia, o ktorej sa rozhodlo v roku 1953. Po obnove nadobudol hrad podobu, aká bola po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia.

Hradný palác má zachované prvky z obdobia žigmundovskej gotiky a tereziánskeho baroka. Z renesančných prvkov sa zachovali hlavne fragmenty v JV nároží s bohatou štukovou maľovanou klenbou a s rastlinnou i figurálnou ornamentikou na stenách niekdajšieho arkiera. Slávnostné miestnosti zdobí celý rad výtvarných diel od popredných slovenských umelcov.

Hradu dominuje mohutná akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol Korunovačnej veže na JZ strane a nadstavené veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa zachovali viaceré okná, kamenné portály a fragmenty kamenárskych prác. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma podkovovitými baštami. V plnej miere sa zachovala Žigmundova brána (v minulosti nesprávne označovaná ako Korvínova) na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou Leopoldovou bránou. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu od Viedenskej brány (bývalá Karlova brána) k hlavnému vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barokového areálu, najmä hospodárske budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi.

V r.2008 začala rozsiahla rekonštrukcia hradu a súčasný tvar nadobudol hrad v r.2011. Dnešné využitie Bratislavského hradu dôstojne nadväzuje na jeho historický odkaz. Okrem expozícií Historického oddelenia Slovenského národného múzea je časť priestorov využívaná na reprezentačné a štátne účely.


Pôdorys - Bratislavský hrad


Bratislavský hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-Korunná veža, 2-štvorkrídlový palác, 3-delové bašty, 4-výpadová bránka, 5-Žigmundova brána, 6-vstup do podzemia so studňou, 7-obranná terasa, 8-delostrelecké bastióny, 9-Leopoldova brána, 10-Viedenská brána, 11-barokové hospodárske budovy, 12-stajne a hospodárske budovy, 13-kasáreň, 14-dôstojnícke byty, 15-čestné nádvorie



Fotogaléria


Historické fotografie

Bratislavský hrad-1913
Bratislavský hrad-1914
Bratislavský hrad-1925
Bratislavský hrad-kresba hradu


Fotografie z r. 2012

Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad na hrad
Bratislavský hrad-Pohľad z východnej strany
Bratislavský hrad-Severná stena hradu
Bratislavský hrad-Vstupná
Bratislavský hrad-Schodisko, vedľa Leopoldova brána
Bratislavský hrad-Barokové hospodárske budovy
Bratislavský hrad-Čestné nádvorie a obranná terasa
Bratislavský hrad-Nádvorie štvorkrídlového paláca
Bratislavský hrad-Stajne a hospodárske budovy
Bratislavský hrad-Víťazná brána
Bratislavský hrad-Schodisko



Pošlite nám vaše fotografie - Bratislavský hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Na mieste súčasného hradu stálo kedysi keltské oppidum, ktoré neskôr nahradila rímska hraničná pevnosť.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907, keď sa objekt spomína pod názvom Pressalauspruch. Obdobie Mojmírovcov a Veľkej Moravy dokumentujú pozostatky staroslovanského hradiska s trojloďovou bazilikou. Z kniežacieho hradu viacerými prestavbami a úpravami postupne vznikol stredoveký a od polovice 11. storočia aj župný hrad. Pevnosť bola neskôr doplnená novými stavbami. Písomné doklady potvrdzujú, že v prvej štvrtine 13. storočia stála na najvyššom terénnom bode areálu obytná románska veža so samostatnými hradbami s obrannými vežami, z ktorých sa do dnešných čias napriek prestavbám zachovala tzv. Korunná veža. Podľa niektorých zdrojov sa v tomto období na Bratislavskom hrade narodila Alžbeta Durínska, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. Za kráľa Žigmunda Luxemburského sa od roku 1427 začal vzhľad hradu radikálne meniť, prestavba mu vtlačila dnešný charakter blokovej monumentálnej stavby. Panovník dal zbúrať takmer všetky vtedajšie stavby a na ich mieste dal vystavať honosný objekt s dispozíciou štvorhranného talianskeho kaštieľa, pristavaného nárožím k staršej obrannej veži. Z predchádzajúcich objektov zostala len dodnes stojaca juhozápadná obranná Korunná veža. V tomto období vznikli aj dve vstupné brány do hradného areálu, z nich sa zachovala len východná, tzv. Žigmundova brána.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa hrad stal korunovačným sídlom uhorských kráľov, ktorých turecké vojská vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne. Hrad prešiel renesančnými úpravami a svoju nezameniteľnú siluetu získal v r.1635-1649. Prestavby neboli orientované len na zlepšenie opevnenia hradu, ale aj na jeho modernizáciu. Palác bol nadstavaný o tretie podlažie, k dvom pôvodným vežiam pribudli ďalšie dve, boli prestavané interiéry a prebudované obranné prvky. Na južnom opevnení hradu vybudovali bastióny a v roku 1674 pribudla Leopoldova brána.

Po ústupe Osmanov z krajiny hrad stratil obrannú funkciu a v 18.storočí na terasách vonkajších nádvorí vyrástol celý rad barokových účelových budov so záhradami. Pri rokokových úpravách za vlády Márie Terézie vzniklo pred vstupom do paláca čestné nádvorie. V západnom sídle hradu vybudovali nové reprezentačné schodisko. Bratislavský hrad po smrti Márie Terézie a preložení centrálnych uhorských úradov do Budína výrazne upadol. Syn Márie Terézie a nástupca na tróne Jozef II. v ňom zriadil školiace stredisko a seminár pre katolícke duchovenstvo, kde študovali významní vzdelanci vtedajších čias, medzi nimi aj Anton Bernolák. V období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia slúžili hradné budovy ako kasárne. 28. mája 1811 došlo k veľkej katastrofe, z ktorej sa hrad už nespamätal. Bratislavský hrad zachvátil veľký požiar. Hovorilo sa, že dvaja vojaci neopatrne zaobchádzali s ohňostrojom. Prakticky celý hrad vyhorel a silný vietor rozšíril požiar aj na podhradie. Vyše 140 rokov bol Bratislavský hrad zrúcaninou. Obyvatelia mesta ho postupne rozoberali na stavebný materiál a hrad chátral.

Po mnohých pokusoch hrad zažil veľkú rekonštrukciu, o ktorej sa rozhodlo v roku 1953. Autormi koncepcie boli architekti Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Po obnove nadobudol hrad podobu, aká bola po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia. V roku 1961 bol Bratislavský hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V r.2008 začala ďalšia rozsiahla rekonštrukcia hradu a súčasný tvar nadobudol hrad v r.2011.


Povesti a legendy

Zamilovaná dcéra pána Bratislavského hradu

V čase tureckých vojen si pyšný hradný pán predsavzal vydať svoju dcéru. Tá však odmietla všetkých pytačov a vyšlo najavo, že je zaľúbená do vodcu Turkov - Nakiča Huseima. Hradného pána to nasrdilo a dal ju zatvoriť do temnice. Dcéru hradného pána však tajne ľúbil veliteľ hradu Zjeravič, ktorý bol pre ňu ochotný vykonať všetko. A tak po ňom poslala zaľúbený list tureckému veliteľovi. Ten sa z neho pred svojou družinou vysmial a dievčinu pourážal. Preto ho Zjeravič vyzval na súboj, porazil a odsekol mu hlavu. Keď ju priniesol ako odpoveď, panna si uvedomila jeho lásku a ich svadbe požehnal i šťastný hradný pán. Hovorí sa, že miesto, kde sa hradná panna oddávala svojmu strážcovi, ostalo prekliate.

Tajné chodby hradu

Keď sa panovníčka Mária Terézia dozvedela o sprisahaní šľachticov, ktorí nechceli za vládkyňu ženu, pozvala ich na hrad a usporiadala hostinu, na ktorej ich bosorky premenili na kamene. Kamene nahádzali do hradnej studne a navždy tak zahatali tajné chodby, ktoré odtiaľ viedli. V skutočnosti sa pod hradom naozaj nachádzajú podzemné chodby, ktoré podľa legendy spájajú hrad s Rusovcami, ba podľa iných zdrojov vedú cez Dunaj až do Rakúska. Chodby sú dodnes neprebádané a na mnohých miestach zasypané.


Video - Bratislavský hrad



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, LAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: http://sk.wikipedia.org, http://www.magimaxclub.net, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Bratislavský hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA