kláštor Katarínka

Ruiny františkánskeho ranobarokového kláštorného komplexu Sv. Kataríny Alexandrijskej sa nachádzajú v katastri obce Dechtice, 23km severne od Trnavy v Malých Karpatoch – na Kátlovskej hore

Počasie Dechtice

hore

Dechtice, Trnavský kraj, 330 m n.m.

N48° 33' 17.687",  E17° 32' 10.125"


kláštor Sv. Kataríny Alexandrijskej

Prístup - kláštor Katarínka

Približne v strede cesty medzi obcami Naháč a Dechtice je odbočka, ktorou sa dostaneme na provizórne parkovisko. Cesta je kamenistá a nerovná, avšak schodná i bežným autom. Od parkoviska pokračujeme peši asi 1,5km úplne pohodovou lesnou cestou bez nejakého väčšieho stúpania. Po čase prídeme na rázcestie, kde odbočíme vľavo. Tu dokonca budeme klesať ešte pár metrov až k ruinám kláštora Katarínka. Celá táto príjemná prechádzka sa dá zvládnuť do 20 minút (Prevýšenie +117m -74m).

Alternatívne trasy pešou chôdzou: Z Naháča po modrej turistickej značke (cca.40 min), cesta peši z Dechtíc na Katarínku (1h20min) - možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu. Potom ešte cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke (1h20min).

Prístupová mapa

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Dobrá Voda - 6.1 km, Trstín - 6.2 km, Smolenice - 8.9 km, Korlátka - 11.3 km, Ostrý Kameň - 12.6 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Kostol má netypickú severo-južnú orientáciu (veža – svätyňa). Pravdepodobnou príčinou bol samotný terén, ktorý nedovoľoval dodržať typickú orientáciu sakrálnej stavby. Podložie kostola je totiž značne skalnaté, najmä v oblasti svätyne, pod ktorou sa nachádza dodnes dôkladnejšie nepreskúmaná rozsiahla dutina či jaskyňa. Masívna veža chrámu bola pôvodne zakončená ihlanovitou strieškou a pokrytá šindľom. V r.1738 bola prestavaná. Vstup do chrámu umožňovali tri vchody v dolnej časti veže – hlavný väčší portál sa nachádzal na severnej strane. Dva menšie oproti sebe rovnako na východnej a západnej stene veže. Kostol bol jednoloďový, loď bola delená v tretinách dvoma piliermi po oboch stranách na tri vertikálne polia. Triumfálny oblúk, zasadený na dvoch mohutných pilieroch, tvoril majestátny prechod do vyvýšeného presbytéria. Presbytérium malo obdĺžnikový tvar, charakteristický pre všetky kláštorné kostoly. Záver svätyne bol pravouhlý, dnes sa z neho zachoval len fragment jedného z dvoch okien.

Z kláštorného komplexu sa zachovali kostolné ruiny s vežou a zvyšky južnej časti krídla kláštornej budovy. Zvyšné časti komplexu boli v minulosti rozobrané na stavebný materiál. Od r.1995 sa o ruiny stará OZ Katarínka.



kláštor Katarínka - pôdorys

Pôdorys - kláštor Katarínka


Legenda k pôdorysu:
Zdroj: Peter Herceg (o.z. Katarínka)

Fotogaléria

2020

  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt
  • kláštor Katarínka-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • kláštor Katarínka-1904 Zdroj: katarinka.sk
  • kláštor Katarínka-1936 Zdroj: katarinka.sk
  • kláštor Katarínka-Zdroj: katarinka.sk
  • kláštor Katarínka-Hypotetický nákres kostola a kláštora (Autor: Petra Gojdičová) Zdroj: katarinka.sk
  • kláštor Katarínka-Zdroj: infotabuľa pri kláštore

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - kláštor Katarínka

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Podľa archeologického výskumu sa v lesoch Malých Karpát na skalnatom návrší nad Dubovským potokom ešte na začiatku 15. storočia nachádzala kamenná gotická kaplnka. V roku 1618 bol založený kláštor františkánskeho rádu vydaním zakladacej listiny grófom Krištofom Erdődym. O rok neskôr bol už kláštor obývaný mníchmi. Staviteľom kláštora bol Pietro Spazzo a kláštorný komplex bol postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami.

Počas povstania Juraja Rákócziho I. bol kláštor v roku 1645 vyrabovaný a podpálený povstalcami. V roku 1646 dal Gabriel Erdődy objekty prestavať a obnoviť. Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám. V roku 1663 však kláštor neodolal tureckým nájazdom a neskôr ho vyplienili cisárske vojská, ktorí tu zavraždili ukrývajúcich sa šľachticov. Kláštor neskôr, v roku 1683, poškodili aj Thőkolyho vojská. V roku 1697 došlo k potýčke medzi ľudom a lichtenštajnskou armádou, ktorá tu chcela verbovať ľudí.

Nariadením cisára Jozefa II. v roku 1786 bol kláštor sv. Kataríny zrušený, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať. Medzitým v roku 1793 boli vykradnuté aj rodinné hrobky pod kostolom. Opustený kláštor sa ešte pokúsil zachrániť gróf Jozef Erdődy, ktorý objekty odkúpil, no nezabránil ich ďalšiemu rozpadu.

V 2. polovici 20. storočia kláštor upadá do zabudnutia, jeho históriu sa pokúšajú kriesiť historici Hadrián Radváni a predovšetkým Jozef Šimončič. V roku 1995 bol založený „Rád sv. Kataríny“ na záchranu kláštora. V roku 1996 sa začali konzervačné práce na múroch kláštora. V rokoch 1997 – 2000 prebehol archeologický výskum a konzervácia základov barokovej kaplnky pred kostolom.

S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.


Povesti a legendy

Povesť o Katarínke

Voláký Manca z Dechtíc orav a boli tam žírné lány. Nehav volky odpočívat a išóv sa prejdzit. Jako išóv, v tých miestách zbadav zavalený vchod do pivnice. Dostav sa po schodoch núter a v pivnici zbadav dva sudy: v jenném zlatté a v druhém stréberné penáze. Dav sa ty sudy vyvaluvat ven.

Vygúlil prvý a vrácil sa pre druhý. Len čo vešóv do pivnice naspátky, ten prvý sud sa s velkým rachotom zgúliv po schodoch, – a tak si pomyslev, to preto, že ho nepodloživ. Dav sa ozznova vyguluvat, aj ho vygúlav, podeprel a jak išóv pre ten druhý, ten prvý sa mu zas s velkým rachotom zgúlav naspátky.

Ozjérav sa a kukóv do pivnice: zbadav tam stát andela z roztáhnutýma krílláma, kerý mu povedav, že tý penáze mosí nehát tam, a len ten ich bude moci ottád zebrat, gdo obnoví Katerinku.


Užitočné informácie

Zrúcaniny sú voľne prístupné, avšak vstup do veže je obmedzený.
Otváracia doba veže


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: WEB: www.katarinka.sk, Martina Matulová: Kláštor sv. Kataríny pri Dechticiach (diplomová práca, 2003), sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

kláštor Katarínka


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu