Levický hrad

Zrúcanina hradu na trachytovom pahorku, situovaná na styku Hronskej nivy a Ipeľskej pahorkatiny v meste Levice.





Navštívil som Levický hrad (13 tu boli)
hore

Historické názvy

Leva, Lewenz, Lewentz, Levitz, Léva, Castrum Lewa



Poloha

Levice, Nitriansky kraj


GPS: N48° 13' 18.41",  E18° 36' 05.08"


Nadmorská výška: 163 m



Prístup a okolie

Levický hrad sa nachádza priamo v meste Levice, na jeho konci, kde sa jednoducho dostaneme pešo aj autom. Od hlavnej autobusovej stanice sa dostaneme do centra mesta po ulici Ľ.Štúra. Z centra nás ulica Sv. Michala zavedie až k hradu. Táto cesta pešo trvá okolo 30 minút. Najjednoduchší prístup je však autom. Držíme sa hlavného ťahu, ktorý prechádza cez Levice - Turecký rad, až kým sa nedostaneme k obchodnému domu Tesco, kde mozeme zaparkovat a pešo sa prejsť až k hradu. Hrad sa nachádza hneď oproti obchodného domu na druhej strane cesty. AK sa chceme autom dostať k hradu bližšie, odporúčam cez ulicu Sv. Michala, z ktorej odbočíme na ul. Kalmána Kittenberga, a v blízkosti Obchodnej Akadémie je dosť veľké parkovisko. Odtiaľ je to už len kúsok po ul.Sv. Michala až k hradu.

Zaujímavé je Tekovské múzeum, ktoré sa nachádza priamo v objekte. V blízkosti mesta Levice (asi 6km) sa nachádza rekreačná oblasť Margita-Ilona s možnosťou kúpania. Na JV od mesta asi 4km sa nachádza vrch Vápnik (274 m), vyhliadkový vrch s pozorovateľňou.

Okolité hrady: Hronský Beňadik - 14 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Dnes vyzerajú ruiny hradu stále zaujímavo a impozantne. V hornej časti hradu sa zachovali zrúcaniny gotického paláca, najstaršie opevnenia a časť kruhovej bašty, ktorá bola prestavaná v 19.storočí na letohrádok. V rámci pamiatkovej záchrany objektu v 70.tych rokoch 20.storočia boli ruiny horného hradu a opevnenie konzervované a v dolnom kaštieľi bolo umiestnené Tekovské múzeum.

Na hrade sa zachovali konštrukcie obvodových múrov, kamenné nárožné rámovanie, gotický portál vstupu do paláca, fragmenty omietok a opevnenia. Pri hrade sa nachádza kaštieľ, ktorý je vlastne jeho súčasťou. V kaštieli je v súčasnosti Tekovské múzeum (založené 1927), kde sú rôzne národopisné zbierky z oblasti Tekova, ale aj dokumentácia vývinu prírody a spoločnosti až po súčasnosť. Priestory využívané na múzeum majú renesančné krížové a lunetové klenby zo 16. a 17.storočia.


Pôdorys - Levický hrad


Levický hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-gotický palác, 2-strážna veža, 3-palác stredného hradu, 4-fragment gotickej hradby, 5-gotická kruhová bašta, 6-delová gotická bašta, 7-studňa chránená hranolovou stavbou, 8-dolný hrad, 9-Dobóovský renesančný kaštieľ, 10-nárožné bastióny, 11-Kapitánsky dom pristavaný k hradbe, 12-pôvodne delová bašta



Fotogaléria


Historické fotografie

Levický hrad-1908
Levický hrad-1938
Levický hrad-1926
Levický hrad-kresba


Fotografie z r. 2007

Levický hrad-Pohľad na hrad
Levický hrad-Vstup do hradu
Levický hrad-Pohľad na hrad
Levický hrad-Pohľad na hrad
Levický hrad-Pohľad na hrad
Levický hrad-Gotická delová bašta
Levický hrad-Gotická kruhová bašta
Levický hrad-Pôvodne delová bašta
Levický hrad-Kapitánsky dom - múzeum
Levický hrad-Hradná stena s delovou baštou
Levický hrad-Časť murovanej studne vľavo
Levický hrad-Vstup do dolného hradu


Fotografie návštevníkov

Levický hrad-Letecký pohľad - Poslal: cirbus profile
Levický hrad-Rytina - Poslal: cirbus profile
Levický hrad-okolo r.1900 - Poslal: cirbus profile
Levický hrad-Rytina - Poslal: cirbus profile



Pošlite nám vaše fotografie - Levický hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad bol postavený v druhej polovici 13.storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. V listinách sa spomína v r.1318. Počas stredoveku a renesancie často menil majiteľov. Patril Matúšovi Čákovi, kráľovi, kláštoru v Hronskom Beňadiku i viacerým šľachtickým rodinám. V r.1330 sa Felicián Zach pokúsil o atentát na panovníka, avšak neúspešne. Za trest, a aj ako upozornenie pre ostatných bola vyvraždená celá jeho rodina. Jedným z popravcov bol aj levický hradný kapitán, ktorý na hrade popravil Feliciánovu dcéru Šebe. V roku 1388 získali hrad Levickovci, potom Bečeovci, Šáraiovci. Jadro hradu tvoril gotický palác a opevnenie s kruhovou baštou. Hrad napadli v 15.storočí husitské vojská, ale nepodarilo sa im ho dobyť. Avšak spôsobili na hrade požiar. Po požiari v r.1434 hrad znovu prestavali. Od začiatku 16.storočia, keď sa postupne menili jeho majitelia (Harastiovci, Balassovci a Kallanichovci), došlo k rôznym prestavbám kvôli hroziacim tureckým nebezpečenstvám. Na jar v r.1544 ostrihomskí Turci v noci zaútočili na mesto aj Levický hrad. Došlo k veľkej potýčke, mnohí šli brániť hrad priamo 'z postele'. Výborne pripravená delová obrana a radové strely z pušiek však turecké vojská odohnali na útek. Turci brali so sebou ukradnuté kone, stihli vyrabovať aj domy, ktoré aj podpálili. Menyhárt Balassa spolu so svojimi vojakmi sa ich vybrali prenasledovať, avšak zastihli už len krajnú obranu a vrátili sa späť do mesta. Medzitým dorazili aj maďarské vojská z 'protitureckých' okolitých hradov. Na Turkov natrafili pri obci Salka, kde došlo k veľkému krviprelievaniu na čele s kapitánom Ferdinandom Nyárim. Maďarské vojská po krvavej bitke rozprášili Turkov a zvyšok zahnali na útek. Podľa dostupných prameňov pri Salke padlo 500 Turkov. Odvtedy hrad plnil dôležitú protitureckú obrannú funkciu a hradnými kapitánmi boli stále nejakí významní činitelia.

Menyhárt Balassa však začal využívať nepokojnú situáciu a začal rabovať okolité poddanstvá. Na mnoho sťažností kráľ Ferdinand Habsburský zareagoval ráznou akciou na odchytenie Balassu. V lete r.1549 krajinský hlavný kapitán Nikolaus Salm na príkaz kráľa obsadil Balassove hrady - Levice, Čabraď a Sitno. Balassa medzitým utiekol do svojho vzdialenejšieho sídla a hrad za neho bránili vojská na čele s Tomášom Dačom. Po dlhšej obrane však kráľovské vojská hrad získali. Hrad sa potom dostal do rúk Jánovi Csehovi. Keďže však po jeho smrti nezanechal žiadneho potomka, hrad sa vrátil do kráľovských rúk. V r.1558 sa hradným kapitánom stal Štefan Dobó. Zaslúžil sa o prestavbu opevnenia hradu. Spočiatku budovali dreveno-hlinené provizórne opevnenie, ktoré postupne nahrádzali kamenným so systémom delostreleckej obrany. V južnej časti postavili poschodovú budovu, pôvodne prístupnú iba padacím mostom, na severe umiestnili delovú baštu. V dolnom nádvorí postavili renesančný kaštieľ. Nový obranný systém chránili aj palisády a bol natoľko odolný, že v r.1578 Turci Levice márne obliehali. Vonkajšie opevnenie dokončené 1635 nadviazalo na opevnenie mesta.

Medzitým, v r.1568, sa však Štefan Dobó dostal za mnohé obvinenia do väzenia, z ktorého sa dostal až v r.1572. Avšak onedlho zomrel, a jeho majetky, medzi nimi aj Levický hrad získal jeho syn Ferenc Dobó. Po jeho smrti v r.1602 hrad pripadol Viedenskej komore. V r.1640 kráľ daroval hrad kapitánovi Ladislavovi Csákymu. V novembri r.1645 vtrhli do mesta početné jazdecké a pešie turecké vojská s úmyslom rabovania, avšak vďaka tvrdej obrane boli prinútení k úteku. Po r.1660 hrad dostal do rúk rod Eszterházyovcov. Osudné dni nasledovali na jeseň r.1663, keď turecké vojská dobyli dôležitú pevnosť Nové Zámky, Nitru a Novohrad. Gašpar Bartakovich, levický hradný kapitán bez odporu odovzdal hrad tureckým vojskám, ktorí boli v početnej prevahe už pred stenami hradu. O rok neskôr však boli turecké vojská v známej bitke pri Leviciach porazené vojskom pod vedením vtedy známeho vojenského veliteľa L. de Souchesa. Levický hrad znovu dobre opevnili. Počas kuruckého povstania hrad na kratší čas obsadili v r.1682 vojská Imricha Thökölyho. V r.1696 pustošil okolie obrovský požiar, ktorý narobil škody aj na levickom hrade. Ešte horšou udalosťou bol však cisárov a kráľov príkaz na zničenie hradu v r.1702. Pomocou pušného prachu hrad vyhodili do vzduchu, no napriek tomu ešte zostal ako-tak obranyschopným.

Poslednou vojenskou udalosťou bol útok Rákócziho vojsk na čele s Ladislavom Ocskayom, ktorí po krátkom obliehaní hrad obsadili. V nasledujúcom mesiaci však cisársky generál Schlick prekvapil a rozdrvil povstalcov so svojimi 7200 žoldniermi a 12 delami. Len po víťaznej bitke pri Zvolene dokázali kurucké vojská opäť obsadiť hrad. V r.1705 zasadala v meste povstalecká dvorná rada. V r.1708 sa cisársky veliteľ Heister po neúspešnom obliehaní Nových Zámkov vybral obsadiť dôležité banské mestá. Turci zo strachu z presily podpálili levický hrad, ktorý už potom nezohral žiadnu vojenskú či obrannú úlohu. Eszterházyovci, ktorí získali majetky s hradom v 18.storočí, používali časti budov ako skladište. Poslednými súkromnými vlastníkmi Levického hradu boli Schoellerovci. Potom nastalo obdobie vyvlastňovania a ich rodina sa musela vrátiť do Rakúska. V 70-tych rokoch 20.storočia boli konzervované ruiny horného hradu a opevnenie, v dolnom kaštieli umiestnili Tekovské múzeum.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Po nevydarenom atentáte na kráľovskú rodinu Karol Róbert prikázal vykynožiť rodinu Zacha Feliciána do tretieho kolena. Jeho nevinnú dcéru Šebe sťali pod Levickým hradom. Podnes sa tam zjavuje ako belostný prízrak, nakúka do zamrežovaných pivníc, hľadá muža s deťmi a na popravisku kľačieva do blednutia hviezd.

Hradná studňa

Smutnými príbehmi ‚dýcha‘ krvavá studňa v starej časti hradu. Dnes je studňa už zasypaná, ale boli časy, keď do nej Turci hádzali odsúdencov. Na stenách studne boli pozapichované ostne a meče, čiže, kým odsúdenec dopadol na dno, bol celý dorezaný.


Video - Levický hrad



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, ŠTEFANEK J. Po stopách slovenských hradov. Šahy : vlastné vydanie 2002, WEB: www.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Levický hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA