hrad Breznica
zrúcanina hradu
Zvyšky hradu na zalesnenom andezitovom vrchu Hrádok v okrajovej časti Štiavnických vrchov, nad obcou Tekovská Breznica
Zrúcanina je voľne prístupná
zrúcanina hradu
Zvyšky hradu na zalesnenom andezitovom vrchu Hrádok v okrajovej časti Štiavnických vrchov, nad obcou Tekovská Breznica
Tekovská Breznica, Banskobystrický kraj
GPS: 48.378,
18.628
445 m n. m.
Trasa 1: V obci Tekovská Breznica sa dostaneme k miestnemu cintorínu, pri ktorom je priestranné parkovisko. Odtiaľ sa peši vyberieme cestou popri cintoríne (zelená TZT), až onedlho vstúpime do lesa. Tu zelená trasa pokračuje vpravo a rovno je stará pôvodná cesta k hradu, ktorá je veľmi strmá a neudržiavaná. Preto nasledujeme vpravo zelenú trasu po okraji lesa, ktorá nás asi za polhodinku dovedie k rázcestiu s prístreškom. Odtiaľ stúpame zelenou trasou vľavo lesom ešte zhruba 20 minút až k polohe Hrádok. Odtiaľ už len pár metrov vpravo a všimneme si pozostatky múrov Breznického hradu.
Trasa 2: Od parkoviska pri cintoríne, rovnako ako v trase č.1, pokračujeme po zelenej trase takmer až k rázcestiu s prístreškom, avšak ešte pred ním vstúpime do lesa vľavo. Spočiatku stúpame takmer rovnobežne s vedľajšou zelenou trasou, potom sa táto neznačená trasa odkláňa doľava a cik-cakovite nás privedie až k rázcestiu Breznický hrad, kde sa napojíme na zelenú trasu a pokračujeme ešte pár metrov vpravo k polohe Hrádok a k pozostatkom múrov.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Nová Baňa Radnica - 5.1 km, Hronský Beňadik - 6.4 km, Rudno - 6.9 km, Nová Baňa - 7.4 km, Pukanec - 7.6 km, Bohunice - 10.2 km, Bohunický hrádok - 10.6 km, Živánska veža - 12.6 km, Žarnovica - 13.5 km, Pečenice - 14 km
Hrad bol pomerne rozsiahly a jeho trojdielna dispozícia sa prispôsobovala rozvetvenému vrcholovému hrebeňu andezitového vrchu. Najstaršie hradné jadro vzniklo pravdepodobne koncom 13. storočia na najvyššie položenom juhovýchodnom výbežku hrebeňa. Zachované zvyšky obvodového muriva vymedzujú približne obdĺžnikový pôdorys s rozmermi asi 58 × 28 m. Murivo malo hrúbku približne 1,5–1,6 m.
Vstupnú bránu možno predpokladať v severozápadnom obvodovom múre. Pred ním sa zachovala približne 5 m široká šijová priekopa s vonkajším valom, ktorá oddeľovala horný hrad od predhradia. Z terénnych nerovností a sutinových závalov možno usudzovať, že jadro malo obvodovú zástavbu s centrálnym nádvorím. Na najvyššie položenom východnom nároží pri skalnom stĺpe mohla stáť veža. Jej existenciu a presnú podobu však môže potvrdiť až ďalší výskum. Horný hrad chránili zo severovýchodu a juhozápadu strmé svahy, z juhovýchodnej strany aj valové zátarasy a priekopa.
Na horný hrad nadväzovalo zo severozápadu rozsiahle predhradie, položené približne o 10 m nižšie. Malo dvojramenný pôdorys prispôsobený zalomenému priebehu hrebeňa. Jeho severná časť dosahovala dĺžku približne 150 m a šírku okolo 30 m, kratšia južná časť zalomená na západ mala asi 60 m na dĺžku a 15–20 m na šírku. Východný okraj chránili strmé skalné steny, zatiaľ čo západný obvod a južnú časť pravdepodobne obopínalo murované opevnenie. Na západnom svahu sa nachádzal aj predsunutý val.
Viaceré výrazné priehlbne na ploche predhradia naznačujú prítomnosť zaniknutých stavieb. Malá priehlbeň na západnom konci jeho južného výbežku môže súvisieť so zaniknutou vežou, jej existenciu a charakter však zatiaľ nemožno spoľahlivo potvrdiť.
Od juhozápadu sa na predhradie pripájal úzky klesajúci skalnatý hrebeň, ktorý tvoril vysunutú časť opevnenia určenú aj na kontrolu predpolia. V dĺžke približne 110 m a šírke okolo 15 m bol obkolesený kamenným múrom. Jeho súvislé zvyšky s hrúbkou približne 1,5 m sú dodnes viditeľné na severozápadnom obvode hrebeňa. Obranu tejto časti posilňoval predsunutý val s vnútornou priekopou. Viaceré priehlbne na opevnenej ploche naznačujú terasovité úpravy alebo možnú zástavbu a kužeľovité ukončenie opevnenia môže poukazovať na existenciu obrannej veže.
Celý hradný areál zaberajúci rozvetvený vrcholový hrebeň dosahoval približne 240 m v smere sever – juh a okolo 260 m v smere západ – východ. Pôvodná prístupová cesta vychádzala z podhradskej obce, stúpala po severnom a východnom svahu hradného vrchu a po vyústení do malého sedla medzi hradom a predsunutým opevnením obišla horný hrad a vyústila do nádvoria predhradia.
Približne 160 m juhovýchodne od horného hradu sa na Sokolej skale zachovali pozostatky samostatného predsunutého opevnenia. Jeho presná funkcia nie je jednoznačne objasnená, keďže lokalita nebola hĺbkovo archeologicky skúmaná a nie sú známe ani priame písomné správy o tomto opevnení. Svojou polohou však kontrolovalo záverečný úsek prístupovej cesty na hrad aj Chválenskú dolinu, ktorou viedla horská cesta smerom na Pukanec. Mohlo teda plniť strážnu alebo pozorovaciu funkciu a zároveň tvoriť predsunutý prvok obrany hradu.
Opevnenie Sokolej skaly bolo situované na skalnej ostrohe. Jeho malú oválnu vrcholovú plošinu chránili z východu strmé skalné steny, zatiaľ čo zo západnej strany ju zabezpečoval val s vnútornou priekopou. Celé opevnenie dosahovalo pôdorysné rozmery približne 45 × 30 m. Staršie interpretácie uvažovali aj o možnosti, že išlo o samostatný starší hrádok, táto hypotéza však nebola archeologicky potvrdená.
Na lokalite sa doteraz neuskutočnil hĺbkový archeologický výskum, preto nemožno stavebný vývoj hradu ani podobu jeho jednotlivých objektov presne rekonštruovať. Doterajšie prieskumy však potvrdzujú jeho vrcholnostredoveký pôvod a rozsiahlu stredovekú zástavbu využívajúcu celý rozvetvený vrcholový hrebeň. Najstaršiu zástavbu z 13. storočia možno predpokladať v priestore horného hradu, zatiaľ čo intenzívne využívanie ostatných častí areálu je doložené najmä v 15. storočí.
2021
Historické a iné názvy: Berzenche, Berzencze, Breznitz, Březnice, Berzence, Barsberzence
O dobe vzniku hradu sa názory starších bádateľov odlišovali. Pavol Križko predpokladal, že hrad existoval už pred rokom 1240 a po jeho spustošení ho mal nanovo vybudovať ostrihomský arcibiskup Filip.
Za prvú písomnú zmienku o hrade sa dlho považovala listina z roku 1273, podľa ktorej mala sporná obec Breznica pripadnúť opátstvu v Hronskom Beňadiku, zatiaľ čo hrad mal zostať v držbe ostrihomského arcibiskupa.
Novšie bádanie však pravosť a výpovednú hodnotu týchto starších listín spochybňuje a za prvý spoľahlivý doklad o hrade Berzenche považuje až rok 1311.
Vtedy sa spomína Mikuláš, syn Adriána, kastelán ostrihomského arcibiskupa Tomáša. Podľa spoľahlivejších prameňov patrila Breznica ostrihomskému arcibiskupstvu a hrad dal arcibiskup pravdepodobne vybudovať v posledných desaťročiach 13. storočia.
Na prelome rokov 1311 a 1312 hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky. Podľa dobového prameňa sa ho podarilo dobyť až podkopaním, ktorým boli narušené a zrútené jeho obranné konštrukcie.
Hrad pravdepodobne zostal počas nasledujúceho storočia opustený. V roku 1411 sa pri opise hraníc majetkov spomína ako castrum fractum, teda zrútený alebo poškodený hrad.
Obnovený bol až počas mocenských zápasov v polovici 15. storočia. V roku 1457 podliehal aspoň formálne panovníkovi. Kráľ Ladislav Pohrobok vtedy napomenul Pongráca zo Svätého Mikuláša, pretože jeho familiári sídliaci na Breznickom hrade páchali násilie a zbojstvá voči mešťanom a baníkom z Novej Bane, Pukanca a ďalších banských miest a zaberali ich majetky.
Po nástupe Mateja Korvína hrad krátko opäť podliehal ostrihomskému arcibiskupovi. Už v roku 1460 tu pôsobil kapitán českého pôvodu Ján Oderský. V čase korunovácie Mateja Korvína v roku 1464 však breznický kastelán Mikuláš Bodok z Nevidzian, ustanovený ostrihomským arcibiskupom, dobrovoľne vydal hrad „nepriateľským Čechom“. Tí následne podnikali výpady do okolia a plienili aj majetky šľachticov z Topoľčianok.
Najznámejším veliteľom českej, respektíve bratríckej posádky bol Bartoš z Hertvíkovíc, ktorý sa ako breznický kapitán spomína v rokoch 1468 a 1471. Z tohto obdobia pochádza aj pomerne veľké množstvo keramických a numizmatických nálezov.
Neskôr hrad opäť kontroloval ostrihomský arcibiskup. Na jeseň roku 1471 sa arcibiskup Ján Vitéz postavil na čelo sprisahania proti Matejovi Korvínovi. Po odhalení sprisahania sa musel panovníkovi podriadiť a prisľúbiť mu odovzdanie sídel, ktoré ešte zostávali v rukách sprisahancov, medzi nimi Nitry a pevnosti Breznica.
Do Uhorska však medzitým postupovalo poľské vojsko vedené kráľovičom Kazimírom Jagelovským, synom poľského kráľa Kazimíra IV., ktorý sa mal podľa pôvodných plánov sprisahancov stať novým uhorským kráľom.
Breznica spolu so susednými hradmi Teplica a Revište zostala na poľskej strane ešte aj v júni 1472. Breznický kapitán Juraj Jurcz vtedy spolu s kapitánmi Revišťa a Teplice požiadal poľského kráľa Kazimíra IV. o pomoc. Kráľ mu prisľúbil podporu alebo odškodnenie v prípade, že by hrad neubránil.
Ján Vitéz zakrátko zomrel, Matej Korvín však medzitým daroval jeho hrady, vrátane Breznice, jágerskému biskupovi Jánovi Beckensloerovi. Vzdorujúci kapitáni sa napokon museli podriadiť uhorskému kráľovi. V roku 1475 bol kastelánom Breznice Juraj de Bessenyw, ktorý v tom čase poslal svojich služobníkov spôsobiť škody na majetkoch šľachticov z Topoľčianok. Nie je jasné, či bol totožný s predtým spomínaným Jurajom Jurczom.
Hrad zostal funkčný aj na konci 15. storočia. V rokoch 1489–1490 tu stavebné práce realizoval Mikuláš Kovászi, kastelán ostrihomského arcibiskupa Hipolita d'Este. V rokoch 1492–1494 sa ako kasteláni spomínajú Ján z Balogu a Peter z Čúzu. Potom sa hrad z písomných prameňov vytráca a pravdepodobne začiatkom 16. storočia bol opustený.
O jeho nefunkčnom stave vypovedá správa z roku 1546. Správcovia kláštora v Hronskom Beňadiku upozornili richtárov Novej Bane a ďalších banských miest, že Rafael Podmanický vtrhol na Hrušovský hrad a plánuje ihneď opevniť aj opustený hrad v Breznici, ktorý už dal obsadiť svojou posádkou. Nie je známe, či a v akom rozsahu svoj zámer uskutočnil.
Na začiatku šesťdesiatych rokov 16. storočia bol hrad už spustnutý. Pri organizovaní protiosmanskej obrany sa v roku 1564 rozhodlo umiestniť na starom Breznickom hrade hliadku s výstražným ohňom, ktorý mal byť viditeľný z Hronského Beňadika. Odvtedy zostal hrad v ruinách.
Staršie údaje, podľa ktorých mal hrad pretrvať až do začiatku 18. storočia a nebol zbúraný ani po roku 1711, vychádzali z mylnej interpretácie kresby z roku 1732. Kresba, ktorú viacerí autori považovali za zobrazenie Breznického hradu, v skutočnosti zachytáva Sitniansky hrad.
Koncom 19. storočia hrad povrchovo preskúmal Andrej Kmeť. Objavil tu zvyšok pivnice, keramické črepy a pracku; nálezy spolu so zvyškami murív kresbovo zdokumentoval kováčsky majster Karol Dodek.
V roku 1990 uskutočnil Martin Bóna terénny prieskum a zameranie zvyškov hradu. V roku 2001 lokalitu opätovne preskúmali a zamerali Miroslav Matejka a Peter Gutek, ktorí zdokumentovali aj predsunuté strážne opevnenie na Sokolej skale. Z hradu sú známe aj stredoveké mince a militáriá získané pri povrchových archeologických prieskumoch.
V roku 2019 vykonal Martin Bóna revízny stavebno-historický prieskum hradnej zrúcaniny a Ferdinand Ornth geodetické výškopisné zameranie spojené s 3D skenovaním. Hĺbkový archeologický výskum sa na lokalite dosiaľ neuskutočnil.
Keď nepriateľské vojská dobýjali hrad Breznica, jeden pekný vojak – vyzvedač – zviedol hradnú slúžku. Za jej pomoc pri dobytí hradu jej prisľúbil manželstvo. Dievčina, očarená vidinou slobodnej budúcnosti, privolila a urobila, ako jej vojak prikázal.
Na znamenie začiatku útoku zapálila sviečku na dobre viditeľnom mieste a potom sa ukryla, aby sa jej nič nestalo. Útočníci začali podkopávať hrad. Naraz zahrmel strašný výbuch a časť hradného múru sa zrútila. Kastelán so svojou rodinou a družinou mal uniknúť podzemnou chodbou. Posádku hradu útočníci premohli a zmocnili sa hradu.
Pekný vojak si čoskoro našiel driečne dievča a pri odchode ho vzal so sebou, ako jej sľúbil. Jej čin však nezostal nepotrestaný. Medzi oboma sa strhla hádka a vojak sa v návale hnevu rozhodol dievča zabiť.
Podľa povesti sa preto toto miesto po zotmení neodporúča navštevovať. Údajne tu totiž dodnes straší zakliata dievčina. Žeby to bola samotná zradkyňa?
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.
Prístup – hrad Breznica 
Architektúra
Fotogaléria 
História – hrad Breznica 
Povesti a legendy
Komentáre – hrad Breznica