kaštieľ Bohunice

V obci Bohunice sa nachádzajú dva kaštiele stojace v tesnej blízkosti. Starší z nich vznikol ako renesančné šľachtické sídlo a neskôr bol výrazne prestavaný v neogotickom slohu. Druhý, mladší kaštieľ bol vybudovaný v 19. storočí v klasicistickom slohu.

Bohunice patrili od 14. storočia k levickému hradnému panstvu. Dňa 2. februára 1550 daroval Ferdinand I. obec bratom Mikulášovi, Jánovi, Gašparovi, Gregorovi a Ladislavovi Deresneky. Samostatné šľachtické sídlo v Bohuniciach však v tomto období ešte nie je bezpečne doložené.

Niekedy pred rokom 1630 získal Gašpar I. Bartakovich donáciu na polovicu Bohuníc. Za pravdepodobnejšieho stavebníka renesančnej rezidencie sa považuje jeho brat Ján II. Bartakovich, ktorý v rokoch 1650 – 1660 používal pri svojom mene predikát de Bagonya (z Bohuníc) a v rokoch 1664 – 1670 pôsobil ako podžupan Hontianskej stolice. Výstavbu kaštieľa možno preto klásť približne do polovice až druhej polovice 17. storočia.

Po Bartakovichovcoch prešlo sídlo prostredníctvom rodinných a dedičských väzieb do vlastníctva Jánokyovcov a neskôr Szentiványiovcov. Starý bohunický kaštieľ napokon získala Rozália Jánoky a jej manžel Mikuláš VIII. Szentiványi. Ich potomkovia majetok postupne odpredávali a prostredníctvom Rozálie Tihanyi, ktorá sa vydala za Ignáca Nyáryho, sa Bohunice dostali do vlastníctva Nyáryovcov.

V 19. storočí bol v bezprostrednej blízkosti staršieho renesančného sídla vybudovaný druhý, klasicistický kaštieľ. Starý kaštieľ zostal zachovaný a v roku 1871 patril barónovi Vojtechovi II. Nyárymu. Krátko po tomto roku dal Vojtech II. staršiu budovu výrazne prestavať v neogotickom slohu. Kaštieľ bol zvýšený, dostal nové členenie fasád, portikus, cimburie a ďalšie romantizujúce architektonické prvky, ktoré určujú jeho vzhľad dodnes.

V roku 1893 Nyáryovci predali bohunický majetok budapeštianskemu právnikovi Karolovi Mészárosovi. Následne sa vlastníci pomerne rýchlo striedali. V rokoch 1896 – 1902 vlastnil majetok Aurel Liptay.

Na začiatku 20. storočia sa vlastníci bohunického majetku naďalej striedali. V rokoch 1902 – 1904 ho vlastnil Karol Back a v rokoch 1904 – 1910 Ede Schön. V roku 1910 sa majiteľom stal rytier Rothkugel spolu s Alicou Motešickou. Za ich pôsobenia bolo v parku vytvorené romantické jazero so sochou bohyne Afrodity.

Od roku 1916 vlastnil majetok Adolf Kohner. V roku 1935 Helena Kohner predala kaštieľ a príslušný majetok Československému štátu, ktorý ho následne pridelil Správe štátnych lesov v Žarnovici.

V kaštieli bol neskôr umiestnený archív lesnej správy. Objekt pritom prešiel viacerými nevhodnými úpravami a nedostatočná údržba postupne viedla k jeho chátraniu.

V druhej polovici 20. storočia sa stavebný stav kaštieľa výrazne zhoršoval a objekt sa napokon ocitol na hranici fyzického zániku.

Po roku 2007 prešiel kaštieľ do súkromného vlastníctva. Súčasťou obnovy bolo aj doplnenie juhovýchodnej nárožnej bašty a snaha prinavrátiť stavbe jej historizujúci charakter. Obnovu oboch bohunických kaštieľov realizoval ich majiteľ Viktor Karel.

V roku 2008 vznikla na Katedre architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave dokumentácia obnovy kaštieľa, ktorú vypracovali Peter Sedlák a Milan Komáromi. Následne prebehli rozsiahle rekonštrukčné práce a v roku 2019 bol už kaštieľ prezentovaný ako obnovený.