kaštieľ, panské sídlo
Pôvodne renesančný, dnes neogoticky prestavaný a zrekonštruovaný kaštieľ v obci Bohunice, na úpätí Štiavnických vrchov
Bohunice, Nitriansky kraj
GPS: 48.336,
18.750
260 m n. m.
Obec Bohunice leží na JV od Pukanca v Levickom okrese. Pôjdeme hlavnou cestou cez obec v smere na vodný mlyn. Zhruba v poslednej tretine obce nájdeme vľavo úzku uličku hneď pri stavebninách, ktorá nás dovedie až ku kaštieľu. Odporúčame zaparkovať hneď pri bráne stavebnín, prípadne pokračovať autom po úzkej ceste a pred kaštieľom je menšia odstavná plocha, no ďalej už je súkromný pozemok.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Bohunický hrádok - 0.5 km, Pukanec - 2.7 km, Pečenice - 4.5 km, Breznický hrad - 10.2 km, Rudno - 10.3 km, Sitno - 12.5 km, Nová Baňa Radnica - 12.7 km, Hronský Beňadik - 14.2 km, Štiavnické Bane Bašta - 14.9 km, Žarnovica - 16.6 km
Kaštieľ je dvojpodlažná bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu, orientovaná v smere sever – juh. Jeho stavebným jadrom je staršia renesančná rezidencia zo 17. storočia. Pôvodná vnútorná dispozícia nie je spoľahlivo známa, podľa dobových analógií však mohla byť dvojtraktová s chodbou vedenou pozdĺž severojužného traktu. Miestnosti mali rovné stropy.
Súčasťou pôvodnej renesančnej koncepcie mohli byť dve nárožné obranné bašty, ich existencia však nie je jednoznačne doložená. Starší súpis pamiatok ich predpokladal na strategických nárožiach objektu, no na mape z roku 1871 už nie sú zachytené.
Po roku 1871 bol kaštieľ výrazne prestavaný v neogotickom slohu. Budova bola zvýšená a jej fasády dostali romantizujúce architektonické prvky. V západnom priečelí vznikol predstavaný portikus nesený dvojicou oblých stĺpov s rímsovými hlavicami.
Prízemie od poschodia oddeľuje kordónová rímsa, hornú časť stavby završuje atika s dekoratívnym cimburím a otvormi v tvare kľúčových strieľní. Okná na prízemí sú obdĺžnikové, na poschodí sa nachádzajú aj združené trojité okná s polkruhovým ukončením a plastickými štukovými šambránami. Dvorová fasáda má mierne vystupujúci stredný rizalit.
Nárožné vežové časti sú na prízemí členené pilastrami, na poschodí bosážou a oblúčikovým vlysom. Pri komplexnej obnove po roku 2007 bola na juhovýchodnom nároží znovu vybudovaná bašta, ktorá mala stavbe prinavrátiť predpokladaný starší slohový výraz.
Historické a iné názvy: Bagana, Bagonya
V obci Bohunice sa nachádzajú dva kaštiele stojace v tesnej blízkosti. Starší z nich vznikol ako renesančné šľachtické sídlo a neskôr bol výrazne prestavaný v neogotickom slohu. Druhý, mladší kaštieľ bol vybudovaný v 19. storočí v klasicistickom slohu.
Bohunice patrili od 14. storočia k levickému hradnému panstvu. Dňa 2. februára 1550 daroval Ferdinand I. obec bratom Mikulášovi, Jánovi, Gašparovi, Gregorovi a Ladislavovi Deresneky. Samostatné šľachtické sídlo v Bohuniciach však v tomto období ešte nie je bezpečne doložené.
Niekedy pred rokom 1630 získal Gašpar I. Bartakovich donáciu na polovicu Bohuníc. Za pravdepodobnejšieho stavebníka renesančnej rezidencie sa považuje jeho brat Ján II. Bartakovich, ktorý v rokoch 1650 – 1660 používal pri svojom mene predikát de Bagonya (z Bohuníc) a v rokoch 1664 – 1670 pôsobil ako podžupan Hontianskej stolice. Výstavbu kaštieľa možno preto klásť približne do polovice až druhej polovice 17. storočia.
Po Bartakovichovcoch prešlo sídlo prostredníctvom rodinných a dedičských väzieb do vlastníctva Jánokyovcov a neskôr Szentiványiovcov. Starý bohunický kaštieľ napokon získala Rozália Jánoky a jej manžel Mikuláš VIII. Szentiványi. Ich potomkovia majetok postupne odpredávali a prostredníctvom Rozálie Tihanyi, ktorá sa vydala za Ignáca Nyáryho, sa Bohunice dostali do vlastníctva Nyáryovcov.
V 19. storočí bol v bezprostrednej blízkosti staršieho renesančného sídla vybudovaný druhý, klasicistický kaštieľ. Starý kaštieľ zostal zachovaný a v roku 1871 patril barónovi Vojtechovi II. Nyárymu. Krátko po tomto roku dal Vojtech II. staršiu budovu výrazne prestavať v neogotickom slohu. Kaštieľ bol zvýšený, dostal nové členenie fasád, portikus, cimburie a ďalšie romantizujúce architektonické prvky, ktoré určujú jeho vzhľad dodnes.
V roku 1893 Nyáryovci predali bohunický majetok budapeštianskemu právnikovi Karolovi Mészárosovi. Následne sa vlastníci pomerne rýchlo striedali. V rokoch 1896 – 1902 vlastnil majetok Aurel Liptay.
Na začiatku 20. storočia sa vlastníci bohunického majetku naďalej striedali. V rokoch 1902 – 1904 ho vlastnil Karol Back a v rokoch 1904 – 1910 Ede Schön. V roku 1910 sa majiteľom stal rytier Rothkugel spolu s Alicou Motešickou. Za ich pôsobenia bolo v parku vytvorené romantické jazero so sochou bohyne Afrodity.
Od roku 1916 vlastnil majetok Adolf Kohner. V roku 1935 Helena Kohner predala kaštieľ a príslušný majetok Československému štátu, ktorý ho následne pridelil Správe štátnych lesov v Žarnovici.
V kaštieli bol neskôr umiestnený archív lesnej správy. Objekt pritom prešiel viacerými nevhodnými úpravami a nedostatočná údržba postupne viedla k jeho chátraniu.
V druhej polovici 20. storočia sa stavebný stav kaštieľa výrazne zhoršoval a objekt sa napokon ocitol na hranici fyzického zániku.
Po roku 2007 prešiel kaštieľ do súkromného vlastníctva. Súčasťou obnovy bolo aj doplnenie juhovýchodnej nárožnej bašty a snaha prinavrátiť stavbe jej historizujúci charakter. Obnovu oboch bohunických kaštieľov realizoval ich majiteľ Viktor Karel.
V roku 2008 vznikla na Katedre architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave dokumentácia obnovy kaštieľa, ktorú vypracovali Peter Sedlák a Milan Komáromi. Následne prebehli rozsiahle rekonštrukčné práce a v roku 2019 bol už kaštieľ prezentovaný ako obnovený.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.