Pukanec

Pukanec patril v minulosti ku kráľovským banským mestám, ktorých výsadou bolo i právo ohradiť sa. Mesto bolo pravdepodobne ohradené už v časoch husitských vojen drevenou palisádovou a zrubovou hradbou, ale takzvaný pukanský zámok – kostol bol ohradený kamenným múrom. Obranný význam hradieb vzrástol najmä v časoch tureckého nebezpečenstva. V Pukanci bola však už vtedy hradba v zlom stave a posledný raz ochránila mesto pri nájazde Turkov v roku 1568. Nasledujúceho roku sa vyvalila. Výstavba nového dreveného oplotenia prebiehala v rokoch 1569-1578.

Až krajinský snem v roku 1578 rozhodol o výstavbe opevnenia murovanými hradbami. Opevnenie budovali z kameňa a tehál. Nebolo zrejme nikdy dokončené, lebo pri veľkých tureckých pohromách v rokoch 1640 a 1664 sa spomína aj drevená palisáda. Je však možné a aj dosť pravdepodobné (podľa Jána Králika, pukanského archivára), že kamennou hradbou bolo opevnené len vnútorné mesto a drevenou palisádou predmestia. Pôdorysne tvorilo opevnenie obdĺžnik s dvoma nárožnými a jedným stredovým bastionom na kratšej strane pôdorysu. Turci Pukanec viac ráz spustošili a v roku 1664 načas obsadili. Neskôr po tom, čo baníctvo upadlo, sa z Pukanca sa v 18. storočí stalo poľnohospodársko-remeselnícke mestečko.

V hradbách boli situované dve mestské brány v severo-južnom smere. Horná brána pri Klopačke sa poslednýkrát spomína v roku 1799. Dolná stála v priestore medzi dnešnou poštou a lekárňou. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899. Okrem nich boli v hradbách aj dve bráničky – fortne pre peších, smerom do viníc a na Gágor.

Farský kostol sv. Mikuláša bol jadrom mestského hradu, podobného mestskému hradu v Kremnici. Do jeho priestorov sa vstupovalo mostom z námestia cez štvorposchodovú baštu, ktorá neskôr slúžila ako radnica. Stála v priestore dnešnej kostolnej brány (Kostol svetého Mikuláša).