kláštor Hronský Beňadik

Majestátny kláštor leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv. Slovenskej bráne. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.





Navštívil som kláštor Hronský Beňadik (27 tu boli)
hore

Historické názvy

Garamszentbenedek



Poloha

Hronský Beňadik, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 20' 40.88",  E18° 33' 28.73"


Nadmorská výška: 210 m



Prístup a okolie

Dominantu obce Hronský Beňadik nemôžete minúť. Nachádza sa hneď blízko hlavnej cesty prechádzajúcej cez obec. Auto môžeme odstaviť priamo na Mýtnom námestí a vybrať sa pešo hneď vedľa cez drevený mostík až ku kláštoru, alebo z ulice Pod kláštorom blízko kostola cestičkou oproti sa miernym krátkym výstupom dostaneme ku komplexu kláštora Hronský Beňadik.

Od obce kúsok na sever sa nachádza prírodná rezervácia Klíča, chráni sa teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo. Na úseku Tekovská Breznica - Tlmače sa nachádza zaujímavý prírodný výtvor - Slovenská brána, prielom Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi dlhý 10km, v minulosti strategicky dôležitý priechod z Podunajskej nížiny do bohatých banských miest stredoslovenského kraja, ktorý strážil systém hradov a strážnych bodov. Nad bývalou obcou Psiare, ale na Pravom brehu Hrona (dnes súčasť Hr. Beňadika 2km na J) sa nachádza na skalnatom výbežku archeologická lokalita Krivín 316m, hradisko s niekoľkonásobným obranným valovým systémom.

Okolité hrady: Levice - 14 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy a priestor dotvára dominantný chrámový kostol Panny Márie a svätého Benedikta stojaci na severnej strane. Je to veľkolepá trojloďová bazilika s impozantne riešeným gotickým vstupným portálom na západnej strane a rozmerným priečelím tvoriacim dvojicu typických veží. Kostol je zaklenutý krížovými klenbami. Na jeho južnej strane je časť gotickej krížovej klenby starého gotického kláštora, ku ktorej prilieha gotická sakristia s neskorogotickou kaplnkou sv. Krvi z roku 1489.

V súvislosti s renesančnou prestavbou na pevnosť v 16. storočí sa priestor kláštora zväčšil asi trojnásobne. Pri nej boli do novovznikajúceho komplexu zahrnuté i pôvodné stavby - zachovalá východná fasáda, kostol i staršia obranná veža so vstupnou bránou. Kostol sa stal súčasťou pevnostného systému keď plnil funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené a dobudované mohutnými valcovitými baštami, z ktorých do dnešných dní sa v nezmenenej podobe zachovala iba jedna. Komplex kláštora dostal po prestavbe ráz protitureckej pevnosti. V jednej z bášt sa zachoval, na vtedajšiu dobu unikátny, systém odsávania spálených plynov, vznikajúcich pri streľbe. Ďalším technickým prvkom, ktorý našiel uplatnenie pri prestavbe, bol rúrkový keramický vodovod privádzajúci pre obyvateľov kláštora vodu z neďalekého prameňa. Jeho ústie bolo v dnešnej studni na nádvorí.

Inventár kostola je dnes pomerne skromný. Mnohé vzácne artefakty sa nachádzajú v múzeách v Maďarsku (napr. pašiový oltár - významná pamiatka tabuľového maliarstva). Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch (tri plastiky z pôvodného hlavného oltára), relikvia Božej krvi darovaná kláštoru kráľom Matejom Korvínom, neskorobaroká krstiteľnica z pôvodného románskeho kostola z konca 18. storočia s kamennou polychrómiou a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia. Nápisová doska je zdobená bohatým ornamentálnym dekorom. Vzácnou pamiatkou je chrámový organ z roku 1714 patriaci k najvzácnejším u nás.

Kláštorný komplex ohromujúci súčasných návštevníkov svojou monumentálnosťou predstavuje ojedinelé spojenie stavieb sakrálnych a fortifikačných ako i symbiózu jednotlivých stavebných slohov - gotiky, renesancie a baroka. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu.


Pôdorys - kláštor Hronský Beňadik


kláštor Hronský Beňadik - pôdorys

Fotogaléria


Historické fotografie

kláštor Hronský Beňadik-história
kláštor Hronský Beňadik-história
kláštor Hronský Beňadik-história
kláštor Hronský Beňadik-história


Fotografie z r. 2012

kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na objekt
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na objekt
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na celý komplex
kláštor Hronský Beňadik-Prístupová cesta ku kostolu
kláštor Hronský Beňadik-Vchod do areálu
kláštor Hronský Beňadik-Vchod do areálu - pohľad zvnútra
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na celý komplex
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na kostol
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na budovu komplexu
kláštor Hronský Beňadik-Gotický portál kostola
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na objekt kostola
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na objekt
kláštor Hronský Beňadik-Pohľad na objekt


Fotografie návštevníkov

kláštor Hronský Beňadik-2013 - Poslala: Eva Sýkorová
kláštor Hronský Beňadik-2013 - Poslala: Eva Sýkorová
kláštor Hronský Beňadik-2013 - Poslala: Eva Sýkorová



Pošlite nám vaše fotografie - kláštor Hronský Beňadik


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku slávnostne posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora, uhorského kráľa Gejzu I. Kláštorný komplex, ako to vyplýva zo zakladacej listiny rádu, bol už vtedy stavebne dokončený. Súčasne so zriadením rádu, kráľ v listine priznal novovzniknutému kláštoru majetkové práva a privilégiá. Podľa nej kláštoru patrili rozsiahle majetky okrem samotnej Tekovskej stolice aj v stoliciach Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej a ďalších. K privilégiám patrilo napr. právo vyberanie tzv. soľného mýta v Sedmohradsku a mýta z plavenia dreva na Hrone. Miesto vzniku najstaršieho románskeho kláštora nebolo zvolené náhodne. Malo priaznivé prírodné podmienky (Slovenská brána otvárajúca vstup na Pohronie) a existovala tu stará obchodná cesta spájajúca Nitru s banskými lokalitami, z ktorých sa neskoršie vyvinuli kráľovské mestá. Archeologický výskum potvrdil, že toto miesto bolo obývané už vo veľkomoravskom období. Z prvotného románskeho komplexu (z r.1075) sa zachovalo veľmi málo. Prieskum konaný na tejto lokalite už v rokoch 1881 - 1883 odkryl murivá patriace k najstarším kláštorným stavbám na našom území. Boli to pravdepodobne trojloďová bazilika a južne od nej ležiace kláštorné budovy. Tieto stavby tu však jestvovali iba asi tristo rokov.

K stavbe dnešného komplexu budov došlo za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou v rokoch 1345 - 1350 (niekedy sa uvádzajú roky 1346 - 1375). V tom čase bol na čele kláštora opát Siegfried. Prvou stavbou bol gotický kostol a trojica svätýň s krížovými klenbami. Súčasne sa pristúpilo i k stavbe kláštorných budov. Po dokončení tejto stavebnej etapy, na sklonku 14.storočia, postavili trojlodie s dvojicou charakteristických veží a s reprezentačným neskorogotickým vstupným portálom. Kláštor bol stavebne doplnený o južné krídlo s krížovou chodbou. Kláštora sa neskôr zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa, no hneď po ňom pod svoju moc získal kláštor kastelán Máté Csalkai. V r.1473 sa opátom kláštora stal Ján Széchényi, ktorý previedol niekoľko stavebných úprav. Poslednou stavbou, zasahujúcou do obdobia gotiky, bolo tzv. opátske krídlo, dokončené v roku 1508. V strede kláštora sa nachádzala kláštorná záhrada. Po dokončení stavebných prác sa kostol začal zapĺňať významnými umeleckýmu dielami, najmä oltármi, z ktorých sa však zachovalo veľmi málo.

Z obdobia nasledujúcom po opätovnom zriadení kláštora až do 15.storočia sa o osude objektu zachovalo pomerne málo správ. Výnimkou je doba správcovstva opátom Jánom III. (1476 - 1510). Ten dal podľa záznamov pokryť nanovo strechu kostola, zriadil kaplnku sv. Krvi a okolo roku 1506 dal v kostole inštalovať organ. Významne sa pričinil i o rozvoj vzdelanosti a knižnej kultúry. Už od počiatku existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry a vzdelanosti ale i technického pokroku (napr. zavádzaním nových pracovných postupov v poľnohospodárstve). Významné pamiatky výtvarného umenia, liturgie, hudby a teologických prác mali svoj pôvod práve za múrmi beňadického kláštora. Odtiaľ pochádza Nitriansky kódex, latinský evanjeliár, najstarší text napísaný v latinčine na našom území. Kláštor bol tiež jedným z tzv. hodnoverných miest. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a písomností, na tunajší konvent sa ľudia obracali so žiadosťami o vyriešenie sporov v majetkových záležitostiach. Kláštor bol súčasne miestom na uchovávanie archívov a cenností.

Začiatok 16.storočia niesol so sebou narastanie tureckého nebezpečenstva ale i útoky miestneho obyvateľstva, pre ktorých kláštor predstavoval feudálneho vykorisťovateľa. Tieto skutočnosti mali za následok ďalšie stavebné úpravy kláštorného komplexu. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy majúce za cieľ zabezpečenie kláštora pred vonkajšími nepriateľmi. Výsledkom bolo prebudovanie kláštora i kostola na renesančnú pevnosť, ktoré bolo zavŕšené v rokoch 1565 - 1588, kedy majiteľom objektu bola ostrihomská kapitula. Súčasťou kláštorného areálu sa stali mohutné hradby a delové bašty. Daňou za túto prestavbu však bol zánik niektorých gotizujúcich prvkov architektúry. Objekt kláštora po uvedenej prestavbe sa stal súčasťou sústavy pevností, chrániacich stredné Slovensko, ba dokonca bol priamo hraničnou pevnosťou počas tureckej okupácie Levíc. Ešte v r.1623 kláštor obsadili vojská Gabriela Bethlena. Napriek všetkým úpravám boli stavby kláštora značne poškodené. V r.1703 až 1709 tu sídlili cisárske vojská. Celé zostávajúce obdobie 17. ako i 18. storočie boli poznamenané opravami zničených častí. V tomto storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku (rozmery 60 x 10 m).

Tragickým dňom pre kláštor sa stal 21.júl 1881, kedy boli budovy kláštora zachvátené veľkým požiarom. Ten poškodil objekt natoľko, že kapitula v Ostrihome bola nútená pristúpiť k rozsiahlym úpravám. Puristickú prestavbu v štýle neogotiky - regotizáciu - projektoval Ferenc Storno, jej realizáciu v rokoch 1882-1889 dokončil Otto Sztehló. Znamenala ďalší úbytok dovtedy pomerne dobre zachovaných častí kláštora, napr. bola odstránená vstupná brána s padacím mostom. Niektoré prvky gotického mobiliáru našli nové umiestnenie v Diecéznom múzeu, dnešnom Kresťanskom múzeu v Ostrihome.

V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska. V roku 1970 bolo opátstvo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1927 tu pôsobila rehoľa saleziánov s prestávkami až do roku 1999. Po nich až do súčasnosti v kláštore pôsobí rehoľa pallotínov. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu.


Povesti a legendy

Legenda o kláštore

Krv, ktorá vytekala zo Svätého Srdca Spasiteľa, Jozef Arimatejský zachytil do smaragdovej nádoby. Na krídlach anjelov sa nádoba dostala do ďalekej neznámej krajiny, kde anjelské ruky vystavili nádherný zámok za stánok Svätej Krvi. V tomto zámku strážili a klaňali sa Najsvätejšej Krvi Spasiteľa tzv.: „Svätému Grálu“ jeho vyberaní bohatieri, chýreční „gráloví rytieri“. Na tomto ružovom pni „Grálovej Legendy“ vyrástlo časom mnoho ruží o slávnych hrdinských skutkoch „grálových rytierov“.

Čo v spomenutých krajinách bolo len posvätnou povesťou, to stalo sa z Božej milosti nám skutočnosťou. Prozreteľnosť vyznačila nás mimoriadnym darom: dala nám skutočný „Svätý Grál“. Málokto vie o tom, že v kláštore Sv. Beňadika nad Hronom od storočí strážia krásnu nádobu, v ktorej je uschovaných niekoľko kvapiek drahej Krvi Kristovej, ktorú Bohočlovek na kríži pre nás vylieval.

Tento nevýslovne cenný poklad v XV. storočí sa dostal do svätobeňadického kláštora, aby pobožnému ľudu pod Tatrami na pobreží Váhu, Nitry a Hrona bývajúcemu slúžil za predmet úcty a poklony. Ku kostolu kláštora pristavili zvláštnu kaplnku a v tomto chráme „Božej Krvi“ oslavujú Slováci túto svoju slávnu národnú relikviu.

Povesť o kláštore

Okrem veľkých pivníc, ktoré v nedávnej minulosti slúžili ako vinárske sklady, podzemie pretkávajú aj záhadami opradené tajné chodby. Jedna mala viesť až do Ostrihomu. Traduje sa, že v okolí Podhájskej sú v nej zakopané poklady beňadického kláštora, pretože vozy, ktoré ho viezli, sa pokazili a nemali ich ako dostať von, takže ich zasypali. Druhá chodba má ísť k radnici v Novej Bani a ďalšia do Nitry pod Zobor. Tá mala byť taká veľká, že ňou vraj prešiel koč so štvorzáprahom. Chodby sa doteraz nepodarilo objaviť, iba z času na čas sa kde-tu objavujú ich časti.


Video - kláštor Hronský Beňadik



Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, en.wikipedia.org, benadik-klastor.sk, cestovanie.pravda.sk, archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
kláštor Hronský Beňadik




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA