hrad Sklabiňa

Zrúcanina hradu na návrší zalesneného kužeľovitého kopca nad obcou Sklabinský Podzámok, na rozhraní Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry.





Navštívil som hrad Sklabiňa (19 tu boli)
hore

Historické názvy

castrum Sclabana, Szklabinya



Poloha

Sklabinský Podzámok, Žilinský kraj


GPS: N49° 03' 16.25",  E19° 01' 09.39"


Nadmorská výška: 605 m



Prístup a okolie

K zrúcanine hradu Sklabiňa sa dostaneme z cesty spájajúcej obec Sklabinský Podzámok a Sklabiňu. V smere od Sklabinského Podzámku - na konci obce odbočíme vľavo na smer do Sklabine. Po prvej ľavotočivej zákrute sa nachádza odbočka vpravo (poľná cesta). Na protichodnej strane cesty je aj smerová tabuľa, ktorá ukazuje smer prístupu k hradu. Ak sa na hrad vyberiete autom, odporúčam zaparkovať niekde v obci Sklabinský Podzámok a vydať sa na hrad pešo, cesta vám nezaberie viac ako 20-25 minút. V prípade, že to risknete tak ako aj my, je možné auto odstaviť priamo pri spomínanej odbočke popri hlavnej ceste, je tam však len málo miesta. Odtiaľ je to pešo už len kúsok, odhadom nejakých 10-15 minút. V extrémnom prípade je možné autom prejsť až pod hrad, avšak ak nemáte dobré terénne auto, túto možnosť neodporúčam.

Z obce Sklabinský Podzámok vedú značkované chodníky do Veľkej Fatry na Kľak (1394m) a cez Kantorskú dolinu na Jarabinú (1394m). V blízkosti zaujímavá destinácia - Katova skala. Nachádza v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra vo výške 927 m.n.m nad Kantorskou dolinou a obcou Sklabinský Podzámok.

Okolité hrady: Blatnica - 13 km, Strečno - 17.6 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Zachovaná je značná časť muriva kaplnky s gotickými klenbami, časti veže a palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Na kaplnke sú zachované aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily.

Najstaršou časťou hradu je horný hrad s nepravidelným pôdorysom s vnútorným nádvorím, ktoré bolo postupne zastavané obytnými a hospodárskymi budovami. Dominantou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. Hrad bol v r.1460-1480 prestavaný a rozšírený o predhradie na severnej strane, ktoré bolo neskôr opevnené dvoma polygonálnymi baštami. V r.1554 bolo dostavané druhé predhradie chránené baštou.


Pôdorys - hrad Sklabiňa


hrad Sklabiňa - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - horný hrad, 2 - kaplnka, 3 - prvé predhradie, 4 - pôvodná vstupná veža, 5 - obranná veža predhradia, 6 - druhé predhradie, 7 - palác, 8 - tretie predhradie, 9 - renesančný kaštieľ, 10 - bašty pri bráne



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Sklabiňa-história
hrad Sklabiňa-história
hrad Sklabiňa-história
hrad Sklabiňa-kresba hradu


Fotografie z r. 2012

hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad a vstup do hradu
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Vstupná brána zvnútra
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad
hrad Sklabiňa-Pohľad na hrad



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Sklabiňa


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

V písomných správach sú o hrade zmienky od r.1309, keď patril zvolenskému županovi magistrovi Dončovi, ktorého historici pokladajú aj za jeho stavebníka. V iných zdrojoch sa ako jeho historicky najstarší majiteľ spomína akýsi Václav Sylburg. Hrad sa v r.1339 stal kráľovským majetkom. Kráľovná Mária v roku 1383 darovala hrad Jurajovi Bebekovi, ktorý ňou bol súčasne vymenovaný za župana turčianskej a liptovskej oblasti. Bebekovcom bol hrad Sklabiňa a ich majetky skonfiškované v roku 1403 za postavenie sa proti kráľovne Márii a jej manželovi Žigmundovi. Kráľ Žigmund dal hrad opevniť až dvojmetrovým múrom, ktorého pozostatky sú znateľné aj dnes.

V rokoch 1410-1470 mal hrad v zálohu Ondrej Balický a jeho rod. Počas ich panstva v r.1436 po útoku husitov hrad vyhorel. V r.1470 kráľ Matej Korvín daroval hrad Sklabiňu, aj časť liptovského kniežatstva istému Jánovi Ernestovi a to pravdepodobne za podporu a pomoc vo vojne. V roku 1493 kráľ Vladislav II. dal Sklabiňu ako zálohu Petrovi Pokymu a v r.1505 obsadil Sklabiňu Ján Zápoľský, ktorý ju výrazne opevnil. No nevládol na nej dlho, lebo musel opustiť všetky svoje majetky na Slovenku a ujsť do Poľska. Hrad sa následne stal majetkom kráľa Ferdinanda I., ktorý sa na hrade zdržiaval do roku 1534. V r.1527 Ferdinand I. Habsburský daroval polovicu hradu a jeho panstva Františkovi Révayovi, ale druhú dal do zálohu Ladislavovi a Mikulášovi Makedonským. V roku 1540 Révayovci získali do vlastníctva aj druhú časť hradu a celý hrad im patril až do polovice 20.storočia. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Za Thökölyho povstania v roku 1679 Sklabiňu dobyli povstalecké vojská na čele s Michalom Bakošom a v roku 1687 hrad Sklabiňu napadli.

Keď sa v polovici 18.storočia presídlila správa stolice do Martina, hrad úplne stratil svoj pôvodný význam. Jadro hradu natoľko spustlo, že sa v r.1800 zrútila aj klenba kaplnky. Severný renesančný palác, tzv. kaštieľ, využívali Révayovci ako letné sídlo a zároveň aj ako rodové múzeum až do 20.storočia. Jeho koniec nastal v r.1944, keď ho vypálili nemecké vojská, pričom bašty v okolí hlavnej brány spustli až v druhej polovici 20.storočia.


Povesti a legendy

Povráva sa...

Hrad začal stavať na Katovej skale otec, ktorého dcéru tam strigôň včaril do kameňa, lebo mu zanovito odmietala ísť za ženu. Čo cez deň zbudovali, do rána bolo za dolinou. Tak vyrástla Sklabiňa na vŕšku oproti bralu, kde deva podnes čaká na odkliatie.

Povesť o hrade

Počas búrok počuť na hrade dunivé kroky, rinčanie reťazí a zbraní a iné zvláštne zvuky. Tiež údajne vidno preháňať sa rytiera bez tváre v tmavom plášti. Pod hradom žil aj had s hlavou veľkou ako teľa, kto ho zazrel, nevládal sa pohnúť z miesta.


Video - hrad Sklabiňa



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, http://www.castrumsclabana.sk, www.obnova.sk, archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Hrad je verejnosti voľne prístupný. Je tam síce oznam o vstupnom 1 EUR, avšak počas našej návštevy tam nebol nik, kto by vstupné vyberal. I keď sa nám zdá zvláštne vyberať vstupné do zrúcaniny, no možno to súvisí s blízkym múzeom.


Komentáre k objektu

  • Andrej
  • 14.09.2017 11:24
  • hrad Sklabiňa


Odporúčam pozrieť aj novú publikáciu Miroslava Eliáša a Michala Svateníka Hrad Sklabiňa a jeho páni: https://www.insitu.sk/smartblog/8_hrad-sklabina-a-jeho-pani.html



Pridať komentár k objektu
hrad Sklabiňa




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA