hrad Strečno

Konzervovaná a pamiatkovo upravená zrúcanina hradu vytvára na skalnom útese Malej Fatry výraznú dominantu nad dolinou Váhu pri obci Strečno.





Navštívil som hrad Strečno (19 tu boli)
hore

Historické názvy

Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín, Ztrechen Waralya, Strečan, Sztrecsnó, Sztrecsény



Poloha

Strečno, Žilinský kraj


GPS: N49° 10' 28.40",  E18° 51' 43.78"


Nadmorská výška: 420 m



Prístup a okolie

K parkovisku sa dostaneme autom z cesty pod hradom - ak ideme v smere od Martina na Žilinu, tak parkovisko sa nachádza na ľavej strane cesty, kúsok potom ako minieme hrad. Odporúčam však prejsť ešte nejaký kus cesty ďalej, kde natrafíme na odstavné parkovisko vpravo, kde sa môžeme otočiť späť na smer Martin, a potom cestou naspäť jednoducho odbočíme vpravo na parkovisko pod hradom. Cesta pod Strečnom je veľmi rušná a nebezpečná, je potrebné byť nadmieru opatrný. Zo spomínaného parkoviska je hrad Strečno prístupný schodiskom v svahu hradného brala, prípadne odbočkou z cesty z červenej turistickej trasy. Tých schodov je celkom dosť, ale výstup k hradu nie je veľmi náročný, trvá asi 20 minút.

Strečno je vhodným východiskom do pohoria Malá Fatra. Kúsok od parkoviska pod hradom premáva kompa cez rieku Váh. Neďaleko Strečna oproti Starhradu sa nachádza prírodný výtvor - Domašínsky meander - typická vhĺbená forma riečneho reliéfu. V blízkosti sa nachádzajú povesťami spojené pozostatky brál Margita a Besná, ktoré boli v minulosti nebezpečné najmä pre pltníkov splavujúcich Váh.

Okolité hrady: Lietava - 13 km, Sklabiňa - 17.6 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Časti konštrukcií po stropoch, klenbách a architektonické články zostali zachované na hradných budovách a palácoch, tiež neskorogotické okná a zvyšky klenbového systému pretínavých rebier v kaplnke. Počas konzervácie bola časť priestorov upravená, pre expozíciu stavebného vývoja hradu a jeho tradicií.

Päťpodlažná hranolová veža so vstupom na prvom poschodí, priľahlé malé nádvorie s cisternou a obytná budova, ktorú neskôr začlenili do stavby východného paláca reprezentujú pôvodný strážny hrad na vrchole skaly. Tento objekt postupne rozšírili o nový dvor, na ktorom stojí dvojkrídlový južný palác s točitým schodiskom a severný palác zakončený gotickou kaplnkou.


Pôdorys - hrad Strečno


hrad Strečno - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - nádvorie horného hradu, 2 - veža, 3 - východný palác, 4 - severný palác, 5 - gotická kaplnka, 6 - južný palác, 7 - budova veľkej brány, 8 - severná veža, 9 - renesančná brána s arkádou, 10 - prvé predhradie, 11 - studňa, 12 - druhé predhradie, 13 - veľká bašta, 14 - predsunuté opevnenie, 15 - delové bastióny, 16 - prístupový most



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Strečno-1917
hrad Strečno-1918
hrad Strečno-história
hrad Strečno-kresba hradu


Fotografie z r. 2012

hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Vstupná brána
hrad Strečno-Vstupná brána
hrad Strečno-Vstupná brána - pohľad zvnútra
hrad Strečno-Vstup do prvého predhradia
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad
hrad Strečno-Pohľad na hrad



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Strečno


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad Strečno postavili pravdepodobne na prelome 13. a 14.storočia, ale staršie osídlenie hradného kopca je doložené už od 9.storočia, keď tu bolo nielen najstaršie slovanské osídlenie, ale pravdepodobne aj najstaršie opevnenie. Prvý raz sa hrad spomínal v roku 1321 v listine Karola Róberta, v ktorej oslobodzuje Žilinčanov od platenia mýta v Trenčíne, Budatíne, Kysuckom Novom Meste a Strečne. V roku 1358 sa spomína „castelanus de Strecnvn“ – kastelán Strečna a až v roku 1384 sa priamo hovorí „comitatus casari Strechyn“ – župa hradu Strečno. Založenie hradu sa pripisuje rodu Balassovcov. O storočie neskôr bol hrad v držbe Stiborovcov, po nich patril medzi majetky kráľovnej Barbory a z pôvodne malej pevnôstky sa menil na významný hrad.

V r.1446 sa hrad dostáva do rúk liptovského zemana Pongrácza zo Sv. Mikuláša. Koncom 14.storočia sa spomína ako majiteľ hradu poľský šľachtic Sudivoj z Ostrorohu. K ďalšej zmene vlastníctva došlo v r.1483, keď kráľ Matej Korvín daroval Strečno svojmu vojvodovi Pavlovi Kinizsimu, ktorý sa rozhodol hrad prestavať a opevniť. V r.1494 však padol v boji a započaté dielo dokončila jeho vdova Benigna. V r.1523 predala hrad Jánovi Zápoľskému, ktorý v r.1529 už ako korunovaný vladár odstúpil hrad Kostkovcom, ktorí mu slúžili ako "hajtmani zámkov horných na Považí". Mikuláš Kostka sa usiloval aj o získanie blízkeho Starého hradu, avšak po štvrťstoročnej zemepanskej vojne si tento hrad Pongráczovci ubránili. Po smrti Mikuláša Kostku Strečno získal prostredníctvom jeho dcéry Anny jej manžel Štefan Dersffy. Keď sa potom Annina vnučka Katarína vydala za baróna Štefana Wesselényiho, na začiatku 17.storočia sa na hrade usadil nový rod, ktorý včasnobarokovými úpravami dokončil stavebný vývoj hradu.

František Wesselényi vynikal ako vojenský veliteľ a zdržiaval sa preto mimo domova. Starostlivosť o strečnianske panstvo zostávala prevažne na jeho manželke Žofii Bosniakovej. Tá však v r.1644 ani nie 35-ročná, na Strečne zomrela. Jej život je opradený legendami a bol tiež námetom mnohých kníh. Vdovec František sa po jej smrti oženil s Máriou Széchy a od roku 1655 zastával funkciu uhorského palatína. Napriek tomuto vysokému postaveniu sa stal vedúcou osobnosťou pri príprave protihabsburského sprisahania. Po Wesselényiho smrti v r.1667 bol všetok jeho majetok zhabaný kráľovskou komorou. Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom, preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Nový vlastník strečnianskeho panstva, cisársky generál Ján Jakub Löwenburg, dal v r.1689 preskúmať poškodené priestory hradu, ktorý vyhorel počas Thökölyho povstania a od požiaru pustol. Vtedy objavili v krypte hradnej kaplnky takmer neporušené telo Žofie Bosniakovej. Mumifikované telo ešte pred zbúraním hradu Löwenurgovci odviezli do sídla svojho panstva v Tepličke nad Váhom.

Hrad stál od tej doby v ruinách. Začiatkom 20.storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993, aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.


Povesti a legendy

Strečnianska svätica

Františka Wesselényiho, manžela panej Žofie, povinnosti držali stále mimo hradu a na Strečne už aj vrabce čvirikali, že jej neustále "zakáša". Žofia hľadala zabudnutie v pomoci blížnym a útechu v modlitbách. Často sa modlila v ľahučkej košielke a bosá v skalnej kaplnke pri Váhu, kde ju raz našli takmer mŕtvu. Svojmu manželovi však vždy odpustila. Ten ju však stále hneval. Raz, keď v kraji vyčíňala cholera, zakázal pochovávať mŕtvych. Žofia nariadenie porušila a v noci nebožtíkov sama ukladala do zeme. Nasrdený hradný pán sa jej vyhrážal, ale ona urobila vždy to, čo jej kázalo srdce a viera. Keď raz prišiel pán domov z vojny, ona sa práve modlila. Manžel ju dal zavolať k sebe, ale ona mu odkázala, že teraz sa zhovára s väčším pánom než je on. Rozhnevaný Wesselényi ju potrestal, ale nakoniec ju znova odprosoval.

Krásna Marienka

Susedia zo Starého hradu a Strečna zahoreli takmer súčasne láskou ku krásnej Marienke z podhradia Strečna. Hoc k oltáru si nevestu násilím odviedol strečniansky hradný pán, Marienka milovala šľachetného Milka - pána zo Starého hradu. Strečniansky hradný pán preto svojho soka zákerne zavraždil. Marienka následne utiekla z prekliateho hradu Strečno a nocou tajne navštevovala Milkov hrob. Strečniansky pán sa o tom dozvedel a na brehu Váhu čakal na Marienku, aby ju odprosil. Prišiel však rytier v brnení a hradný pán domnievajúc sa, že ide pomstiť Milkovu smrť, rytiera zmárnil. Bola to však za rytiera preoblečená a nepoznaná Marienka.

Margita a Besná

Kedysi žil na statku pod Strečnom bohatý gazda. Za mladi ovdovel a sám vychovával svoju dcéru. Hoci sa Margita podobala na nerozvitý puk, v kráse jej páru nebolo. Keď dovŕšila šestnásty rok, povedal si gazda, že nebude chrániť toľkú krásu sám. Nazdal sa, že jej novej matky treba. Zobral si za manželku vdovicu. Pekná to bola žena, hrdá a pyšná ako páv! Čiernu hrivu mala zlatými ihlicami do uzla vypätú, lajblík ušitý na mieru a sukňu vyzdobenú čipkami. Chcela sa všetkým páčiť, hlavne mladému paholkovi, ktorý robil na statku. No gazdiná sa okolo chlapca márne točila! Paholok mal oči len pre Margitu. Videl, že dievčaťu sa zle začalo na gazdovstve vodiť. Gazdiná vyhnala Margitu z izby do stajne, aby tam spávala s koňmi. Pridelila jej v dome najhrubší kus roboty, nech dievča stratí v popole a špine svoju krásu.

No ani hrubá práca nezotrela z Margitinej tváre peľ nevinnosti a mladosti. Zo dňa na deň čoraz viac rozkvitala. Možno to bolo tým, že aj jej sa začal paholok páčiť. Mladí sa zahľadeli do seba a keďže mali od srdca k srdcu blízko, dohodli sa, že sa na jar vezmú. Paholok zašiel za gazdom a požiadal ho o Margitinu ruku. Keď sa o tom dozvedela gazdiná, schytila ju náramná zlosť a hnev. Rozmýšľala, ako by sa nevlastnej dcéry zbavila. Rozhodla sa, že svoju pastorkyňu zabije. V jedno ráno si zavolala dievča a hovorí: ,,Zanesieš list mojej príbuznej, čo býva v Turci. Zaraz sa chystaj na cestu.“ Krotké dievča, naučené poslúchať, len nemo prikývlo a vydalo sa bez odvrávania zaniesť napísaný list. Gazdiná sa ukradomky vybrala za ním. Keď sa vzdialili od gazdovstva a ocitli sa pri strmom brehu Váhu, sotila nešťastné dievča do vody. Ihneď ho schmatli rozbúrené vody. Zlá gazdiná sa pobrala nazad domov. Možno by jej hriech nebol nikdy vyšiel najavo, keby sa o Margitu nestrachoval jej milý. Všimol si, že dievča hneď za rána gazdiná kdesi poslala. Zbadal aj to, ako sa za ňou potajomky vykráda. Dal sa po chodníčku za ňou. Videl, ako prudká voda ťahá jeho milú doprostred Váhu. Vrhol sa za ňou, aby ju zachránil. Vytiahol síce Margitu na breh, no života v nej už nebolo. Darmo ju celú noc kriesil! Tak ho tam našli kamaráti. Jeden z nich sa ho opýtal: ,,Povedz nám, čo sa stalo?“ ,,Gazdova žena na život mojej milej siahla,“ odpovedal im paholok ,,Chceli sme na jar svadbu chystať. Teraz sa však už moje šťastie navždy skončilo!“ Mládencom prišlo ľúto užialeného kamaráta. V hneve sa vybrali na gazdovstvo, zobrali gazdinú a ťahali ju k Váhu. Zbytočne sa im vzpierala, zbytočne sa bránila, márne o ratu kričala. Tam, na tom istom mieste, kde Margita svoju smrť našla, hodili gazdinú do vody. Voda ju prudko hnala práve tam, kde nešťastný paholok hojdal v náručí mŕtvu Margitu. Chcel si pretrieť uplakané oči rukávom. Zdvihol zrak a zrazu zbadal, ako sa cez vodu gazdiná k nemu rúti. Zľakol sa, že ešte i teraz chce jeho milej ublížiť. Skočil do vody, aby Margitu chránil vlastným telom. Premenil sa na prudký vír, čo strhol gazdinú o niekoľko metrov ďalej a tam ju sotil o breh.

V tom okamihu sa gazdiná zmenila na skalu, rovnako pochmúrnu a besnú, ako zloba v jej srdci. Preto tej skale až dodnes vravia Besná. Zázračnej premene neušla ani Margita. Aj z nej sa stala skala, ktorú vír stále bráni. Bude ju chrániť, kým Váh Váhom zostane a kým sa bude rozprávať táto povesť.


Video - hrad Strečno



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KOLLÁR D.,NEŠPOR J. Hrady najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : Dajama 2007, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: http://en.wikipedia.org, http://sk.wikipedia.org, www.strecno.sk, archív www.hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Janka
  • 24.05.2016 10:54
  • hrad Strečno


krásne



Pridať komentár k objektu
hrad Strečno




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA