hrad Sitno

Zrúcanina hradu na andezitových bralách juhovýchodnej ostrožiny rovnomennej dominanty Štiavnických vrchov v k.ú. obce Ilija v okrese Banská Štiavnica





Navštívil som hrad Sitno (6 tu boli)
hore

Historické názvy

Cytun, Scyten, Sitniansky hrad, Szitnya, Etzelspurg



Poloha

Ilija, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 24' 05.33",  E18° 53' 12.96"


Nadmorská výška: 860 m



Prístup a okolie

Hrad Sitno odporúčame navštíviť spolu aj s výstupom na vrchol Sitno. Ideálne je začať túru na parkovisku v obci Počúvadlo (Počúvadlianske jazero) po zelenej značke popri chatkách cez les. Stúpanie je dosť náročné, ale dá sa zvládnuť s miernym zadychčaním i s deťmi. Chodník vedie lesom, postupne sa mierne dvíha a skalnatie. Zhruba po pol hodine stúpania sa dostaneme na tzv. Tatársku lúku (906 m n.m.), kde zároveň začína aj náučný chodník. Odtiaľto je to na vrchol Sitno po modrej značke už len nejakých 25 minút stúpania, ktoré v konečnej fáze spestruje veľké množstvo schodov. Na vrchole Sitna sa nachádza vyhliadková veža s možnosťou občerstvenia i predajom suvenírov, potom chata A. Kmeťa a obrovský vykrývač s vojenskou základňou. Z vrcholu Sitna sa vyberieme smerom na juh, popri vykrývaču a po pár metroch sa napojíme na asfaltovú cestu. Asi po 15 minútach zostupu nájdeme pri ceste tabuľu s nápisom „HRAD“. Tu odbočíme na cestičku cez lúku a na jej konci sa nachádza skalné bralo s ruinami Sitnianskeho hradu.

Výstup k hradu je možný i z druhej strany - z obce Ilija po asfaltovej cestičke, avšak hoci je tento výstup menej náročný, je o dosť dlhší, no ak nechcete vystúpiť až na vrchol, ale navštíviť iba hrad, tak ušetríte asi 15 minút cesty. Toľko je zhruba od hradu k vrcholu. Rodinám s malými deťmi alebo detským kočiarom vyhovuje najlepšie trasa od Svätého Antona, po ktorej sa dá pomerne vysoko dostať asfaltovou cestou autom. Odtiaľ trvá cesta na vrchol asi hodinu. Nenápadnú odbočku vpravo (v smere od Banskej Štiavnice) hľadajte za poslednými domami v obci. Boli sme aj svedkami výstupu autom až na samý vrchol Sitna po asfaltovej trase, no boli to prevádzkovatelia rozhľadne, takže bežným návštevníkom toto neodporúčame.

Okolité hrady: Nový zámok - 6.1 km, Starý zámok - 6.5 km, Bzovík - 17.8 km, Revište - 18 km, Dobrá Niva - 19.6 km, Šášov - 19.8 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Na vrchu Sitno stál historický kamenný hrad s opevnením ktoré obkolesovalo celú vrcholovú plošinu od hradu až po strmé neprístupné skaly na severnom a juhozápadnom okraji. Múry boli vybudované na základoch valového opevnenia hradiska, ktoré malo aj priečny val, v stredoveku nevyužívaný. Ten oddeľoval časť hradiska na akropole a mohol slúžiť ako druhá obranná línia. Z hradu zostali zvyšky obvodového muriva a základov, z ktorých možno usudzovať, že hrad sa skladal z dvoch častí. Na severne položenej hornej strane stál pravdepodobne hradný palác, ku ktorému viedlo ešte i dnes viditeľné do skaly vytesané schodište, južne bol položený dolný hrad, ako o tom nasvedčujú zvyšky jeho obvodových múrov. Zo západnej prístupnej strany sa tiahne šijová priekopa za ktorou sú náznakovo zrekonštruované časti barbakanu a vpravo je v skale vytesaná cisterna na vodu, ktorá bola na nádvorí. Na barbakane mohli byť aj strieľne a pravdepodobne bol dosť vysoký. Vchod do hradu bol z jeho bočnej strany, chránený pred útočníkmi.

Hrad je v súčasnosti ruinou splývajúcou so skalou na ktorej je vystavaný. Začiatkom tohto storočia začali dobrovoľníci s archeologickým výskumom a konzerváciou hradných ruín. Dnes tam vidieť polohu barbakanu, cisterny na vodu, ako aj vstup do hradu.


Pôdorys - hrad Sitno


hrad Sitno - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - vstupné nádvorie s cisternou, 2 - horný hrad s obytným objektom, 3 - dolný hrad zastavaný prevádzkovými budovami



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Sitno-história
hrad Sitno-kresba hradu


Fotografie z r. 2016

hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt
hrad Sitno-Pohľad na objekt


Fotografie návštevníkov

hrad Sitno-Info tabuľa 2016 - Poslal: Jozef
hrad Sitno-vrchol Sitna 2016 - Poslal: Jozef



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Sitno


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Vrchol Sitna, so strmými skalnými stenami na severe a juhozápade, bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľom už v praveku. Z tohto obdobia pochádza mohutné opevnenie, ktoré malo priečny val oddeľujúci kultovú časť hradiska od akropoly, v stredoveku už nevyužívaný. V prvej polovici 13. storočia vzniká rozsiahle opevnené hradisko obkolesujúce vrcholovú časť Sitna až po strmé skaliská. V jeho najzraniteľnejšej časti bol postavený hrad, ktorého hlavnou úlohou bolo strážiť najľahšie prístupy a súčasne slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska. V 16. storočí boli dobudované a spevnené múry barbakanu, stojaceho pred hradom. Jeho úlohou bolo po prelomení obrany chrániť vchod do hradu pred priamou delostreleckou paľbou. Strely sa potom odrážali od šikmých mohutných stien budovy. Pri barbakane sa nachádza cisterna na vodu vytesaná do skalného podložia.

Po osudnej bitke pri Moháči, v období keď mnohí feudáli lúpili a hromadili svoj majetok, sa Sitno dostalo do rúk Menyhárta Balassu. V roku 1548 kráľ Ferdinand I. Habsburský vyslal proti Balassovi silné vojsko vedené generálom Nikolausom Salmom [Mikuláš Salm]. No húf obrancov proti silbej armáde nemal šancu a posádka hradu začala zmätkovať a vyjednávať. Prv než k hradu dorazila Salmova hlavná armáda, bol už hrad v kráľovských rukách. Balassa sa vtedy zdržiaval v Leviciach, po zvesti o kapitulácii Sitna ušiel do Sedmohradska. V čase tureckého nebezpečenstva hrad spravovali vojenskí kapitáni, až ho kapitánovi Jánovi Krušičovi udelili do vlastníctva. Ján Krušič dal jemu zverené pevnosti lepšie zabezpečiť. Došlo k prestavbe Sitna i naplnenie sitnianskych jarkov vodou, čím docielili prívod vody do pevnosti. V roku 1629 kráľ Ferdinand II. daroval Sitniansky hrad za zásluhy v bojoch proti Osmanom Petrovi Kohárymu. Rod Koháryovcov potom vlastnil hrad až do jeho zániku. V r.1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka II. Rákócziho, ktoré ho na konci protihabsburských povstaní pri opustení v roku 1710 úplne zničili. Hrad aj opevnenie sa stali zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitne a kaštieľ vo Svätom Antone. Po vymretí rodu Koháryovcov prešiel s celým panstvom do vlastníctva Coburgovcov. Strediskom sitnianskeho panstva bol vtedy už koháryovský kaštieľ vo Svätom Antone.


Povesti a legendy

Povráva sa

Keď ešte víly priadli nite z mesačného svitu a mámivé čudá mali moc na krížnych cestách, robotný ľud opriadol sitniansku skalu múrmi utešeného hradu. Hradný pán, aby sa stal hrad nedobytným, dal do veže potajomky zamurovať pannu v rozpuku. Jeden rytier sa o tom dozvedel. Uľútostilo sa mu chudery a v noci kamennú hrobku ticho odmuroval. Úbohú dievčinu, ktorej vyplakaným očiam sa už ani sĺz nedostávalo, šťastlivo vyslobodil. Prekĺzli z hradu von, ale stráže ich zbadali. Utečencov dostihli na okraji skalnej priepasti. Rytier s pannou im unikli len skokom do večnosti. Zbytočne veľkomožný besnel, zúril, vyčíňal. Hrad bez divotvornej sily zostal zraniteľný. Obzvlášť citlivý na strach slabochov, vierolomnosť podliakov a neschopnosť horenosov.

Sitnianski rytieri

Kedysi dávno žil pri Sitne jeden kováč. Bol šikovný, ale nemal veľa práce, pretože sa nebojovalo a nemal čo do úst vložiť. Mal blízko seba potok, odkiaľ získaval pstruhy a vodu čistú, pramenistú. Deti však nemal začo obliekať, boli ešte malé, ale pomaly rástli. Chcel predať kováčsku dielňu a žiť pokojným životom. Až do doby, kým neprišiel akýsi rytier. Mal zvláštne brnenie a najprv si mysleli, že je kupcom. Čo od neho môže chcieť? Pýtali sa ľudia jeden druhého. Kováč s ním odišiel kdesi do lesa, nikto ho odvtedy nevidel. Prišli až k Sitnu a kováč začal mať výčitky svedomia. Bál sa, že ho rytier ho zabije a už chcel unikať. Vrch sa otvoril.

Bolo tam mnoho rytierov, nepredstaviteľné množstvo a všetci spali. Jediný bol hore, sprievodca kováča. Kováč musel ukuť mnoho mečov, brnení, len to tak rinčalo. V dedine sa naňho zabudlo a ľudia si mysleli, že ho rytier už dávno skántril. Deti už dávno vyrástli a žena si našla milého.

Za pár rokov sa s poriadnym mešcom vrátil. Našťastie práce mal stále dosť, lebo každý niečo potreboval opraviť. Kde bol? Bol medzi sitnianskymi rytiermi. Tak aj ľuďom hovoril. A vraj, keď bude Slovákom najhoršie, prídu a pomôžu im. Málokto vedel, že meče a brnenia rytierov sú čarovné...


Video - hrad Sitno



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, NEŠPOR J., Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006, WEB: www.hiking.sk, sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Sitno




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA