hrad Červený Kameň

Hrad je situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch, neďaleko obce Častá

Počasie Častá

hore

Častá, Bratislavský kraj, 339 m n.m.

N48° 23' 30.01",  E17° 20' 08.13"


Oldruh, Biberstein, Bibersburg

Prístup a okolie

Hrad Červený Kameň je dostupný po ceste spájajúcej obce Častá a Píla cez hradné návršie. Jednoducho sa z obce Častá dostaneme pomerne krátkou cestou autom až na parkovisko tesne pri hrade, alebo pešo z Častej žltou značkou asi za 40 minút nenáročnou cestou k hradu.

Ďalšou z možností prístupu k hradu je osada Píla. Tu sa vyberieme po žltej značke doprava pomedzi domy a strmšia lesná cesta nás asi za 20 minút zavedie priamo k hradu.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Budmerický zámok - 5.5 km, Plavecké Podhradie - 11.5 km, Pezinský zámok - 12.3 km, Plavecký hrad - 12.4 km, Ostrý Kameň - 14.7 km, Smolenice - 15.3 km, Biely Kameň - 17.8 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Hrad je zrekonštruovaný a je vo veľmi dobrom stave. Verejnosti bol celý hrad sprístupnený až v roku 1997. Na hrade je umiestnená pobočka Slovenského národného múzea. Sú tu stále expozície historického nábytku a dobového bývania šľachty, historických zbraní. Verejnosti je prístupná aj hradná obrazáreň a podzemné pivnice.

Za povšimnutie stojí náročne vybavená sala terrena /miestnosť na prízemí paláca či zámku otvorená do záhrady/ z r.1656 od majstra Tencalla, s rôznymi obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén. Celý rad lustrov, zrkadiel, vzácnych umeleckohistorických predmetov, nábytok a obrazová galéria sú ukážkami doplnkov historického bývania.

Čo sa exteriéru týka, hrad je mohutná dvojposchodová stavba so štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami, ktoré sú spojené obranným múrom. V suteréne sa nachádzajú hradné pivnice, s dômyselným vetracím systémom. Hradné budovy sa sústreďujú okolo veľkého nádvoria, ktorého centrom pozornosti je kamenná fontána s plastikou vzpínajúceho sa jeleňa - symbolu Pálffyovcov. Nerovnako vysoké budovy s baštami sú výsledkom úprav vstupných priestorov, obytných palácov a hospodárskych častí, ktoré postupne presúvali do priestorov predhradia.

Pôdorys - hrad Červený Kameň


hrad Červený Kameň - pôdorys

Legenda k pôdorysu

A-hrad, B-predhradie, C-záhrady, 1-nárožné delové bašty, 2-obytné krídlo, 3-salla terena, 4-vstup do pivníc, 5-studňa, 6-baroková fontána, 7-hospodársky trakt


Fotogaléria

2007

  • hrad Červený Kameň-Nádvorie, vľavo baroková fontána
  • hrad Červený Kameň-Nárožná delová bašta
  • hrad Červený Kameň-Vnútorné nádvorie
  • hrad Červený Kameň-Jedna z bášt predhradia
  • hrad Červený Kameň-Komplex nádvoria
  • hrad Červený Kameň-Vstup do predhradia
  • hrad Červený Kameň-Veža na severnej strane
  • hrad Červený Kameň-Vonkajší pohľad na bašty
  • hrad Červený Kameň-Budovy predhradia
  • hrad Červený Kameň-Vstup do hradu
  • hrad Červený Kameň-Upravený park s vonkajšou pevnosťou
  • hrad Červený Kameň-Pohľad na hrad

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva © hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Červený Kameň-17.storočie
  • hrad Červený Kameň-história
  • hrad Červený Kameň-história
  • hrad Červený Kameň-kresba

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • hrad Červený Kameň-Skorá jar na hrade 2010 - Zuzana Majerník
  • hrad Červený Kameň-2013 - Eva Sýkorová
  • hrad Červený Kameň-2018 - Maia
  • hrad Červený Kameň-2020 - Jarka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Jarka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Anton Srnka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Anton Srnka

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Červený Kameň

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Podľa niektorých historikov hrad postavil išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov. Prvá písomná zmienka je však z roku 1271, keď český kráľ Otakar II. obsadil tento hrad. Červený Kameň bol kráľovským hradom a v jeho držbe sa vystriedalo veľa majiteľov. V r.1296 zeman Martin Devecseri predal polovicu pevnosti spolu s okolitými statkami Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti, v r.1321, vojská kráľa Karola Roberta obsadili hrad. Kráľ Ľudovít Veľký v rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. a získal Neapolsko. Avšak ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba Salernské kniežatstvo. Kráľ potom v r.1352 daroval hrad rytierovi nemeckého pôvodu Wolfurtovi, ktorý mu pomohol počas tejto Neapolskej vojny. V nasledujúcom storočí sa majitelia hradu často menili. Medzi nich patrili napr. Ákos - Mikčov syn, kráľovná Alžbeta, gróf Prokop. V r.1390 sa hradu zmocnil kráľ Žigmund, no onedlho na to dal hrad do zálohu barónovi Ulrichovi von Wolfurt, Eglofovmu synovi. V roku 1438 sa hrad po smrti Ulricha opäť dostáva do kráľovských rúk. Albrecht Habsburgský však zakrátko venoval hrad Lőrinczovi Hédervárimu. Od r.1414 patril hrad najmocnejším grófom zo Sv. Jura a Pezinka (rod Bazini a Szentgyörgyi). Hrad im patril až do roku 1522, keď ich rody zanikli. Kráľ Ľudovít II. daroval po ich smrti hrad svojej neveste Márii Habsburgskej spolu s priliehajucimi obcami. Panovníčka však už nasledujúci rok odovzdala hrad rodine Thurzovcov. Bratia Alexej a Ján Thurzo boli spišskí magnáti, ktorí už v 15.storočí patrili k najbohatšej šľachte. Od nich dostali hrad v r.1535 do zálohu Fuggerovci a neskôr ho zdedili.

Za čias Fuggerovcov bol hrad vo významnej miere takmer od základov prestavaný. Anton Fugger inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Napriek premysleným plánom výstavba pevnosti trvala 20 rokov a administratívno-obytné juhozápadné krídlo bolo dokončené až v roku 1556. Plynulému pokračovaniu výstavby pevnosti bránila hmota stredovekého hradu, ktorú počas výstavby pevnosti postupne likvidovali. V rokoch výstavby hrad slúžil aj ako dočasné sídlo správy panstva a poskytoval aj ubytovanie remeselníkom pracujúcim na stavbe novej pevnosti. Časť staršieho stavebného materiálu sa použila pri novej výstavbe. Posledné objekty stredovekého hradu boli zbúrané až v roku 1555. Stavba bola dokončená v roku 1556. Vtedy hrad Červený kameň v podstate nadobudol podobu, akú má dnes. Nečakaným historickým zvratom bolo vystúpenie Fuggerovcov z Thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v r.1546, v čase keď pevnosť Červený Kameň nebola ešte dostavaná. Veľkú zmenu priniesla náhla smrť Antona Fuggera v roku 1560. V roku 1581 sa Fuggerovcom podarilo získať výhodného kupca Mikuláša Pálffyho, baróna z Erdödu, ktorý kúpil časť majetku od Marka Fuggera. Medzitým, v roku 1583, Fuggerovci definitívne odchádzajú zo Slovenska.

Novým majiteľom hradu sa teda v r.1583 stal Mikuláš Pálffy, ktorý sa oženil s Máriou Magdalénou Fuggerovou a tak získal aj hrad. Do kúpy červenokamenského panstva nemal Mikuláš Pálffy reprezentačné sídlo, aké si koncom 16. a začiatkom 17.storočia stavala na vidieku vtedajšia šľachta. Preto začal nehostinnú, na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu prestavovať. Cieľom rozsiahlej prestavby bolo premeniť túto pevnostnú architektúru na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. V apríli 1600 tu Pálffy umrel a jeho obrovský majetok zdedili jeho synovia. V roku 1605 však vojská Štefana Bočkaja a v r.1619 vojská Gabriela Bethlena napadli a obsadili hrad. V júli 1683 sa po dobytí Bratislavského hradu a obsadení celej Bratislavy dostali kurucké vojská na čele s Imrichom Thökölym aj na Červený kameň a obsadili ho. Keďže rod Pálffyovcov bol verný Habsburgovcom, červenokamenskej pevnosti sa netýkal rozkaz o búraní hradov vydaný cisárom Leopoldom v r.1701. Počas Rákócziho povstania, chceli v r.1703 kuruckí povstalci získať hrad do svojich rúk. V roku 1705 bol hrad Červený Kameň značne poškodený. S opravou a ďalšími prestavbami hradu začal až pravnuk Mikuláša IV. Rudolf Pálffy. Najprv opravil poškodené časti hradu, a to predovšetkým plášťové murivá a delové bašty, ktoré v tomto čase ešte slúžili svojmu účelu. V auguste 1705 cisárske vojská porazili Rákócziho kuruckých povstalcov. Povstalci sa o pár mesiacov pokúsili opäť napadnúť hrad, ale utrpeli ďalšiu porážku. V r.1710 vypukol požiar, pri ktorom úplne zhorela strešná časť hradu. Po skončení vojnového obdobia sa hrad stal znovu obývateľným. Po prvých obnovách v roku 1758 vypukol v severozápadnom krídle nad vstupnou bránou hradu opäť požiar, ktorý zničil obytné priestory a hodinovú vežu. Pri obnove požiarom zničenej časti hradu pokračovali nadstavbou ďalšieho podlažia nad juhovýchodným krídlom. I keď to už nebolo hlavné sídlo Pálffyovcov, udržiavali budovy v dobrom stave aj naďalej. Pálffyovci premenili strohú pevnosť na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Po r.1850 bola obnovená strešná časť hradu. Izby a veľké sály zostali prázdne. Obdobný stav si hrad zachoval až dodnes. Pálffyovci tu sídlili až do r.1945. V r.1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1992 bola sprístupnená prvá výstava Zo zbierok Múzea Červený Kameň. V roku 1993 bolo sprístupnené juhozápadné krídlo hradu a v roku 1997 aj krídlo juhovýchodné.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

O stavbe hradu Červený Kameň sa zachovala zaujímavá povesť. Dvanásť mudrcov sa radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhli vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden - najmladší navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa však diali čudné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších a dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Milan
  • 25.04.2020 07:00
  • hrad Červený Kameň


Tie napoleonské vojny a rok 1352 v texte to predsa nesedí

Hrady-zamky.sk: Dakujeme pekne za postreh. Samozrejme sa nejedna o napoleonske vojny (Napoleon), ale kral Ludovit sa v roku 1345 pokúsil získať neapolskú korunu a v rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. Cize sa jednalo o bitku o Neapolsko. V tej suvislosti sa spomina Wolfurt, ktory v tejto vojne kralovi pomohol a o 2 roky neskor po vojne ziskal hrad. Spravne by to malo byt Neapolska vojna, ci vojna o Neapolsko. Opravime to a dakujeme :)


  • zuzana
  • 15.04.2020 15:53
  • hrad Červený Kameň


Krasny hrad oplati sa navstivit!!!



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, WEB: www.wikipedia.sk
Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Červený Kameň


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu