hrad Červený Kameň

Hrad je situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch, neďaleko obce Častá

Počasie Častá

hore

Častá, Bratislavský kraj, 339 m n.m.

N48° 23' 30.01",  E17° 20' 08.13"


Oldruh, Biberstein, Bibersburg

Prístup - hrad Červený Kameň

Hrad Červený Kameň je dostupný po ceste spájajúcej obce Častá a Píla cez hradné návršie. Jednoducho sa z obce Častá dostaneme pomerne krátkou cestou autom až na parkovisko tesne pri hrade, alebo pešo z Častej žltou značkou asi za 40 minút nenáročnou cestou k hradu.

Ďalšou z možností prístupu k hradu je osada Píla. Tu sa vyberieme po žltej značke doprava pomedzi domy a strmšia lesná cesta nás asi za 20 minút zavedie priamo k hradu.

Prístupová mapa

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Budmerice - 5.5 km, Kuchynský hrad - 10.7 km, Plavecké Podhradie - 11.5 km, Pezinský zámok - 12.3 km, Plavecký hrad - 12.4 km, Ostrý Kameň - 14.7 km, Smolenice - 15.3 km, Trstín - 17.7 km, Biely Kameň - 17.8 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Hrad je zrekonštruovaný a je vo veľmi dobrom stave. Verejnosti bol celý hrad sprístupnený až v roku 1997. Na hrade je umiestnená pobočka Slovenského národného múzea. Sú tu stále expozície historického nábytku a dobového bývania šľachty, historických zbraní. Verejnosti je prístupná aj hradná obrazáreň a podzemné pivnice.

Za povšimnutie stojí náročne vybavená sala terrena /miestnosť na prízemí paláca či zámku otvorená do záhrady/ z r.1656 od majstra Tencalla, s rôznymi obrazcami vyplnenými figurálnymi výjavmi apoteóz a mytologických scén. Celý rad lustrov, zrkadiel, vzácnych umeleckohistorických predmetov, nábytok a obrazová galéria sú ukážkami doplnkov historického bývania.

Čo sa exteriéru týka, hrad je mohutná dvojposchodová stavba so štyrmi nárožnými okrúhlymi baštami, ktoré sú spojené obranným múrom. V suteréne sa nachádzajú hradné pivnice, s dômyselným vetracím systémom. Hradné budovy sa sústreďujú okolo veľkého nádvoria, ktorého centrom pozornosti je kamenná fontána s plastikou vzpínajúceho sa jeleňa - symbolu Pálffyovcov. Nerovnako vysoké budovy s baštami sú výsledkom úprav vstupných priestorov, obytných palácov a hospodárskych častí, ktoré postupne presúvali do priestorov predhradia.



hrad Červený Kameň - pôdorys

Pôdorys - hrad Červený Kameň


Legenda k pôdorysu:
A-hrad, B-predhradie, C-záhrady, 1-nárožné delové bašty, 2-obytné krídlo, 3-salla terena, 4-vstup do pivníc, 5-studňa, 6-baroková fontána, 7-hospodársky trakt

Fotogaléria

2007

  • hrad Červený Kameň-Nádvorie, vľavo baroková fontána
  • hrad Červený Kameň-Nárožná delová bašta
  • hrad Červený Kameň-Vnútorné nádvorie
  • hrad Červený Kameň-Jedna z bášt predhradia
  • hrad Červený Kameň-Komplex nádvoria
  • hrad Červený Kameň-Vstup do predhradia
  • hrad Červený Kameň-Veža na severnej strane
  • hrad Červený Kameň-Vonkajší pohľad na bašty
  • hrad Červený Kameň-Budovy predhradia
  • hrad Červený Kameň-Vstup do hradu
  • hrad Červený Kameň-Upravený park s vonkajšou pevnosťou
  • hrad Červený Kameň-Pohľad na hrad

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Červený Kameň-17.storočie
  • hrad Červený Kameň-história
  • hrad Červený Kameň-história
  • hrad Červený Kameň-kresba

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • hrad Červený Kameň-Skorá jar na hrade 2010 - Zuzana Majerník
  • hrad Červený Kameň-2013 - Eva Sýkorová
  • hrad Červený Kameň-2018 - Maia
  • hrad Červený Kameň-2020 - Jarka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Jarka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Anton Srnka
  • hrad Červený Kameň-2020 - Anton Srnka

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Červený Kameň

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Podľa niektorých historikov hrad postavil išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov. Prvá písomná zmienka je však z roku 1271, keď český kráľ Otakar II. obsadil tento hrad. Červený Kameň bol kráľovským hradom a v jeho držbe sa vystriedalo veľa majiteľov. V r.1296 zeman Martin Devecseri predal polovicu pevnosti spolu s okolitými statkami Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti, v r.1321, vojská kráľa Karola Roberta obsadili hrad. Kráľ Ľudovít Veľký v rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. a získal Neapolsko. Avšak ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba Salernské kniežatstvo. Kráľ potom v r.1352 daroval hrad rytierovi nemeckého pôvodu Wolfurtovi, ktorý mu pomohol počas tejto Neapolskej vojny. V nasledujúcom storočí sa majitelia hradu často menili. Medzi nich patrili napr. Ákos - Mikčov syn, kráľovná Alžbeta, gróf Prokop. V r.1390 sa hradu zmocnil kráľ Žigmund, no onedlho na to dal hrad do zálohu barónovi Ulrichovi von Wolfurt, Eglofovmu synovi. V roku 1438 sa hrad po smrti Ulricha opäť dostáva do kráľovských rúk. Albrecht Habsburgský však zakrátko venoval hrad Lőrinczovi Hédervárimu. Od r.1414 patril hrad najmocnejším grófom zo Sv. Jura a Pezinka (rod Bazini a Szentgyörgyi). Hrad im patril až do roku 1522, keď ich rody zanikli. Kráľ Ľudovít II. daroval po ich smrti hrad svojej neveste Márii Habsburgskej spolu s priliehajucimi obcami. Panovníčka však už nasledujúci rok odovzdala hrad rodine Thurzovcov. Bratia Alexej a Ján Thurzo boli spišskí magnáti, ktorí už v 15.storočí patrili k najbohatšej šľachte. Od nich dostali hrad v r.1535 do zálohu Fuggerovci a neskôr ho zdedili.

Za čias Fuggerovcov bol hrad vo významnej miere takmer od základov prestavaný. Anton Fugger inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Napriek premysleným plánom výstavba pevnosti trvala 20 rokov a administratívno-obytné juhozápadné krídlo bolo dokončené až v roku 1556. Plynulému pokračovaniu výstavby pevnosti bránila hmota stredovekého hradu, ktorú počas výstavby pevnosti postupne likvidovali. V rokoch výstavby hrad slúžil aj ako dočasné sídlo správy panstva a poskytoval aj ubytovanie remeselníkom pracujúcim na stavbe novej pevnosti. Časť staršieho stavebného materiálu sa použila pri novej výstavbe. Posledné objekty stredovekého hradu boli zbúrané až v roku 1555. Stavba bola dokončená v roku 1556. Vtedy hrad Červený kameň v podstate nadobudol podobu, akú má dnes. Nečakaným historickým zvratom bolo vystúpenie Fuggerovcov z Thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v r.1546, v čase keď pevnosť Červený Kameň nebola ešte dostavaná. Veľkú zmenu priniesla náhla smrť Antona Fuggera v roku 1560. V roku 1581 sa Fuggerovcom podarilo získať výhodného kupca Mikuláša Pálffyho, baróna z Erdödu, ktorý kúpil časť majetku od Marka Fuggera. Medzitým, v roku 1583, Fuggerovci definitívne odchádzajú zo Slovenska.

Novým majiteľom hradu sa teda v r.1583 stal Mikuláš Pálffy, ktorý sa oženil s Máriou Magdalénou Fuggerovou a tak získal aj hrad. Do kúpy červenokamenského panstva nemal Mikuláš Pálffy reprezentačné sídlo, aké si koncom 16. a začiatkom 17.storočia stavala na vidieku vtedajšia šľachta. Preto začal nehostinnú, na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu prestavovať. Cieľom rozsiahlej prestavby bolo premeniť túto pevnostnú architektúru na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. V apríli 1600 tu Pálffy umrel a jeho obrovský majetok zdedili jeho synovia. V roku 1605 však vojská Štefana Bočkaja a v r.1619 vojská Gabriela Bethlena napadli a obsadili hrad. V júli 1683 sa po dobytí Bratislavského hradu a obsadení celej Bratislavy dostali kurucké vojská na čele s Imrichom Thökölym aj na Červený kameň a obsadili ho. Keďže rod Pálffyovcov bol verný Habsburgovcom, červenokamenskej pevnosti sa netýkal rozkaz o búraní hradov vydaný cisárom Leopoldom v r.1701. Počas Rákócziho povstania, chceli v r.1703 kuruckí povstalci získať hrad do svojich rúk. V roku 1705 bol hrad Červený Kameň značne poškodený. S opravou a ďalšími prestavbami hradu začal až pravnuk Mikuláša IV. Rudolf Pálffy. Najprv opravil poškodené časti hradu, a to predovšetkým plášťové murivá a delové bašty, ktoré v tomto čase ešte slúžili svojmu účelu. V auguste 1705 cisárske vojská porazili Rákócziho kuruckých povstalcov. Povstalci sa o pár mesiacov pokúsili opäť napadnúť hrad, ale utrpeli ďalšiu porážku. V r.1710 vypukol požiar, pri ktorom úplne zhorela strešná časť hradu. Po skončení vojnového obdobia sa hrad stal znovu obývateľným. Po prvých obnovách v roku 1758 vypukol v severozápadnom krídle nad vstupnou bránou hradu opäť požiar, ktorý zničil obytné priestory a hodinovú vežu. Pri obnove požiarom zničenej časti hradu pokračovali nadstavbou ďalšieho podlažia nad juhovýchodným krídlom. I keď to už nebolo hlavné sídlo Pálffyovcov, udržiavali budovy v dobrom stave aj naďalej. Pálffyovci premenili strohú pevnosť na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. Po r.1850 bola obnovená strešná časť hradu. Izby a veľké sály zostali prázdne. Obdobný stav si hrad zachoval až dodnes. Pálffyovci tu sídlili až do r.1945. V r.1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1992 bola sprístupnená prvá výstava Zo zbierok Múzea Červený Kameň. V roku 1993 bolo sprístupnené juhozápadné krídlo hradu a v roku 1997 aj krídlo juhovýchodné.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

O stavbe hradu Červený Kameň sa zachovala zaujímavá povesť. Dvanásť mudrcov sa radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhli vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden - najmladší navrhol terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a určite sa im nebude páčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu. A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa však diali čudné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň už na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších a dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad nechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Milan
  • 25.04.2020 07:00
  • hrad Červený Kameň


Tie napoleonské vojny a rok 1352 v texte to predsa nesedí

Hrady-zamky.sk: Dakujeme pekne za postreh. Samozrejme sa nejedna o napoleonske vojny (Napoleon), ale kral Ludovit sa v roku 1345 pokúsil získať neapolskú korunu a v rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. Cize sa jednalo o bitku o Neapolsko. V tej suvislosti sa spomina Wolfurt, ktory v tejto vojne kralovi pomohol a o 2 roky neskor po vojne ziskal hrad. Spravne by to malo byt Neapolska vojna, ci vojna o Neapolsko. Opravime to a dakujeme :)


  • zuzana
  • 15.04.2020 15:53
  • hrad Červený Kameň


Krasny hrad oplati sa navstivit!!!



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, WEB: www.wikipedia.sk
Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Červený Kameň


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu