Pezinský zámok sa nachádza v zámockom parku priamo v meste Pezinok. Dostaneme sa tam z Mladoboleslavskej ulice, vstup do areálu je priamo oproti ulici M.R.Štefánika, no v prípade, že je tento vstup uzavretý, prístup na parkovisko je hneď z ulice vedľa ešte pred kruhovým objazdom. Ak prichádzame autom od Sv. Jura alebo Modry, z hlavnej Bratislavskej cesty odbočíme na Holubyho a potom z kruhového objazdu vyjdeme na Mladoboleslavskú, prípadne z Bratislavskej odbočíme na Kollárovu, ktorá pokračuje ako M.R.Štefánika, až sa dostaneme na Mladoboleslavskú. V areáli zámku je veľké parkovisko, v pracovných dňoch ale býva väčšinou plné.

< 5 min
parkovisko

Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza zo začiatku 14. storočia a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli.

Baroková prestavba zmenila hrad na kruhovo uzavretý kaštieľ, ktorý stratil svoj pôvodný pevnostný charakter. Rekonštrukcia bývalého stredovekého vodného hradu sa začala po jeho odkúpení rodinou Šimákovcov a v r.2019 bola dokončená a zámok bol otvorený pre verejnosť.

O existencii hradu hovorí správa z roku 1271, keď hrad napadli a obsadili vojská českého kráľa Přemysla Otakara II. K ďalšiemu obliehaniu došlo v r.1295, keď na túto oblasť útočil rakúsky vojvoda Albrecht. V r.1334 sa od svätojurského rodu odštiepila pezinská vetva (Bazini). Dochádzalo k nezrovnalostiam pri delení ich majetku. Spory trvali až do r. 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Neskôr, keď domáci šľachtický rod vymrel, daroval Ferdinand I. Habsburský hrad Gašparovi Serédymu a následne Eckovi zo Salmu, ktorý ho však v r. 1575 dal do zálohu cisárskemu vojvodcovi Jánovi Krusitchovi. O jeho stavebných úpravách hradu dosiaľ svedčí erbová doska s týmto letopočtom. Ďalšie práce už dal robiť Štefan Illésházy, ktorý sa po Krusitchovej smrti oženil s jeho vdovou Katarínou Pálffy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.

V r.1618 sa hrad a panstvo dostalo do rúk Štefana Pálffyho. V 17.storočí hrad pustol a opraviť ho dal v r.1718 Ján Pálffy. K ďalšiemu veľkému stavebnému zásahu došlo v r.1844, keď gróf František Pálffy dal na poschodí vystupnej obytnej veže zriadiť veľkú sálu a zrušením priekop vytvoril predpoklad na rozsiahle parkové úpravy. V podstate sa tak dokončila premena sídla na zámok. V r.1875 zásahom blesku vyhoreli budovy na severe, ktoré už neboli obnovené, no v duchu neskorého romantizmu boli upravené zvyšné budovy.

Po r.1936 bola do zámku umiestnená prevádzka vinohradníckeho družstva a vínne pivnice. Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940 – 43, kedy nový majiteľ – Slovenské vinohradnícke družstvo – zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú.

Rekonštrukcia bývalého stredovekého vodného hradu sa začala po jeho odkúpení rodinou Šimákovcov a v r.2019 bola dokončená a zámok bol otvorený pre verejnosť. Ako prvá bola zrekonštruovaná pivnica a neskôr ostatné priestory.