Kremnický hrad

Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad centrálnym námestím priamo v centre mesta Kremnica





Navštívil som Kremnický hrad (10 tu boli)
hore

Historické názvy

Cremnychbana, Cremnycz, Cremnech, Cremnecz, Cremnic, Keormeocz, Cremnicha, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Cremnicium, Kremnicia, Kremnitz, Körmöcbánya



Poloha

Kremnica, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 42' 22.32",  E18° 55' 03.46"


Nadmorská výška: 580 m



Prístup a okolie

Mestský hrad Kremnica sa nachádza na vyvýšenine priamo v centre mesta Kremnica. Ak prichádzame autom, môžeme zaparkovať na veľkom parkovisku na ulici P.Križku a návštevu hradu spojiť s prehliadkou Múzea mincí a medailí či Mincovne. Z parkoviska o pár desiatok metrov prejdeme historickými mestskými hradbami, minieme infocentrum a obchod so suvenírmi na Štefánikovom námestí. Pokračujeme stále rovno až na Kutnohorskú ulicu a odtiaľ medzi budovami odbočíme na úzku cestičku so schodami a o malú chvíľu miernym stúpaním prídeme k Južnej veži Kremnického hradu, kde je vstupná brána a vo vnútri schodisko vedúce až k pokladni. Pre tých pohodlnejších je možnosť auto odstaviť popri ceste na Zámockom námestí, čo je bezprostredne blízko hradu, no odtiaľ sa tiež musíte dostať k Južnej veži odbočkou z Kollárovej ulice.

Okolité hrady: Šášov - 14.2 km, Banská Bystrica - 17.2 km, Hronsek - 18.8 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Dominantou mesta i areálu hradu je dvojloďový kostol sv. Kataríny. Mestský hrad je v súčasnosti zrekonštruovaný a udržiavaný. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Pozostáva z nasledujúcich objektov:

Kostol sv. Kataríny – pôvodne dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15.storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14.storočia. Kostol v roku 1560 vyhorel. Takmer štvorcový halový dvojloďový kostol s južnou a severnou kaplnkou má svätyňu zaklenutú sieťovou klenbou, na stenách svätyne sú kamenné epitafy. Dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou maľovanou výzdobou, v poliach čiastočne s rastlinnými motívmi. Severné a južné oratórium je prístupné točitým kamenným schodiskom, chór na západnej strane lode kostola má nový organ. Interiér kostola je neogotický z roku 1885, krídlové oltáre – hlavný (sv. Kataríny) a štyri bočné oltáre sú bohato zdobené a pozlátené. Opevnenie hradu je gotické, postavené koncom 14. storočia ako dvojitý hradobný múr s bránou a tromi baštami. Pri Stornovej obnove boli hradby značne znížené a zakončené cimburím. Na opevnenie hradu nadväzuje opevnenie mesta.

Severná brána (vstupná brána) – pôvodne tu bola hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14.storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúci olej. Severná veža pozostáva z troch poschodí. Na spodnom poschodí sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na prvom a najvyššom poschodí strážcovia, ktorý chránili severný vstup do areálu. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.

Karner sv. Ondreja – je najstarším objektom hradu – z polovice 13.storočia. Je to dvojpodlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, ktorá sa skladá z dvoch častí - kaplnky a kostnice. Spodná časť karnera bola kostnica s románskou šesťdielnou klenbou s neprofilovanými kamennými rebrami a šesťuholníkovým svorníkom, do ktorej sa ukladali kosti vykopané na cintoríne zo starších hrobov. Horná časť je gotická zo 14.storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.

Malá (hodinová) veža – na západnej strane areálu – v parkanovom múre hradieb, pochádza tiež zo 14.storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony. Dočasne sa veža nazývala hodinová, keď na predposlednom podlaží boli umiestnené hodiny.

Schodisková bašta – vstupné zámocké schodisko a južná veža. Zastrešené schody boli pristavané v poslednej tretine 18.storočia k staršiemu základu veže. V horných priestoroch sú umiestnené zvony.

Stará radnica – pôvodne štvorpodlažná obytná veža obdĺžnikového tvaru pochádzala z konca 14.storočia, bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19.storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty – i na hrade – boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené a ukončené cimburím. V budove starej radnice sa nachádzajú barokové plastiky, ktoré pochádzajú z kostola svätej Kataríny v prvej miestnosti a v druhej z kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý kedysi stál na námestí.

Banícka bašta – na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej – juhovýchodnej strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15.storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.


Pôdorys - Kremnický hrad


Kremnický hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - románsky karner, 2 - vnútorná hradba, 3 - parkanový múr, 4 - vstupná veža, 5 - Malá veža, 6 - Banícka bašta, 7 - farárska bašta, 8 - radnica, 9 - gotický kostol, 10 - mestské opevnenie, 11 - kryté schodisko



Fotogaléria


Historické fotografie

Kremnický hrad-1936
Kremnický hrad-1950
Kremnický hrad-história
Kremnický hrad-história


Fotografie z r. 2016

Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Pohľad na objekt
Kremnický hrad-Južná veža - vstupná brána
Kremnický hrad-Kostol sv. Kataríny
Kremnický hrad-Kostol sv. Kataríny
Kremnický hrad-Kostol sv. Kataríny
Kremnický hrad-Kostol sv. Kataríny
Kremnický hrad-Kostol sv. Kataríny
Kremnický hrad-Banícka bašta
Kremnický hrad-Karner a severná veža
Kremnický hrad-Karner a severná veža
Kremnický hrad-Pohľad na Karner sv. Ondreja
Kremnický hrad-Kostnica v suteréne Karneru
Kremnický hrad-Kostnica v suteréne Karneru
Kremnický hrad-Fresky v kaplnke Karneru
Kremnický hrad-Severná brána
Kremnický hrad-Malá veža



Pošlite nám vaše fotografie - Kremnický hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Vyvýšenina vysunutá z Krahuľského vrchu do blízkosti sútoku potokov Rudnica a Bystrica slúžila už starousadlíkom ako cintorín rozložený okolo predpokladaného kostola. Jeho dominantná poloha priamo nabádala k opevneniu, ktoré napokon vzniklo ešte v prvej polovici 13.storočia, zrejme ešte pred udelením kráľovských mestských privilégií Karolom Róbertom v roku 1328. Dvojité opevnenie s priemermi 55 a 70 metrov obkolesilo farský kostol a bolo spevnené šiestimi vežovitými stavbami. Súčasne s hradbou postavili neskororománsky karner. Zachovala sa z neho kostnica v prízemí.

Búrlivý rozvoj si v 14.storočí vynútil prestavbu opevneného areálu na hrad, ktorý sa stal citadelou stredovekého mesta a ktorý mu poskytoval ochranu. Je pravdepodobné, že tu bola aj rezidencia komorského grófa, ktorý dozeral na banskú činnosť. V r.1433 Kremnicu prepadli husiti. Za obeť im padla mincovňa, ktorá po opevnení mesta zostala za hradbami. Získaná korisť však nesplnila očakávania husitov, keďže zásoby drahých kovov a mincí boli uložené v bezpečí hradu, ktorý nedobyli.

Po dokončení opevňovacích prác došlo k výstavbe neskorogotického kostola sv. Kataríny. Úpravami v druhej polovici 15. storočia získal hrad viacmenej konečnú podobu. Vznikol fortifikačný systém, ktorý sa dobre osvedčil v nadchádzajúcich storočiach plných mocenských i náboženských sporov. Ani počas Tureckého ohrozenia nebolo mesto dobité.

V roku 1560 hrad postihol ničivý požiar, ktorý vyvolal nutnú obnovu. Po požiari sa radnica i fara presťahovala do mesta. Vo farárskej bašte vtedy prebýval Matúš, strážca na veži hradného kostola. Od roku 1660 bol celý areál postupne prispôsobovaný sakrálnej funkcii. Zvonicové poschodie dostala západná (Malá) veža, neskôr Hodinová, v tretine 18.storočia bola znovu vysvätená kaplnka v bývalom karneri, ktorý dlho slúžil ako zbrojnica, a na konci 19.storočia prešiel farský kostol novogotickými úpravami. V r.1879 časť Kremnice zasiahol zosuv pôdy a v dôsledku statických porúch došlo k zníženiu opevňovacích múrov hradu. Zbúrali horné podlažia radnice a prestavali Farársku baštu i schodisko na nádvorie.

Nasledujúce storočie bolo časom pamiatkových úprav a obnovy a od r.1970 bol hrad vyhlásený za kultúrnu pamiatku.


Povesti a legendy

Povráva sa

Vladár v horách pri bystrine ulovil jarabicu, ktorej v hrvoli našli zlaté zrnká. Keď bohatý potočný piesok priviedol baníkov k drahocenným žilám, kráľ tu dal postaviť mesto s hradom a údajne podľa zlatonosných kremencov ho pomenoval Kremnicou.

Škriekajúce pávy

Len čo Marína pochovala rodičov a zostala na svete sama, vpadol do krajiny nepriateľ. Ľudia z dedín sa rozutekali do hlbokých lesov alebo hľadali iný úkryt. Marína sa s párom pávov, jediným majetkom, ktorý mala, dostala za hradby Kremnice. Neprijali ju tam s otvorenou náručou. Gánili na ňu, zazerali, že mešťanom ujedá zo zásob a že jej vtáky, ktoré neprinášajú žiadny úžitok, všade len prekážajú. Najmä pre ne musela znášať kadejaké príkoria. Boli to však jej miláčikovia, ktorí raz v noci škriekaním zobudili spiace mesto. Bolo to vo chvíli, keď sa nepriatelia potichu zakrádali k hradbám s rebríkmi. Varovaní Kremničania si mesto v poslednej chvíli ubránili a Marínu s pávmi uctievali ako najcennejšie poklady.

Povesť o mačke

Raz, keď Kremnica mala už málo zlata, ale jej obyvatelia museli napriek tomu odvádzať zlato do kráľovskej pokladne. Nevedeli, odkiaľ zlato vziať, tak začali taviť klenoty, prstene, náramky, ale zlata bolo stále málo. Začali, teda, taviť aj cirkevné klenoty z kostola. Keď do pece hodili posledný zlatý kríž, z pece vyskočila čierna mačka a horiacim chvostom rozniesla požiar po celej Kremnici. Kremnica zhorela do tla, zachránili sa len 3 domky a dodnes sa posledná časť Kremnice smerom na Martin volá Tri domky. (Na najvyššej veži pod vyhliadkovou terasou môžete vidieť na rohovom kameni sošku mačky.)

Povesť o staviteľovi veže

Na mestskom hrade v kostole sv. Kataríny je pod kazateľnicou busta muža so zopnutými rukami. Podla legendy je to staviteľ vysokej kostolnej veže, ktorý pri tom, ako menil na špici kohúta, spadol z veže a zahynul.


Video - Kremnický hrad



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KOLLÁR D., NEŠPOR J., Kultúrne krásy Slovenska. Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA 2008, WEB: www.muzeumkremnica.sk, sk.wikipedia.org, www.krajinou.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Kremnický hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA