zrúcanina hradu
Zvyšky hradu na zalesnenom andezitovom vrchu v severnej časti Štiavnických vrchov, nad obcou Sklené Teplice
Sklené Teplice, Banskobystrický kraj
GPS: 48.533,
18.847
629 m n. m.
Trasa 1: Krátko po vstupe do obce Sklené Teplice z južnej strany sa na pravej strane nachádza rozsiahle parkovisko. Tu odporúčame zaparkovať napriek tomu, že si cestu k hradu asi o 10 minút predĺžime. Niekoľko menších parkovísk nájdeme aj ďalej v obci, napríklad pri Kultúrnom parku, avšak treba počítať s tým, že je to kúpeľná obec a väčšinou sú všetky parkoviská obsadené. Z parkoviska na okraji obce sa teda vyberieme peši po chodníku smerom do obce. Na ľavej strane minieme penzión, neskôr spomínaný Kultúrny park s menším parkoviskom. Odtiaľ pokračujeme rovno ešte asi 120 m a odbočíme vľavo do úzkej uličky, kde pokračuje žltá TZT. Čoskoro vstúpime do lesa, kde pomerne náročným stúpaním prejdeme popri dvoch vysielačoch, až prídeme k rázcestiu zvanom Odbočka k Pustému hradu, kde sa na žltú trasu napája aj zelená. Pokračujeme najprv stále rovno, cesta sa potom stáča doľava a neskôr kolmo doprava, až prídeme k menšiemu rázcestiu. Ak si chceme pozrieť polohu bývalej pevnôstky - zrejme obliehacieho opevnenia, tak sa vydáme vľavo po zelenej trase asi 320 metrov. Priamo k zvyškom hradu však z tohto rázcestia pokračujeme ďalej mierne doprava ešte asi 10 minút.
Trasa 2: Na trase z Hliníka nad Hronom je asi 1km pred obcou Sklené Teplice odbočka vpravo cez mostík. Prejdeme pár metrov a vľavo prídeme ku kolibe s menším parkoviskom. Peši vstúpime hneď pri kolibe do lesa, kde po zelenej TZT prídeme k rybníku. Z rázcestia pri rybníku pokračujeme rovno po zelenej trase, neobchádzame teda rybník vpravo. Po zhruba 40 minútach stúpania prídeme k rázcestiu zvanom Odbočka k Pustému hradu, kde sa napojíme na žltú trasu, a pokračujeme rovnako ako v trase č.1 vpravo až k hradu.
Trasa 3: Alternatívou je prístup z južnej strany, z obce Repište. V Repišti pôjdeme cestou až na najsevernejší koniec obce, kde popri ceste medzi poslednými domami zaparkujeme. Odtiaľ pokračujeme neznačenou poľnou cestou stále rovno, až kým sa nenapojíme na žltú trasu. Ďalej pokračujeme vľavo po žltej, onedlho sa na ňu napája zelená trasa zo severu na rázcestí, odkiaľ pokračujeme rovnako ako v predošlých trasách až k hradu.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Hliník nad Hronom - 4.9 km, Žiar nad Hronom - 5.9 km, Šášov - 6.4 km, Žakýl - 7 km, Glanzenberg - 8.2 km, Starý zámok - 8.8 km, Revište - 9.3 km, Nový zámok - 9.3 km, Štiavnické Bane Bašta - 10.4 km, Žarnovica - 10.9 km
Hrad mal na severnej strane predhradie s vonkajším a vnútorným nádvorím. Prístupová cesta prechádzala cez vonkajšie nádvorie a stáčala sa ponad šijovú priekopu k bráne vnútorného nádvoria. Vo vzdialenosti asi 450m na juh od hradu stála pevnôstka s rozmermi 30x15 m s priekopami a valmi. Pravdepodobne sa jednalo o obliehacie opevnenie, ktoré využívali pri dobývaní hradu.
Historické a iné názvy: Thoplicze, Teplicze, Thyplicz, Pusti Radt, Červený hrad
Prvá písomná zmienka o hrade sa objavuje až v druhej polovici 15. storočia. Niektorí historici tak na základe toho predpokladali výstavbu hradu husitmi. Podľa novších výskumov a nálezov však možno predpokladať funkčnosť hradu v rozmedzí 14. až 16. storočia a jeho vznik určujú do 13. storočia. Hrad chránil jednu z prístupových ciest do Banskej Štiavnice a zároveň mal chrániť ťažobnú lokalitu vo svojej bezprostrednej blízkosti na severnom svahu hradného vrchu.
Okolo roku 1456 hrad patril Jánovi Jiskrovi, ktorého dva roky predtým poveril Ladislav V. Pohrobok správou banských miest. V dokumente z tohto obdobia Jiskra potvrdzuje vyšší obnos peňazí, ktorý získal od Banskej komory a pravdepodobne ich využil na žold svojej posádky alebo aj na obnovu hradu, ktorý mohol byť vtedy poškodený. Spomínaný dokument je prvou písomnou zmienkou o hrade. Staršie bádania síce správne určili obdobie prvej zmienky o hrade, avšak vydanie tejto listiny pripisujú Jánovi Hunyadimu a mnohé zdroje mu pripisujú aj spomínanú obnovu hradu.
V roku 1463 bol hradným kapitánom kremnický komorský gróf Ondrej Modrer a v nasledujúcom období už hrad patril ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Arcibiskup však v roku 1471 zorganizoval sprisahanie proti vláde Mateja Korvína. Na jeho stranu sa pridalo viacero hradov vrátane Teplice, ktoré podporovali snahy poľského princa Kazimíra Jagelovského získať uhorský trón. Do Uhorska vtedy vpadli Kazimírove vojská a obsadili aj hrad Teplica. Matej Korvín sa vtedy sústredil hlavne na blokádu arcibiskupovho sídla v Ostrihome, čím prakticky znemožnil spojenie medzi Vitézom a Kazimírom. To donútilo Kazimíra stiahnuť sa a v obsadených hradoch zanechal len malé posádky. Matejove oddiely potom hrad Teplica ľahko získali späť.
Po potlačení sprisahania, v roku 1472, daroval Matej Korvín Vitézove hrady vrátane Teplice biskupovi Jánovi Beckensloerovi z Egeru. Posádka hradu Teplica však zostala naďalej verná Kazimírovi, keď v tom istom roku, Kazimírov otec, poľský kráľ Kazimír IV., vydal ochranný list kapitánovi hradu Stanislavovi Košeckému. Zaručil mu vojenskú pomoc pri obrane hradu a odškodnenie v prípade straty hradu. Keď však v lete 1472 arcibiskup Ján Vitéz zomrel, nepokoje utíchli a posádka hradu sa zrejme vzdala. Hrad pripadol opäť Matejovi Korvínovi, ktorý ho daroval okolo roku 1478 svojej manželke Beatrix Aragónskej. Usadlosť Teplice vtedy spadala pod Šášovské panstvo, no kráľovná ju v roku 1489 darovala svojmu dvoranovi, zvolenskému županovi Perotovi, ktorý sa zaslúžil aj o rozsiahlejšiu obnovu a vyzbrojovanie hradu. Obnovu hradu dokladuje správa o kastelánovi Ferdinandovi z roku 1493, keď hrad vybavili aj delami a pušným prachom. Hradné jadro zabezpečili novým kamenným múrom a na juhovýchodnej strane hrad rozšírili o klesajúci terénny výbežok, na ktorom zrejme postavili trojpriestorový objekt. Na konci výbežku stála pravdepodobne bašta.
Po smrti Mateja Korvína sa z politických dôvodov uskutočnil sobáš Beatrix s novozvoleným kráľom Vladislavom II., ktorý bol navyše neplatný, keďže Vladislav II. bol ešte stále ženatý. Vladislav so sobášom nikdy nesúhlasil a to ho donútilo neskôr Beatrix opustiť. Beatrix po anulácii sobáša prestala javiť záujem o majetky v Uhorsku, tak ako aj jej dvoran Peroto, ktorý v roku 1500 predal svoju teplickú usadlosť.
Hrad potom prestal na istý čas plniť svoju funkciu, no po náhlom osmanskom ohrození v roku 1526 mesto Banská Štiavnica začalo vynakladať vysoké náklady na vydržiavanie stráží na hrade Teplica. O niekoľko desaťročí neskôr, po postupe Osmanov, už spustnutý hrad slúžil len na pozorovanie okolia a ako signalizačné stanovisko. Písomná zmienka o hrade z roku 1602 naznačuje už len nepatrnú vojenskú hodnotu objektu. Hrad mohol zaniknúť počas stavovských povstaní v 17. storočí.
V rokoch 1807 až 1810 dochádzalo k postupnému rozoberaniu múrov hradu na stavebný materiál, väčšinou na prestavbu kostola v obci.
V roku 1872 prvýkrát upozornil Eugen Valenkovich Uhorskú pamiatkovú komisiu na existenciu zvyškov neznámeho hradu. Avšak pozornosť terénnym zvyškom hradu začali venovať až koncom 19. storočia, keď Andrej Kmeť na hrade uskutočnil výkopové práce a menší archeologický výskum. Domnieval sa, že nadzemné časti hradu boli kedysi drevené a hrad sa skladal z troch častí. Zdokumentoval aj dnes už zasypané pivnice vo východnej časti horného hradu.
Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia vykonali na hrade archeologický výskum Peter Mosný a Jozef Hoššo. Nálezy, ktoré sa vtedy našli, sú uložené v kaštieli v Žiari nad Hronom. Terénny výskum vrátane ručného zamerania hradu uskutočnil v roku 1991 Martin Bóna a bližšie interpretoval jeho dvojdielnu dispozíciu.
V roku 2000 hrad opäť ručne zamerali Miroslav Matejka a Peter Gutek, ktorí spresnili aj jeho pôdorys. V roku 2001 sa Peter Bednár a Eva Fottová venovali výskumu predsunutej pevnôstky južne od hradu, kde boli sondami zistené zvyšky zrubovej zástavby a keramické nálezy. Neskoršie stavebnohistorické vyhodnotenie zvyškov hradu realizoval v roku 2019 Martin Bóna a Ferdinand Ornth, ktorý uskutočnil geodetické zameranie v spojení s 3D skenovaním hradu.
V júni 2021 prebehol archeologický výskum na hrade pod vedením Archeologického ústavu SAV, v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre a Slovenským banským múzeom v Banskej Štiavnici.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.