hrad Slovenská Ľupča

Zachovaný rekonštruovaný hrad na výšine v Bystrickom podolí Zvolenskej kotliny, čnejúci nad východným okrajom obce Slovenská Ľupča.





Navštívil som hrad Slovenská Ľupča (9 tu boli)
hore

Historické názvy

Ľupčiansky hrad, Liptza, Lipche, castrum de Lypche



Poloha

Slovenská Ľupča, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 46' 20.94",  E19° 16' 52.00"


Nadmorská výška: 439 m



Prístup a okolie

K Ľupčianskemu hradu sa dostaneme priamo z obce Slovenská Ľupča - ak prichádzame od Banskej Bystrice, prejdeme hlavným ťahom cez obec až takmer na jej koniec, kde na ulici Pod zámkom odbočíme vľavo. V smere od Brezna sa hneď po vstupe do Slovenskej Ľupče dostaneme na spomínanú ulicu a tu odbočíme vpravo. Potom už nasleduje len krátky výstup priamo k hradu. Túto cestu je možné absolvovať aj autom, pred hradom je totiž malé parkovisko, avšak cesta na hrad je veľmi úzka a zmestí sa tam len jediné auto. Takže ak nebudete mať šťastie, hrozí, že práve oproti smerom z hradu stretnete ďalšie auto a nebude žiadna možnosť sa navzájom vyhnúť, jedine cúvať naspäť. Práve kvôli tejto nešťastne riešenej ceste odporúčam auto nechať zaparkované niekde dole v obci a ten kúsok si vychutnať pešou chôdzou.

V blízkosti obce asi 1 km na sever sa nachádza skalný útvar Ľupčiansky skalný hríb, na západ zas prírodné nálezisko Mackov bok s výskytom ponikleca slovenského. Obec je turistickým východiskom do viacerých horstiev stredného Slovenska - napr. Veporských vrchov, Starohorských vrchov či Hiadeľské sedlo alebo Prašivú.

Okolité hrady: Banská Bystrica - 10.6 km, Dúbravica - 10.6 km, Hronsek - 16.5 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Zachovaný a od stredoveku neustále obývaný hradný komplex pozostáva z horného a dolného hradu. Horný hrad bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako gotická stavba. Neskôr tu vznikla dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, v strede ktorej je malé nádvorie. Dolný hrad bol vybudovaný v období renesancie, v 16. storočí a reprezentuje veľké nádvorie s radom hospodárskych budov.

Medzi zaujímavé zachované budovy patrí , ktorý pozostáva z Gizelinej sály a Spoločenskej sály a . má maľbu fresiek z konca 19. storočia. Na čelnej stene je obraz zakladateľky Gizely - arcivojvodkyne rakúskej. Interiér sály je presvetlený radom okien na južnej stene. Mobiliár Gizelinej sály tvorí rad stoličiek, v štýle Ľudovíta XVI. tvorí veľká sála s kapacitou maximálne 50 osôb na sedenie. Osvetlená je radom okien z troch strán. Je spojená s Gizelinou sálou mramorovým schodišťom. Podlaha je z tmavého dreva a trámový strop je po zreštaurovaní prekrytý dreveným záklopom. Miestnosť má výbornú akustiku a klimatizáciu. Interiér osvetľujú kované závesné lustre a bočné svietidlá toho istého druhu. Sála má mobiliár pozostávajúci z radu stoličiek a stolov z tmavého dreva. je súčasťou novodobej prístavby hospodárskych objektov, nadväzujúcich na severnú hradbu dolného nádvoria. Interiér je osvetlený z dvoch strán dvojicou okien. Z týchto strán sú dva dverové vstupy. Interiér dotvára drevený trámový strop a drevené schodište do podkrovia. Miestnosť je zariadená dreveným vyrezávaným nábytkom s kapacitou 16 miest na sedenie a tromi podokennými lavicami. Na stenách je výzdoba z parožia srnčej a jelenej zveri, doplnená ľupčianskou keramikou a dvomi loveckými puškami z 19. storočia.

Hladké fasády exteriéru hradu si zachovali pomerne málo pôvodných architektonických detailov, zväčša len obruby gotických okien, strieľne a smolné nosy. Na nároží sa zachoval vyhliadkový arkier s vysokou ihlicovou strechou, pod ním je združené renesančné okno. Zaujímavý je tzv. Rubigallovský portál, ktorý sa datuje 1573.


Pôdorys - hrad Slovenská Ľupča


hrad Slovenská Ľupča - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - pôvodná vstupná brána, 2 - polkruhová bašta, 3 - studňa, 4 - veža, 5 - nádvorie horného hradu, 6 - obytné miestnosti, 7 - kaplnka, 8 - renesančná rytierska sieň, 9 - nové schodisko, 10 - predhradie opevnené hradbou a baštami, 11 - dostavba z 2.polovice 19.stor., 12 - neogotická brána



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Slovenská Ľupča-1905
hrad Slovenská Ľupča-1910
hrad Slovenská Ľupča-1970
hrad Slovenská Ľupča-kresba hradu


Fotografie z r. 2012

hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Vstupná brána
hrad Slovenská Ľupča-Nádvorie hradu
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Nádvorie hradu
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Pohľad na hrad
hrad Slovenská Ľupča-Interiér hradu
hrad Slovenská Ľupča-Interiér hradu
hrad Slovenská Ľupča-Interiér hradu
hrad Slovenská Ľupča-Interiér hradu



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Slovenská Ľupča


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad postavili v r.1241 po plienivom vpáde Tatárov. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banská Bystrica (nova villa Bystriciensis prope Lipche, r. 1255). Preto sa predpokladá, že kamenný hrad – veža, bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska. Po smrti uhorského panovníka Ondreja III. zaniká rod Arpádovcov a hrad Ľupča, ako kráľovský majetok, od tejto doby často menil majiteľov. Výbojmi sa dostával do rúk šľachticov, ktorí kráľovskú držbu nerešpektovali. V tomto období sa história hradu spájala s menom posledného župana Zvolenskej veľžupy, magistrom rytierom Dončom. Jeho úzke zväzky s Ľupčou potvrdzuje listina z roku 1323. V nej pápež Ján XXII. povoľuje Dončovi dať sa pochovať do krypty chrámu v Ľupči, kde odpočívajú jeho predkovia.

V druhej polovici 14. storočia na hrad prichádzajú uhorskí panovníci, Karol Róbert z Anjou a jeho syn Ľudovít Veľký. V r.1424 kráľ Žigmund daroval hrad svojej druhej manželke Barbore Cejlskej a neskôr hrad získala kráľovná Alžbeta, ktorá však kvôli finančným problémom majetok prepustila Jurajovi Horváthovi - hradnému kapitánovi. Jeho potomkovia zostali na hrade až do r.1447. Medzitým však, v júni 1443 bolo v Uhorsku veľké zemetrasenie, pri ktorom bol z veľkej časti zničený aj hrad, ktorý bol Gregorom z Korbavy následne rozsiahle opravovaný a pravdepodobne rozšírený, čo potvrdzujú aj výsledky súčasného archeologického výskumu. V roku 1490 dostal od kráľovnej Beatrix Aragónskej Hrad Ľupču, aj s panstvom, do vlastníctva Urban Dóczy z Veľkej Lúče, čím začína obdobie vlády Dóczyovcov na hrade. Dóczyovci sa správali veľmi svojvoľne voči svojim susedom, bez ohľadu na to, či šlo o banské mestá alebo zemanov. Bránili im vo výstavbe ciest a protiprávne vyberali mýto. V roku 1517 vpadli Dóczyovci do Brezna a z veľkej časti ho vypálili a vyrabovali. Nepokoje pretrvávali do roku 1531, kedy zvolenský kapitán Krištof Thurn, na príkaz kráľovnej Márie Jagelovskej obsadil hrad a odobral ho Dóczyovcom. Krištof hrad obnovil a renesančné úpravy hradu vyvrcholili za držby obchodníka Pavla Rubigalla a jeho syna v r.1570 až 1590. Po jeho smrti sa v roku 1595 na hrade usadil poľský šľachtic Gašpar Tribel, ktorý tu zotrval až do r.1620. Po Tribelovej smrti v r.1620 hrad odkúpil Štefan Széchy a po jeho rýchlej smrti ho získala jeho vdova Mária Széchy, ktorá sa neskôr vydala za Františka Wesselényiho. František stál v r.1666 na čele sprisahania proti kráľovi a tak po jeho smrti vdove v r.1670 zabavili všetky majetky vrátane hradu.

Po útoku Františka II. Rákócziho v r.1703 hrad padol do rúk povstalcom a sedmohradský vojvoda ho za zásluhy daroval svojmu generálovi grófovi Mikulášovi Bercsényimu. V roku 1708 hrad pre kráľa naspäť vydobyl Viliam Loffelholz. V tomto čase tu bola umiestnená rakúska posádka a hrad slúžil ako väzenie. Celý areál spravovali nemeckí kasteláni v službách Komorského panstva.

V 19.storočí sa uskutočnili prestavby v klasicistickom slohu, ale význam hradu, ako centra správy oblasti, zanikal. Panstvo sa sťahovalo do novovybudovaných kaštieľov. Po požiari, v druhej polovici 19.storočia sa ešte pristúpilo k prestavbe v neogotickom slohu. V r.1886-1887 sa vybudovala prístavba pre výchovný ústav a neskorší sirotinec. V tomto čase bola pristavaná aj budova – Gizelin dom. Sirotinec, škola, ale aj Výchovný ústav pre mladistvých tu pretrvávali až do 20. storočia. Hrad sa stal hospodárskou budovou, v rámci čoho došlo aj k menším stavebným úpravám. V období II. svetovej vojny bol využívaný k postupu vojsk, pravdepodobne pre internáciu zajatcov. Po vojne často menil osadenstvo: vysťahovalci, učilište a po úpravách v interiéri areálu tu bola umiestnená charita a kňazský seminár. V 80.rokoch 20.storočia hrad dostával do užívania Socialistický zväz mládeže a po ňom, začiatkom 90.rokov, ho preberá Krajský pamiatkový ústav Banská Bystrica. Hrad Ľupča, v závere roka 2002, preberá nový vlastník Železiarne Podbrezová a.s., ktorý začína s rekonštrukciou celého hradného areálu. Cieľom obnovy bolo sprístupniť širokej verejnosti hrad ako významnú kultúrno–historickú pamiatku, ktorá je úzko spätá s regiónom horného Pohronia.


Povesti a legendy

Legenda o Verone

Na ľupčianskom hrade, z ktorého je krásny výhľad na bystrotoký Hron, žil hradný kastelán so svojou mladou ženou, ktorá bola v požehnanom stave. Spolu snívali a snovali plány do budúcnosti. Mladá žena dala život utešenému synčekovi, ale ju pri tom len ťažko zachránili, neustále chorľavela a slabla. Keďže nezvládala robotu v domácnosti, zavolala si k sebe sesternicu Veronku, ktorá bola od útleho detstva sirotou. Veronka bola krásavica, veselá, samý žart a smiech. Celý dom pri nej ožil, i mladá pani kastelánka v jej spoločnosti trochu pookriala.

Keď sa okolité panstvo dozvedelo o peknej pomocníčke na ľupčianskom hrade, začali sa tam hrnúť za zábavou zo široko – ďaleka. Veronka bola vždy hviezdou, okolo ktorej sa krútila celá spoločnosť. Každého očarila, ale ruku i srdce všetkých pytačov odmietala. Zahorela totiž hriešnou láskou k svojmu hostiteľovi, hradnému kastelánovi Seleckému. Kastelán jej lásku opätoval a svoju chorú ženu celkom zanedbával.

Pani kastelánka tušila, čo je vo veci, vedela však, že ona, chorľavá, nemôže súperiť s krásnou a mladou Veronkou a veľmi trpela. Všimla si to aj hradná pani, keď prišla na ľupčiansky hrad a nedalo jej to pokoja. Kastelánka bola totiž jej vernou spoločnicou ešte za dievčenských čias. Raz podvečer, keď bola na prechádzke v hradnej záhrade, začula šepot spoza orgovánového kríčka a započúvala sa. Verona naliehala na kastelána, aby zavraždil svoju chorľavú ženu a vzal si ju. Selecký o takom krutom čine nechcel ani počuť a prehováral ju, aby trpezlivo čakala. Keď to hradná pani počula, schytil ju strašný hnev. Za nevďačnosť, s akou sa preukázala k pani kastelánke, ju dala uväzniť v hradnej veži. Výčitky svedomia Veronu zožierali a po nedlhom čase sa vo svojom väzení zbláznila.

Jedného dňa ju chytila zúrivosť, vyskočila cez oblok do priepasti a zabila sa. Jej duša však nenašla pokoj ani na onom svete. Za mesačných nocí chodí kvíliac okolo hradu a hľadá svojho milého.


Video - hrad Slovenská Ľupča



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, www.hradlupca.sk, archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Slovenská Ľupča




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA