hrad Dúbravica

Zrúcanina hradu sa nachádza priamo v obci Dúbravica, približne v strede oblasti medzi Banskou Bystricou a Zvolenskou Slatinou





Navštívil som hrad Dúbravica (1 tu bol)
hore

Historické názvy

Dubrauice, Dubrawyche, Dubrawitza



Poloha

Dúbravica, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 40' 37.16",  E19° 16' 23.28"


Nadmorská výška: 430 m



Prístup a okolie

K zrúcanine hradu Dúbravica sa dostaneme po ceste zo Zvolenskej Slatiny, kde neskôr zvolíme smer na obce Čerín a Čačín. Nasledujúcou obcou je práve Dúbravica, kde sa hrad nachádza. Ďalšou možnou trasou, ktorou sme sa vybrali aj my, je z Banskej Bystrice smerom na Slovenskú Ľupču, kde zvolíme odbočku vpravo na obec Poníky. Je to veľmi zaujímavá cesta plná ostrých zákrut, obkolesená lesom a nádhernou prírodou. Nezáleží na tom, ktorý smer si zvolíme, autom sa dostaneme priamo do obce Dúbravica, kde popri hlavnej ceste čoskoro natrafíme na kostol. Tu v okolí kostola môžeme bez problémov zaparkovať. Zrúcanina sa nachádza asi 50 metrov za kostolom, obkolesená budovami a zarastená vegetáciou.

V obci sa nachádza neskorogotický kostol Sv.Žofie zo 16.storočia s neskorogotickými a barokovými originálnymi dielami. V okolí obce členitá, pôsobivá prírodná krajina.

Okolité hrady: Hronsek - 9.1 km, Slovenská Ľupča - 10.6 km, Banská Bystrica - 11.4 km, Vígľaš - 13.7 km, Zvolenský hrad - 15.8 km, Pustý hrad - 18.1 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Hrádok tvorila dvojpodlažná gotická bloková stavba s valenými klenbami. Na jej fasáde sa kedysi nachádzal arkier, ktorý zostal zdokumentovaný ešte aj na katastrálnej mape z r.1866. Neskôr k nej bol pristavaný ďalší objekt. Z jednej strany ho kedysi obkolesoval mlyn a z druhej strany cesta, ktorá viedla popri potoku Zolná. Hospodárske budovy patriace k objektu, ktoré ho obklopovali, boli rozmiestnené nepravidelne a vymedzovali jeho areál. Je preto možné, že kopírujú starší obvodový múr objektu alebo opevnenie.

Objekt je v súčasnosti dezolátnom stave, bez zachovaných strešných konštrukcií v staršej časti, mladšia stavba má recentnú plechovú krytinu. V čase našej návštevy (r.2012) bol hrádok navyše úplne zarastený vegetáciou, ktorá absolútne znemožňovala akýkoľvek bližší prieskum.


Pôdorys - hrad Dúbravica


hrad Dúbravica - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1-pôvodný vstup do hradu, 2-hospodárska budova, 3-nádvorie, 4-strážna veža, 5-staršie krídlo, 6-novšie krídlo



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Dúbravica-kresba hradu


Fotografie z r. 2012 a 2016

hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad 2016
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad 2016
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad 2016
hrad Dúbravica-Pohľad na hrad 2016



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Dúbravica


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Z histórie tejto zrúcaniny hrádku vieme len veľmi málo. Ani literatúra pri datovaní stavby nie je jednotná. Problémom je aj nezvestný rodový archív rodu Dúbravických, ktorí sú označovaní ako stavitelia tohto hradu. Niektoré zdroje uvádzajú prvú zmienku o hrade polovicu 15.storočia, historik M.Varsik však vznik hradu posunul do prvej polovice 16.storočia. Každopádne zdroje sa zhodujú v staviteľovi, ktorým údajne bol spomínaný rod Dúbravický. Tento rod je chorvátskeho pôvodu a nie slovenského, ako sa v slovenskej literatúre nesprávne spomína. V 15.storočí príslušníci rodu pôsobili vo Zvolenskej stolici aj pod priezviskom Horváth. Priezvisko vyjadrovalo v Uhorsku väčšinou to, odkiaľ rod geograficky pochádzal, mnohokrát i na úkor pôvodného priezviska. Prvý známy predok rodu žijúci vo Zvolenskej stolici, Juraj Horváth (1440-1465), pôsobil ako vicekastelán slovenskoľupčianskeho hradu. Neskôr pôsobil ako kastelán. Juraj získal v roku 1445 dedične do vlastníctva aj obec Dúbravica, ktorá v tomto období patrila k ľupčianskemu hradnému panstvu. Obec sa stala kmeňovým majetkom rodu vo Zvolenskej stolici a jeho príslušníci ju vlastnili aj v nasledujúcich storočiach. Od názvu obce si rod odvodil aj priezvisko a predikát. Hrad patril Dúbravickým až do konca 18.storočia.

Kráľ Matej Korvín potvrdil rodu držbu obce novou donáciou v roku 1464. Je pravdepodobné. že Juraj bol v polovici 15.storočia aj staviteľom pôvodného objektu. Jurajovými potomkami sa rod neskôr rozdelil na dve línie. Prvú rodovú vetvu založil Jurajov syn Juraj a druhú synovia jeho brata Petra, Ján a Mikuláš. Táto vetva rodu postupne získala viaceré majetky mimo Zvolenskej stolice, hlavne na Spiši. Mikulášova línia vymrela jeho jediným synom Albertom pred rokom 1579. V Dúbravici zostali po polovici 16.storočia hlavne príslušníci chudobnejšej Jurajovej línie. Benedikt, Uriel a ich bratranec Michal roku 1583 získali od kráľa novú donáciu na hrádok v prameni označený ako šľachtická kúria – curia nobilitaris a na polovicu obce Dúbravica. Zvyšok obce pripadol Markovi a jeho synovi Jánovi z Jánovej línie. Stavbu poznačil rok 1588, keď Zvolenskú stolicu prepadli Turci. Podarilo sa im vypáliť Môťovú a takmer prenikli aj priamo do Zvolena. Vzhľadom na túto situáciu príslušníci rodu opustili Dúbravicu. Zo strachu pred obsadením objektu tureckým vojskom, sám arciknieža Ernest prikázal kapitánovi Dobóovi objekt zbúrať alebo obsadiť vojenskou posádkou. Nájdená korešpondencia napovedá o vážnosti situácie. Pred koncom júla sa v objekte sústredila vojenská posádka z Libercsényiho jednotky. Obsadenie objektu odporúčal cisár len ako prechodné riešenie, kým sa neupokojí vojenská situácia. Objekt sa v týchto časoch označuje zásadne ako veža – Thurs, resp. turris. Pravdepodobne sa jednalo o opevnenú strážnu vežu, ktorá bola súčasťou hradu.

Po skončení bezprostredného tureckého nebezpečenstva sa do hradu vrátili jeho pôvodní majitelia – Dúbravickí. V polovici 19.storočia (r.1859) bol už jeho jediným majiteľom Karol Strakonický (Sztrakoniczky). Získal celý objekt aj spolu s viacerými hospodárskymi budovami a rozsiahlym intravilánom. Zdá sa, že v tomto storočí už staršia gotická časť objektu nebola obývaná, mladšie krídlo malo s najväčšou pravdepodobnosťou drevenú (šindľovú) krytinu. V 40.rokoch 20.storočia bol už intravilán patriaci k objektu rozparcelovaný a vo vlastníctve viacerých súkromných majiteľov. V tomto období v okolí hrádku vzniklo na základoch hospodárskych budov a v ich blízkosti niekoľko obytných domov.

Zrúcanina je v zúfalom stave a v súčasnosti sa vedú spory o vysporiadaní vlastníckych práv pozemku, na ktorom hrad stojí. Na hrade dodnes neprebehol žiadny archeologický výskum.


Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti. Viete o nejakej? Napíšte nám


Video - hrad Dúbravica



Použité zdroje a literatúra: RAGAČ R., Stredoveký hrádok v Dúbravici, VARSIK, M.: Otázky vzniku a vývinu slovenského zemianstva, Bratislava 1988, WEB: www.dubravica.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Dúbravica




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA