zaniknutý hrad
Veľmi vzácny skalný útvar, na ktorom stál dnes už zaniknutý hrádok, v katastrálnom území obce Šurice v okrese Lučenec
Šurice, Banskobystrický kraj
GPS: 48.226,
19.913
285 m n. m.
Obec Šurice sa nachádza juhovýchodne od Fiľakova, blízko hradu Hajnáčka. Po vstupe do obce prídeme ku križovatke, kde sa cesta rozdeľuje na dve vetvy. Pokračujeme stále rovno tou pravou vetvou ďalej cez obec a pri prvej možnej odbočke vľavo prídeme priamo k lokalite Sovieho hradu. Je tu trávnatá plocha s turistickým prístreškom a infotabuľou, kde môžeme zaparkovať. Odtiaľ pokračujeme peši trasou vľavo cez les, ktorou obídeme skalné bralo a vyjdeme na otvorenú plochu. Odtiaľ už len pár metrov vpravo a sme priamo pri brale. Úplne na vrchole je do skaly vytesaná cisterna, avšak bežným turistom neodporúčame na skalu liezť.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Hajnáčka - 3.3 km, Šomoška - 7.3 km, Fiľakovo - 8.2 km, Hodejov - 9.6 km, Ožďany - 17.1 km, Sobôtka - 19.6 km
Najvyššia časť hradu bola pravdepodobne prístupná len rebríkom, čím boli horný hrad a cisterna dobre chránené. V okolí niekdajšej veže sú stopy po lôžkach múrov a ich dispozícia naznačuje malý dvor so vstupom v múre, alebo malú strážnicu. V západnej čast zhruba o 5 m nižšie začína spomínaná cisterna so zreteľnými kapsami pre trámy - strecha, alebo naberacie zariadenie vody. Stredoveký pôvod lokality potvrdilo aj zameranie lokality M.Matejkom a P.Gutekom, tiež aj výsledky menšieho prieskumu Z.Drenku v roku 1962.
Historické a iné názvy: Šurický hrad, Danošov kameň, Dánoskő, Darmskő, Sőreg - Bagolyvár
O histórii hradu, na mieste prírodného skalného útvaru označovaného ako Soví hrad, sa nezachovalo veľa informácií. Samotné bralo sa vytvorilo ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Na vrchole brala sú zreteľné stopy po hrade, ktorého stredoveký pôvod bol potvrdený menším archeologickým prieskumom.
Mnohé zdroje spomínajú obec Šurice v súvislosti s jobagiónmi z Beckova, neskôr hradnými vojakmi, ktorí ju obývali a zrejme postavili pevnosť na mieste Hajnáčky, preto je možné, že už pred tatárskym vpádom na Hajnáčke stála malá pevnosť, keďže samotný hrad Hajnáčka sa spomína až neskôr.
V listine Bela IV. z roku 1245 sa spomína, že Budikov syn Tivadar, Ompudov syn Visobur a Farkašov syn Dema, poddaní Beckovského hradu z dediny Šurice, v čase vpádu Tatárov na vlastné náklady opevnili vrch Dánoskő. Preto ich kráľ oslobodil od právomocí Beckovského hradu a spomínaný hrad im a ich potomkom dal do dedičného vlastníctva pod podmienkou, že sa zaviažu k službám v kráľovskom vojsku.
S najväčšou pravdepodobnosťou teda v listine spomínaný hrad Dánoskő (Darmskő), dnes zvaný ako Soví hrad, postavili tí istý jobagióni ako obranu proti Tatárom na 85 metrov vysokej skale. Spočiatku sa jednalo len o narýchlo postavené opevnenie, ktoré využívalo vo svoj obranný prospech skalné bralo a odolalo náporu Tatárov.
Až na konci 13. storočia, jazdecký majster Kakas z rodu Rátót, predok rodu Kakasovcov v Kaze, dal opevnenie prestavať na hrad. Prvýkrát sa hrad spomína v roku 1341, keď patril Kakasovmu synovi Jánovi a potom jeho synom Ladislavovi a Jánovi. Ako ich majetok sa hrad spomína ešte aj v rokoch 1372 a 1375. V roku 1385, keď kráľovná Mária darovala Ladislavovi majetky, sa hrad už nespomína a v listine kráľa Žigmunda z roku 1415 sa uvádza ako zrúcanina.
Gróf Eugen Nyáry uskutočnil v roku 1870 vykopávky na hradnom kopci, odkiaľ sa mu podarilo zozbierať úlomky keramiky a mnohé ďalšie predmety. Nálezy dokazujú, že toto miesto malo kedysi strategicky významnú úlohu a bolo osídlené už v dobe kamennej.
Stredoveký pôvod lokality zas potvrdilo zameranie M.Matejkom a P.Gutekom, tiež aj výsledky menšieho prieskumu Z.Drenku v roku 1962.
Na najvyššej plošine brala sa nachádzal horný hrad a dodnes viditeľná cisterna vytesaná do skaly. Táto časť je prístupná len zdolaním takmer 10m skaly, dôrazne sa neodporúča neskúseným lezcom. V okolí niekdajšej veže sú stopy po lôžkach múrov a ich dispozícia naznačuje malý dvor so vstupom v múre, alebo malú strážnicu.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.