Trasa 1: Trasa 1: Odporúčanou trasou na hrad Tematín je trasa od chatovej oblasti Bezovec, blízko obce Nová Lehota. Oproti penziónu Bezovec je väčšie parkovisko, kde môžeme zaparkovať. S terénnym vozidlom môžeme prejsť aj o kus vyššie a zaparkovať na trávnatej ploche pred Šport chatou. Cesta na hrad totiž vedie popri tejto chate. Od chaty pokračujeme modrou turistickou trasou otvorenou lúkou i lesom. Veľkú časť cesty budeme dokonca klesať, čo nás ale nepoteší pri ceste späť, no cesta nie je veľmi náročná, je skôr dlhá (4km).

1:15 h +136m/-152m
parkovisko

Trasa 2: Pre náročnejších je možný prístup aj z obce Lúka po modrej značke (6km). Trasa začína na malom námestí, no autom sa dostaneme po ceste popri cintoríne až k zákazu vjazdu vpravo, kde sa cesta rozvetvuje. Pokračujeme rovno ešte pár metrov ďalej pri kríži a pri ďalších zákazoch odstavíme popri ceste auto. Odtiaľ peši cestičkou vpravo relatívne pohodovou túrou, no neskôr sa pripravte na extrémne stúpanie.

2:15 h +400m/0m
parkovisko

Trasa 3: Prístup po modrej trase z obce Hrádok, ktorá vedie cez Hrádok časť Dolina. Tu za rázcestím môžeme nechať auto a pokračujeme už po žltej trase až na hrad.

1:30 h +366m/-40m
parkovisko

Na južnej strane tvorí hrad torzo vysokej hranolovej veže za masou múrov. Múry patria bastiónu zo začiatku 17. storočia, pričom mohutná veža (9x9m) patrí k stredovekému hradu, nie je však jeho najstaršou časťou. Tou bola menšia veža vo vysunutom cípe priližne päťbokej dispozície uzavretej hradbou, ktorá patrila prvotnému hradu z polovice 13. storočia. Plocha pred hradom na severnej strane, na ktorej je predhradie, slúžila ako hospodársky využívané predpolie. Hradba s niekoľkými päťbokými a ostrouhlými baštami má dva rady strieľní. Kvôli prudkým svahom nebolo veľmi možné vykopať priekopy, ktoré vzhľadom na neprístupnosť ani neboli potrebné, no k nejakému zabezpečeniu valmi či priekopami predsa len došlo, o čom svedčia terénne stupne na severnom hrebeni.

Zreteľne je možné špecifikovať veľký palác na severe. Vedľa brány do nádvoria vystupovala kuchyňa. Okrem toho tam boli kaplnka, sála, jedáleň a klenutá izba. Na prízemí bola aj stajňa a na poschodí obytné miestnosti. Čelo hradu zabezpečoval bastión a preto veľká veža nemusela slúžiť na obranu a skladovali v nej obilie, či slúžila ako zbrojnica.

Hrad Tematín vznikol pravdepodobne v roku 1242 na mieste staršieho hradiska. Už od začiatku plnil strážnu funkciu a bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1270, kedy sa spomína snaha Bela IV. dobyť hrad, no vtedajší majiteľ hradu Michal, syn Ondreja, jeho útok odrazil.

Po Michalovej smrti sa hrad stal kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku 1321. Potom hrad prešiel do rúk Karola Róberta. V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk.

Počas vlády Ľudovíta I. sa hrad dostal do rúk Vavrinca Tótha. Jeho syn Mikuláš Kont, od roku 1352 uhorský palatín, získal hrad od Vavrinca v roku 1348 a bol v podstate zakladateľom rodu Ujlaky. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a jeho syn Mikuláš ale aj synovia jeho brata Bartolomeja Ladislav a Imrich. Po Klárinej smrti vlastnili hrad a panstvo Tematín členovia rodu Ujlaky až do ich vymretia v roku 1521. Hrad sa potom dostal do kráľovských rúk.

Počas tureckého nebezpečenstva predal kráľ Ľudovít II. hrad v roku 1524 Alexejovi Thurzovi. Po jeho smrti po dlhoročných sporoch získal hrad Stanislav Thurzo, ktorý v tejto dobe hrad opevnil a pribudli aj dve nové bašty. Po vymretí Stanislavovej rodovej vetvy v roku 1636 pripadli majetky kráľovskej komore. Koncom 17. storočia hrad patril Bercsényiovcom. V roku 1665 sa na hrade narodil jeho posledný vlastník Mikuláš Bercsényi, ktorý bol počas Rákócziho povstania jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Kvôli povstalcom a Bercsényimu v roku 1710 cisárske vojsko pod vedením generála Heistera začalo obliehanie hradu. Hrad bol zničený a odvtedy je v ruinách. Bercsényiho sa však nepodarilo zajať, zomrel v roku 1725 v osmanskom exile.

Od roku 2007 sa o hrad stará OZ Tematín.

Povesť o nepolapiteľnom Mikulášovi Bercsényim

Keď sa Rákócziho povstanie blížilo ku koncu, cisárske vojská mali za cieľ zatknúť hlavného veliteľa povstania Mikuláša Bercsényiho a obsadiť hrad Tematín. Šťastie však prialo Bercsényimu, pretože sa podobal na kapitána jeho posádky. Tak vznikol plán zámeny osôb a majiteľ hradu unikol v noci preoblečený za pastiera cez lesy Považského Inovca na sever. Keď cisársky generál Heister spustil kanonádu z diel, obrancovia sa vzdali a generál zatkol kapitána posádky v domnienke, že majú Bercsényiho. Kým zistili, že majú nesprávnu osobu bol už Mikuláš Bercsényi dávno preč.