Topoľčiansky hrad

Zrúcanina hradu, ktorý sa vypína bezprostredne nad obcou Podhradie na čiastočne zalesnenom vrchu s nadmorskou výškou 490 m n. m. Dolomitové hradné bralo je súčasťou východnej časti geomorfologického celku Považský Inovec (podcelok Nízky Inovec).





Navštívil som Topoľčiansky hrad (13 tu boli)
hore

Historické názvy

Nagytapolcsány vára



Poloha

Podhradie okr. Topoľčany, Nitriansky kraj


GPS: N48° 39' 29.83",  E18° 02' 56.93"


Nadmorská výška: 485 m



Prístup a okolie

Topoľčiansky hrad sa nachádza v obci Podhradie blízko rekreačného centra Duchonka a neďaleko Topoľčian. Autom sa teda dostaneme cez okolité obce a uličky priamo do Podhradia. Stúpanie je to riadne, aj nášmu autu to dalo zabrať. Vystúpime celkom až ku kostolu, ktorý sa nachádza pod hradom. Nablízku je aj autobusová zastávka a vedľa je možné zaparkovať, hneď vedľa cesty - je tu tabuľou vyznačené parkovisko. Odtiaľ sa pešo vyberieme späť ku kostolu a po jeho ľavej strane vedie úzka asfaltová cesta. Po tejto ceste sa vydáme na hrad. Čoskoro sa asfaltová cesta zmení na poľnú cestu. Je to priemerne náročné stúpanie, no celá cesta k hradu netrvá viac ako 10 minút.

Okolité hrady: Beckov - 18.4 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

V areáli hradu sa dodnes zachovali jeho charakteristické a hlavné časti - hranolová stupňovito ukončená veža, hradby horného hradu (v jeho areáli sú aj základy paláca a ďalších budov), ktoré vytvorili nádvorie elipsovitého tvaru, a hradby prvého predhradia. Do hradu sa stále vstupuje od východu a západu, v miestach, kde boli aj pôvodné brány prvého predhradia zo 16 storočia. Druhé, na východ orientované, predhradie, z väčšej časti už nestojí, no je v teréne dobre identifikovateľné.

Od roku 1999 sa hrad čiastočne konzervuje a bol očistený od náletových drevín. V interiéri najlepšie zachovalej hranolovej veže bola vytvorená malá expozícia k dejinám hradu.


Pôdorys - Topoľčiansky hrad


Topoľčiansky hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - obytná útočisková veža, 2 - včasnogotická hradba, 3 - palác, 4 - kaplnka, 5 - obytné budovy, 6 - nosný pilier, 7 - parkanový múr, 8 - prvé predhradie, 9 - polygonálna bašta, 10 - delové bastióny, 11 - mlyn, 12 - hospodárske objekty, 13 - predbránie so strážnicami, 14 - druhé predhradie



Fotogaléria


Historické fotografie

Topoľčiansky hrad-1972
Topoľčiansky hrad-1972
Topoľčiansky hrad-1907
Topoľčiansky hrad-kresba


Fotografie z r. 2015

Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt
Topoľčiansky hrad-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - Topoľčiansky hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1235, kde sa uvádza ako kráľovský majetok. Vznik hradu, ktorý je dnes známy ako Topoľčiansky hrad, sa spája so šľachtickým rodom Čákovcov, ktorý sa stal okolo roku 1260 vlastníkom panstva Topoľčany. S darovaním majetkov boli spojené aj povinnosti, ku ktorým patrila aj výstavba hradov slúžiacich na ochranu kráľovstva. Historici predpokladajú, že hrad vystaval až Matúš Čák Trenčiansky, niekedy na začiatku 14. storočia. Keďže panstvo Topoľčany bolo situované v údolí rieky Nitra, vhodné miesto na výstavbu hradu ako strediska panstva a súčasne ako opevneného bodu sa našlo na jeho okraji. Tým miestom bola dolomitové bralo nad osadou Hrnovce, z ktorej sa neskôr vyvinula obec Podhradie. Dôležitým faktorom pri výbere miesta bola skutočnosť, že z tohto brala bol dobrý výhľad do údolia rieky Nitry a vizuálne spojenie s hradom Uhrovec, hradom na Michalovom vrchu nad obcou Kolačno, so samotnými Topoľčanmi a taktiež s hradom Gýmeš v pohorí Tríbeč.

Najstaršou časťou Topoľčianskeho hradu bol gotický horný hrad, ktorý tvorila obytná hranolová veža a obvodový múr. Okolo obvodového múru bola z vonkajšej strany mohutná, do skaly zahĺbená priekopa. Táto najstaršia stavebná fáza sa datuje do 1. polovice 14. storočia a jej iniciátorom bol najpravdepodobnejšie Matúš Čák. Roku 1321, po smrti Matúša Čáka, sa hrad dostal do vlastníctva kráľa.

V období od roku 1389 do roku 1430 patril hrad Széchényiovcom. Asi v roku 1432 sa predpokladá rozdelenie Topoľčianskeho hradného panstva na dve polovice. Mesto Topoľčany s okolím totiž podliehalo husitom a samotný hrad s blízkymi dedinami spravoval kastelán pôvodného majiteľa Ladislava zo Sečian. Po odchode husitov z Topoľčian, v roku 1443, sa majiteľom "ich" polovice hradného panstva Topoľčany stal kráľovský pokladník Michal Országh. Keďže Ladislav zo Sečian nemal mužských potomkov, odkázal svoju polovicu majetkov panstva dcére Hedvige a jej manželovi Albertovi z Lučenca (Lossonczy). Topoľčianske panstvo zostalo rozdelené medzi Országhovcov a Lossonczyovcov až do konca 16. storočia. V nepokojnom a na boje s Turkami bohatom 16. storočí rozšírili vlastníci hrad o prvé predhradie s dvojicou protiľahlých vstupných brán. Stred južnej hradby zabezpečili päťbokou delostreleckou baštou. Hradby boli navyše vybavené murovanou ochodzou a štrbinovými strieľňami. V priebehu 2 polovice 16. storočia sa modernizoval aj horný hrad, jeho hradby zvýšili a vybavili strieľňami na hákovnice a ľahké delá. Ďalšiu rozsiahlu prestavbu na konci 16. storočia organizoval už nový vlastník hradného panstva, kráľovský taverník a neskorší uhorský palatín Žigmund Forgách, ktorý bol tretím manželom Anny Lossonczy. Hrad s panstvom získal osobitnou donáciou od cisára Rudolfa II. v roku 1595, čím zároveň došlo k spojeniu rozdeleného Topoľčianskeho panstva. Forgáchovci boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. Žigmund rozšíril obytné priestory hradu, postavil nové hospodárske objekty v predhradí a nad jeho bránami vznikli budovy pre stráže.

Po porážke povstania Františka II. Rákócziho kráľovská komora skonfiškovala poškodený hrad a celé Topoľčianske panstvo Šimonovi Forgáchovi. Odvtedy zostal hrad opustený, no naďalej bol udržiavaný, keďže v jeho areáli stála hradná Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Ta slúžila veriacim z Podhradia až do konca 18. storočia, pretože v obci nebol dovtedy postavený žiadny kostol. V roku 1714 Topoľčianske hradné panstvo získal Peter Berényi. Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia presťahovali do reprezentačného priestranného kaštieľa v Tovarníkoch. Na prelome 19. a 20. storočia rozpadávajúci sa hrad nechal barón Augustín Stummer čiastočne zakonzervovať a romanticky ho upravil. Opravy sa najviac dotkli vzhľadu veže, ktorú mierne zvýšili a dostavali dvoma stupňovitými štítmi sedlovej strechy, čím získala svoju neopakovateľnú charakteristickú siluetu. V obecnej kronike Podhradia je zápis, že Stummerovci naposledy opravovali hrad v roku 1925. V novembri 1994 sa v priestoroch hradného nádvoria nakrúcal film Škriatok pod vedením režiséra Ľudovíta Kocku. V júni 1999 silná búrka s vetrom spôsobila, že sa zrútilo východné priečelie paláca na hornom hrade, ktoré už bolo dlhodobo veľmi deštruované. V tom istom roku sa prikročilo aj ku konzervačným prácam.


Povesti a legendy

Smelý Turda

Keď husiti obľahli Topoľčiansky hrad, chceli jeho obrancov umoriť hladom. Tí však pod vedením mládenca Turdu, vo dne a v noci kopali únikovú chodbu, ktorou sa potom zachránilo veľa ľudí a do hradu prúdila poživeň. Keď sa nepriateľom nepodarilo obyvateľov hradu vyhladovať, nazúrení odišli. Zvesť o smelom a múdrom Turdovi, ktorý všetko vymyslel, sa dostala do uší samotného kráľa a ten hrdinu obdaroval hradom, ktorý tak statočne uhájil.

Rytier a drak

Na hrade kedysi vládol bezcitný a krutý rytier, ktorý mal v erbe draka. Keď Turci napadli krajinu, rytier sa s nimi spolčil a drancoval spolu s nimi okolité dediny. Jedného dňa znovu rytier vyrazil z hradu, lúpil spolu s Turkami. Obloha stemnela a z mraku vyšľahľa ohnivá stuha. Vyzerala ako drak rytiera z erbu a zasiahla jazdca odetého do železa. Ten po zásahu dračieho blesku bezvládne klesol na zem a bol na mieste mŕtvy. Bola to odplata nebies za ukrutnosti, čo zloduch napáchal na nevinných ľuďoch, ktorí na rozdiel od neho chránili krajinu pred Turkami.


Video - Topoľčiansky hrad



Použité zdroje a literatúra: KOLLÁR D., NEŠPOR J., HRADY najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Peter
  • 25.07.2015 22:27
  • Topoľčiansky hrad


Zrúcanina a otváracie hodiny? Trochu divne, nie?

Admin: Zrucanina sa rekonstruuje, zrejme preto obmedzili otvaracie hodiny. Sice tiez nechapeme preco clovek nemoze ist na vlastnu zodpovednost kedykolvek na hrad.



Pridať komentár k objektu
Topoľčiansky hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA