hrad Žakýl

Hoci o hrade Žakýl neexistujú písomné pramene z obdobia jeho aktívneho fungovania, jeho poloha bola strategická, pretože umožňovala kontrolu ciest vedúcich zo severu do oblasti dnešnej Banskej Štiavnice.

Hrad pozostával z dvoch častí oddelených kamennou hradbou. Hradné jadro bolo situované na najvyššom mieste, obkolesené priekopami, a na východe naň nadväzovalo veľké predhradie. Súčasťou opevnenia bola aj predsunutá pevnôstka.

Nálezy keramiky z obdobia od 13. do 15. storočia umožňujú datovať vznik hradu najneskôr do 13. storočia, keď začal narastať význam Banskej Štiavnice. Názov hradu (Zekel), doložený od 14. storočia, sa s určitými výhradami spája s etnikom Sikulov.

Z hľadiska vlastníckych vzťahov je významný dokument z roku 1352, keď kráľ Ľudovít I. nariadil šášovskému kastelánovi, aby vrátil mestu Banská Štiavnica dediny Kopanice, Karling, Sigelsberg, Žakýl (Sekken) a ďalšie, ktoré predtým zabral bývalý kastelán magister Vesszős.

Jediná známa listinná zmienka o hrade je z roku 1560, kde sa v listine spomínajú hraničné spory šášovského panstva a hronskobeňadického opátstva o oblasť Horných Opatoviec. Uvádza sa tam aj chotárna studňa pod starým hradom, čo naznačuje, že v tom čase už hrad neplnil svoju pôvodnú funkciu a pravdepodobne bol opustený.

Koncom 19. storočia sa o lokalitu hradu zaujímal miestny bádateľ Baker, ktorý spolu s Andrejom Kmeťom vykonával výkopy, a Karol Dodek vytvoril skicu jeho pôdorysu.

Nedeštrukčný prieskum rozsahu a dispozičného usporiadania tejto rozsiahlej fortifikácie v roku 1999 vykonali Peter Gutek a Miroslav Matejka, ktorí približne určili dispozíciu hradu (palác, veža, cisterna, predpokladané brány a vstup do hradu) a preukázali na viacerých miestach murivo.

V roku 2019 sa uskutočnil archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely pod vedením Jána Beljaka a Petra Debnára. Výskum overoval zistenia zo snímok LIDAR a dokumentoval aktuálny stav pamiatky s cieľom identifikovať nepriaznivé faktory ovplyvňujúce jej zachovanie. Výskum zahŕňal aj stavebno-historickú analýzu Martina Bónu, presné geodetické zameranie a 3D sken.

V máji 2021 sa na hrade Žakýl uskutočnil historicky prvý moderný archeologický prieskum, ktorý realizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre a OZ, ktoré sa zameriavajú na záchranu hradov Šášov, Revište a Čabraď.

Prieskum priniesol množstvo nálezov, napríklad zubadlá, hrot šípu, olovené závažie, ozdobné kovanie zo šiat, kovanie z dverí, väčšie množstvo klincov a fragmenty keramiky. Tieto nálezy potvrdzujú existenciu hradu aj v 14. storočí.

V roku 2022 sa uskutočnil ďalší sondážny archeologický výskum na vedecké účely, ktorý vykonal Archeologický ústav SAV pod vedením Jána Beljaka, s aktívnou účasťou Petra Debnára a Alberta Loydla.

Pred samotným výskumom sa uskutočnilo geofyzikálne meranie, ktoré spresnilo rozloženie stavieb na hrade. Prvá sonda odkryla spojenie murovaného opevnenia (hrúbka 1,5 metra) s podmurovkou zrubového objektu v juhovýchodnej časti hradného nádvoria. Druhá sonda na nádvorí potvrdila, že hradný kopec bol obývaný len krátko, na prelome 13. a 14. storočia, bez staršieho prehistorického alebo protohistorického osídlenia.

Archeologické nálezy z výskumov z rokov 2021 a 2022 potvrdzujú, že hrad vznikol v 13. storočí a zanikol veľmi skoro, buď ešte v 14. storočí, alebo najneskôr na začiatku 15. storočia.

Dodnes sú v lokalite viditeľné dve štôlne vysekané do skalného podložia, ktorých účel je nejasný. Jedna vedie z južnej strany horného hradu pod nádvorie, zatiaľ čo druhá má vstup blízko veže a vedie pod cisternu, ktorej poloha je tiež výrazná.