Čeklís

Zvyšky hradu Čeklís sa nachádzajú na západnom okraji obce Bernolákovo, na výšinnej terasovitej dominante zvanej Várdomb (Hradný vrch)





Navštívil som Čeklís (0 ľudí tu bolo)
hore

Historické názvy

Ceki, Chekluez, Cheklys, Chekles



Poloha

Bernolákovo, Bratislavský kraj


GPS: N48° 11' 59.51",  E17° 17' 17.02"


Nadmorská výška: 145 m



Prístup a okolie

Zvyšky hradu Čeklís sa nachádzajú priamo v obci Bernolákovo neďaleko kostola sv. Štefana. Po Bernolákovej ulici sa dostaneme až ku kostolu. V priľahlej uličke je zopár parkovacích miest, kde bez problémov môžeme zaparkovať, ale nie je problém nechať auto aj tesne pred kostolom, či niekde poblíž. Najjednoduchšie sa k zrúcaninám dostaneme po uličke - poľnej cestičke tesne popri kostolu. Je to skutočne len kúsok, za nejakých 5 minút by ste od cesty už mali vidieť vodárenskú vežu, postavenú pri hrade. Zrúcaniny hradu sú len kúsok od tejto cestičky na ľavej strane.

Okolité hrady: Malinovo - 5.3 km, Biely Kameň - 9.6 km, Pezinský zámok - 10.2 km, Bratislavský hrad - 15.3 km, Pajštún - 17.4 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Z hradu sa dodnes zachovalo torzo 1,9m hrubého hradbového múru na juhozápade. Zaujímavý je aj klenutý odľahčovací oblúk s rozpätím takmer 5m. Múr bol kamenný a jeho priamy priebeh naznačuje pravidelné formovanie hradu. Druhý múr je z tehál a kameňa a zrejme patril k neskoršej stavbe hradu v západnej dispozícii. Celok chránila pôvodne priekopa, ktorá sa čiastočne zachovala na južnej strane.

Novodobá je okrúhla veža vodárne, ktorá však nie je súčasťou pôvodného hradu. Vodárenskú vežu postavili v r. 1905. Je postavená na zbytkoch barokovej tehlovej cisterny a tá bola postavená na zbytkoch hradu. Tehly použité na stavbu vodárne nie sú stredoveké. Lokalita hradu bola jediným vyvýšeným miestom pri kaštieli, kam potrebovali dostať vodu samospádom. Veža je štylizovaná ako hradná veža, aby to pekne zapadalo do tohto miesta kde je neďaleký kostol a kaštieľ.


Pôdorys - Čeklís


Čeklís - pôdorys

Fotogaléria


Historické fotografie

Čeklís-1870


Fotografie z r. 2016

Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt
Čeklís-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - Čeklís


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Vznik a pôvod hradu Čeklís nie je veľmi známy. Bol postavený pravdepodobne v 13. storočí a spĺňal funkciu strážneho hradu cesty smerujúcej z Bratislavy na východ. Prvý krát sa spomína v roku 1209 ako staré sídlisko, ktoré kráľ Ondrej II. daroval správcovi kráľovských pivníc Šebešovi. V roku 1290 sa v listinách spomína Pavol, syn pezinského grófa Kozmu, s prídomkom „de Chekluez“, čo znamená z Čeklísa.

Začiatkom 14.storočia bol hrad vo vlastníctve Abraháma, zvaného Rufus. Rufus bol neskôr donútený predať svoj majetok Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po Čákovej smrti hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten ho vrátil pôvodnému majiteľovi a v roku 1324 bratislavská kapitula uviedla Abraháma a jeho manželku Margarétu opäť do vlastníctva Čeklísa. Abrahám bol pravdepodobne zakladateľom Čeklískej vetvy grófov z Pezinka a Svätého Jura. Okolo r.1351 si Abrahámov vnuk Mikuláš z Čeklísa vydobil u panovníka Ľudovíta Veľkého, aby mohli dediť aj dcéry, nakoľko s manželkou mali iba dcéry. Hrad sa tak po smrti Mikuláša a jeho manželky dostal do rúk sestier Margity, Anny a Angely. V roku 1393 sa hrad stal majetkom magistra Karla Krbavského, no kvôli neustálym sporom ho v r.1421 dostal kráľ Žigmund naspäť. Neskôr sa vystriedalo viacero vlastníkov hradu - v r.1424 dostal hrad do zálohu knieža Ľudovít a v r.1426 bratislavskí župani, Juraj a Štefan Rozgonyovci. V r.1458 sa už ako majiteľ hradu spomína manželka Jurajovho syna Sebestyéna (Šebestiana) - Barbora Rozgonyová, rodená Dengelengi. V r.1487 došlo k mnohým sporom o vlastníctvo hradu medzi Ladislavom Rozgonyom a grófom Šimonom z Pezinka, počas ktorých hrad výrazne spustol.

Čeklís sa neskôr stal súčasťou šintavského panstva. Svedčí o tom donačná listina z roku 1523, kde panovník Ľudovít II. daruje toto panstvo Alexejovi I. Thurzovi. V roku 1553 bol spolumajiteľom hradu Andrej Báthory, a pravdepodobne v roku 1605 obsadil hrad Štefan Bočkaj a až koncom 17. storočia sa stal majetkom rodiny Eszterházyovcov. Hrad onedlho potom v čase Rákocziho povstania zanikol. Jozef Eszterházy hrad opustil a v r. 1720 neďaleko hradu dal postaviť barokový kaštieľ.


Povesti a legendy

O čeklískej krásnej Helene

Múdra a krásna hradná pani Helena chcela zachrániť čeklísky hrad pred spustošením Turkami. Neobyčajnou milotou okúzlila tureckého veľkovezíra a sama sa rozhodla zobrať spravodlivosť do svojich rúk. Nevítaného hosťa ponúkla lahodným červeným vínom. Tento rozhovor s paňou hradu a dobré víno veľkovezíra očarilo natoľko, že zabudol na všetky Alahove zákony. To sa mu stalo osudným. Hradná pani mu odšvihla hlavu a spolu s celým osadenstvom hradu odišla podzemnou chodbou na svätojurský hrad. Nepriateľa chcela oklamať tým, že koňom dala naopak podkuť podkovy. Vojaci, ktorí potom hrad dobyli, boli zmätení opačnými stopami a v bezmocnosti a zlosti hrad vypálili.

Čeklíske sviece

V tomto čase slúžil na hrade brtník z Modry a puškár od Trenčína. Múdra a odvážna Elena sa rozhodla, že Turkom svoje sídlo nevydá. Hasan beg, ktorý hrad okupoval, však veril, že hrad i jeho veliteľka - vdovica Elena budú jeho. Kým on sníval o takomto peknom dni, hradná pani s brtníkom a puškárom vymysleli skvelý plán. Keď sa blížila búrka a nad hradom sa zmrákalo, Turci chceli zaútočiť. Vtedy zbadali v každom okne veľkú sviecu. Beg Hasan vedel, že horiace sviece vraj ochraňujú pred búrkou. Nechcel preto porušiť tento obradný rituál. Mal hrad pod dozorom, lebo jeho štyria vojaci z najvyšších stromov sledovali, čo sa deje na hrade. Dážď bubnoval po celtovine, hromy a blesky uspávali tureckých vojakov. Čeklíska pani však nespala. Postupne organizovala celú akciu tak, aby hrad vybuchol presne o polnoci. Predtým opustili tajnou chodbou hrad ženy a deti, ktoré zobrali so sebou všetky zásoby. O pol dvanástej odchádzajú i posledné stráže, ktoré oklamali nepriateľa tým, že nechali čiapky na nízkej palici, aby si Turci mysleli, že sa neustále modlia. O trištvrte na dvanásť veliteľka, brtník a puškár zapálili šnúry a odišli tajnou chodbou. Strašný výbuch rozmetal hrad po širokom okolí. Turecký beg žalostil za krásnou veliteľkou a nádherným hradom. Brtník spolu s puškárom padli pri Ivanke do tureckého zajatia. Svojou ľsťou ešte vyrobili veľa takých "čeklískych sviec", ktoré ničili turecké vojsko. Keď sa skončilo turecké pustošenie, "čeklíske sviece" už nevybuchovali, ale údajne v rozvalinách čeklískeho hradu akoby sa neustále mihotalo svetlo sviečky.


Video - Čeklís



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, www.bernolakovo.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Čeklís




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA