Trasa 1: Hlohovský zámok sa nachádza v areáli zámockého parku s jazierkom.

Z ulice SNP popri rieke Váh odbočíme na Nábrežie Andreja Hlinku. Pokračujeme rovno, až prídeme k rozsiahlemu parkovisku pozdĺž pravej strany cesty, kde môžeme auto odstaviť. Oproti za plotom je stará nemocnica. Peši sa vyberieme pár metrov ďalej po ceste, a cez historickú bránu do zámockého parku. Zámocký park je rozsiahly, v areáli parku sa nachádza jazierko, empírové divadlo, jazdiareň, záhradný altánok a zvyšky romantických stavieb. K zámku sa dostaneme ak po vstupe do parku budeme pokračovať stále rovno a potom mierne doľava. Veľkým oblúkom potom cesta pokračuje vpravo a stúpaním nás dovedie až k zámku.

15-20 min +59m/0m
parkovisko

Trasa 2: Najkratšou cestou je prístup zo Šomodskej ulice, kde je parkovisko priamo pri parku z opačnej strany. Odtiaľ je to len pár minút k zámku.

< 5 min
parkovisko

Je nepochybné, že pôvodný drevohlinitý objekt nahradil v 13.storočí kamenný hrad. Výskumom sa zistili fragmenty stredovekého múru pri južnom obvode zámku a neskorší výskum dokázal prítomnosť stredovekých konštrukcií aj v hmote samotného zámku.

Zámok má nepravidelný päťboký pôdorys. Hrad sa skladal zo starého vnútorného a vonkajšieho hradu. Vnútorný hrad bol pravdepodobne poschodová budova so sedlovou strechou a dominujúcou vežou. V popredí ho prekrývala hradba vonkajšieho opevnenia s nárožnými vežami. Z renesančnej fortifikácie hradu sa dodnes zachoval zvyšok delovej bašty v severnom nároží zámku.

Vstup podchodom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu. V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové, valené a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov v 16. a 17. storočí. Zachovalo sa v nich empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba.

Pôvodný stredoveký hrad bol postavený na starom slovanskom hradisku v 11.storočí, listinne doložený v r.1113 v tzv. zoborskej listine. Strategicky dôležitý strážny hrad bol v 12.-13. storočí sídlom hradného županstva. V roku 1275 kráľ Ladislav IV. daroval hrad prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov a od r.1294 sa s ním delil s Abrahamom Rúfusom. Po smrti Abu Krásneho v r.1312 hrad prechodne patril Matúšovi Čákovi, neskôr v období 1349-1524 Kontovcom a ich potomkom Ujlakyovcom. Je pravdepodobné, že za čias vlastníctva hradu Mikulášom Kontom došlo k rozsiahlejšej prestavbe hradu.

V 15.storočí hrad obsadili i husiti a po vymretí rodu Ujlaky sa hrad na viac ako storočie dostal do rúk Thurzovcov. Stal sa tak sídlom kráľovského pokladníka Alexeja Thurzu. Kvôli tureckým hrozbám dali Thurzovci hrad spolu s mestom opevniť. V r.1639 sa vlastníkmi stávajú Forgáchovci, no za ich čias v r.1663 hrad obsadili Turci, ktorí tu až do r.1668 vytvorili pohraničnú pevnosť. Hrad bol neskôr v r.1706 spustošený a vypálený počas povstania Františka Rákócziho. Od r.1720 patril hrad Erdődyovcom až do roku 1945. S ich menom je spojená prestavba pôvodného hradu na barokový kaštieľ. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. Výrazným prvkom dispozície je kaplnka v severovýchodnej časti kaštieľa.

Po r.1945, kedy sa do mesta dostali sovietske vojská, bola na zámku zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Po ich odchode sídlila v priestoroch zámku určitý čas posádka česko-slovenskej armády. Od roku 1951 boli na Hlohovskom zámku obývacie priestory a učebne výchovného ústavu pre mládež. Od 90-tych rokov bol zámok nevyužitý. Chátral až do roku 2014, keď sa najprv dobrovoľníci z OZ Zámok Hlohovec a následne aj mesto Hlohovec pustili do jeho postupnej rekonštrukcie. Od júna 2019 je zámok otvorený pre verejnosť.