Obec Lukáčovce sa nachádza medzi Pastuchovom a Alekšincami. Kaštieľ sa nachádza hneď popri Hlavnej ulice, ktorá obcou Lukáčovce prechádza.

Priamo pred hlavnou bránou kaštieľa je možné zaparkovať.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Nové Sady - 4.1 km, Hlohovský zámok - 11 km, Leopoldov - 12.6 km, Zoborský kláštor - 13.1 km, Nitriansky hrad - 14.4 km, Horné Lefantovce - 16.1 km, Oponický hrad - 17.4 km, Šintava - 18.5 km

Geocaching v okolí

Podrobná turistická mapa
Google Streetview - cesta na hrad

Kaštieľ má jednotraktovú dispozíciu a je príkladnou ukážkou menších pevnostných stavieb. Predstavuje ho malý hrad s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom so stranami dlhými asi 52 m a nárožnými, mierne vysunutými vežami. Podľa výskumov pevnosť zo strany pahorkatiny v minulosti oddeľovala široká priekopa. Pod kaštieľom sa nachádzajú podzemné chodby vedúce von z kaštieľa na viac svetových strán. Tieto sú však v prevažnej miere zavalené.

Podarilo sa zachrániť jedno krídlo ranogotickej stavby z 15. storočia, avšak zvyšná časť chátra.

Pôdorys - kaštieľ Lukáčovce

Legenda k pôdorysu

Zdroj: TIMKOVÁ, M – GOJDIČ, I. – ZVEDELOVÁ, K. Renesančno-barokový kaštieľ v Lukáčovciach. IN Pamiatky a múzeá 2/2002

Prvá zmienka o kaštieli v Lukáčovciach je z 15. storočia v Zoborskej listine. Na mieste kaštieľa stála pravdepodobne gotická kúria z tretej tretiny 15.storočia. Miestna kronika a starší autori dejín obce sa údajne zmieňujú aj o prítomnosti rytierskeho rádu templárskych mníchov a o pôvodnej stavbe ako ich kláštore. Ak by to bola pravda, objekt by bol jednou z najstarších hradných architektúr na našom území. Táto informácia však nie je ničím podložená.

Kaštieľ je ukážkovitou pevnostnou stavbou, ktorý pozostával z menšieho hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom a nárožnými vežami. Podľa výskumov pevnosť zo strany pahorkatiny oddeľovala široká priekopa. Ku kaštieľu patril aj park, ktorý však rokmi zanikol. Pod kaštieľom sa nachádzajú podzemné chodby vedúce von z kaštieľa na viac svetových strán. Tieto sú však v prevažnej miere zavalené.

Z architektonického hľadiska možno súčasnú podobu objektu kaštieľa rozdeliť do deviatich stavebných etáp (I.Gojdič, Návrh na obnovu, 2001). V ich priebehu sa z typickej jednopodlažnej blokovej stavby gotickej kúrie, charakteristickej pre zemepánske sídla z 15. a 16. storočia, postupne menil do súčasnej podoby. Najvýznamnejšou stavebnou etapou, ktorá vtlačila objektu dnešnú podobu renesančného opevneného kaštieľa, bola tretia stavebná etapa z prelomu 16. a 17. storočia. Prestavbu kúrie na kaštieľ podnietil pomerne rozsiahly nárast biskupských majetkov a narastajúce turecké nebezpečenstvo začiatkom 17. storočia. Z prízemných objektov v tvare L sa stal dvojkrídlový areál s prízemným hospodárskym traktom, čím kaštieľ nadobudol dnešný štvorcový pôdorys.

Napriek necitlivým úpravám a devastácii za čias socialistického režimu si kaštieľ zachoval značnú časť a stále je zreteľná podoba z jeho vrcholného rozvoja v renesančno-barokovom období.

Na prelome rokov 1999 - 2000 získal kaštieľ od Biskupského úradu Obecný úrad, ktorý má v úmysle pamiatku zachrániť a pokúsiť sa zrekonštruovať. V súčasnej dobe na tomto cieli obec spolupracuje s Občianskym združením Alexu. V projekte už podali pomocnú ruku mnohí partneri, čo umožnilo zrealizovať pamiatkový a archeologický výskum, vymeniť kompletný krov na hlavnom trakte a položiť novú strešnú krytinu.

Kaštieľ je v súkromných rukách, prístupný len exteriér