kláštor Veľká Skalka

Zrúcanina kláštora na návrší Skalky, týčiacou sa nad riekou Váh popri ceste medzi Trenčínom časť Zamarovce a Skalkou nad Váhom





Navštívil som kláštor Veľká Skalka (2 tu boli)
hore

Historické názvy

Scala, Szkalka, Skalkan, Sankt Emmerich an der Waag, Vágsziklás, Stará Skalka



Poloha

Skalka nad Váhom, Trenčiansky kraj


GPS: N48° 54' 52.08",  E18° 04' 24.81"


Nadmorská výška: 254 m



Prístup a okolie

kláštor Skalka je situovaný hneď popri ceste vedúcej od Trenčína časť Zamarovce v smere k obci Skalka nad Váhom. Či už sa vydáme od Zamaroviec alebo od Skalky nad Váhom, kláštor nemôžeme minúť. Od Zamaroviec je kláštor vzdialený zhruba 3km po ceste 507. Autom sa dá bez problémov zaparkovať priamo pod kláštorom, odtiaľ sa peši za minútku-dve dostaneme kratučkým stúpaním až k vchodu kláštora. V júli tu v blízkom kostolíku býva celoslovenská púť, vtedy býva táto cesta uzavretá a parkovanie je za týchto okolností možné pri Zamarovských jamách.

Okolité hrady: Trenčín - 3 km, Beckov - 18.8 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Pútnické miesto s kostolom a so zrúcaninou starobylého kláštora sa považuje za najstaršie na Slovensku. S históriou tejto lokality je spojené pôsobenie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta.

Zrúcanina benediktínskeho kláštora na Veľkej Skalke pochádza zo začiatku 13. storočia. V priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malý kostolík unikátne vsadený do dutiny skalného brala. Kostolík bol postavený v r. 1224 v gotickom slohu. V r. 1664 jezuiti celý objekt zrekonštruovali a v r. 1717 znovu postavili Kaplnku sv. Andreja-Svorada a Beňadika s novou vežou. V objekte kláštora je vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov a prvých svätcov na Slovensku - sv. Svorada-Andreja a Benedikta. Po stavebno – historickej stránke je kláštor jedinečnou pamiatkou napriek prestavbám a úpravám najmä v období baroka. Zachoval si však svoju dispozíciu a nezvyčajnosť spojenia architektúry a prírodných jaskynných útvarov.


Pôdorys - kláštor Veľká Skalka


kláštor Veľká Skalka - pôdorys

Fotogaléria


Historické fotografie

kláštor Veľká Skalka-1930
kláštor Veľká Skalka-história
kláštor Veľká Skalka-história


Fotografie z r. 2015

kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Vstup do kláštora
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Vstup do jaskyne
kláštor Veľká Skalka-Interiér jaskyne
kláštor Veľká Skalka-Interiér jaskyne
kláštor Veľká Skalka-Betlehem v interiéri
kláštor Veľká Skalka-Betlehem v interiéri
kláštor Veľká Skalka-Betlehem v interiéri
kláštor Veľká Skalka-Interiér modlitebne
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt
kláštor Veľká Skalka-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - kláštor Veľká Skalka


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Kostol a kláštor opátstva na Veľkej Skalke založil nitriansky biskup Jakub I. v roku 1224, na pamiatku mučeníctva Sv.Svorada-Andreja a Benedikta na tomto mieste. Pri jaskyni, kde bol zavraždený Sv. Beňadik dal vystavať kláštor a na skale, z ktorej bolo jeho telo zhodené do Váhu – kostol. Tu sa usadzuje rád Benediktínov. Benediktíni tu pôsobili do začiatku 16. storočia. Benediktíni mali svojich murárov, ktorí vybudovali cely pre mníchov, spoločnú jedáleň, kuchyňu, komory, remeselnícke dielne a iné hospodárske budovy. Dolu boli široké, obrábané polia, humná, rybníky, maštale. Predstaveným mníchov bol opát, ktorý rozhodoval o všetkom dianí v kláštore. Prvým z opátov na Skalke, ktorého meno poznáme, bol rehoľník Pavel. Biskup Jakub sa dobre postaral o hospodársku stánku života kláštora: daroval mu dediny Uggezd (Újazd), Piecho, všetky polia, čo patrili k hradisku skalanskému (patril tam chotár zamarovský, istebnícky, lesy medzi Dolnou Súčou a Záblatím až po drietomský potok) ako aj polovicu polí hradiska Ľuborča (územie Kľúčového).

Kráľ Belo IV. pripojil k opátstvu v r.1238 dedinu zvanú Geszte (dnešná Opatová). Rozkvetu kláštora sa pripisoval veľký význam – stal sa duchovným centrom Považia. Rozvoj kláštora prerušil v r.1241 vpád Tatárov. Koncom júna sa ich severné hordy porazené českým kráľom Václavom I. valili cez Vlársky priesmyk do Uhorska. Ohňom a mečom pustošili dediny, mestá, ich vyčíňanie postihlo i kláštor. V r. 1300-1321 doľahla na život tunajšieho ľudu i kláštora tvrdá päsť Matúša Čáka.

V rokoch 1321-1421, teda celých sto rokov už nik nevyrušoval tichý a bohabojný život rehoľníkov. Hlásali slovo božie, konali misie. V r.1421 prišli husitské vojny, ktorým sa nevyhla ani bohatá Skalka. Od r.1528 – 1545 bol majetok kláštora v rozličných rukách.

Na Skalku v r.1665 prišli jezuiti, keď im nitriansky biskup Ján Püsky daroval opátstvo a od tohto času nastáva jej nový duchovný rozkvet. S ich menom je spojená najslávnejšia doba Skalky. V r.1667 začali s obnovou kláštora a priľahlých budov, vystavali Kalváriu. Postupne zrekonštruovali Malú i Veľkú Skalku. Jezuiti boli šíriteľmi nového umeleckého slohu – baroka. Veľmi dôkladne sa venovali poľnohospodárstvu. V záhradách pestovali najkrajšie druhy ovocia, ktoré bolo vzácne a známe nielen na celom Považí ale aj za Moravou. V r.1713 vystavali pec na sušenie sliviek a iného ovocia. Mali aj škôlku na ovocné stromčeky. Za záhradami sa rozprestierali hory, kde chovali stáda najlepších oviec s veľmi kvalitnou vlnou. starali sa o rybníky, dokonca vybudovali pivnicu pre ľad. V r.1772 vykopali mnísi pred kláštorom studňu. 21.júla 1773 pápež Klement XIV. rehoľu jezuitov zrušil. V r. 1755 bolo vybudovaných 180 nových kamenných schodov, vedúcich od cesty až k bráne kláštora. Posledná veľká rekonštrukcia Skalky bola v r. 1768, kedy sa uskutočnila výmena strechy. Bolo to len päť rokov od zrušenia rehole. Kláštor na Skalke tým stratil na význame a začal pustnúť.

Čiastočné úpravy na Veľkej Skalke boli prevedené za trenčianskeho farára – opáta Ľudovíta Stáreka v r. 1852-1853 a za skalských farárov: Pavla Uhrína v r. 1892, Jána Havera r. 1911 a Jozefa Púchovského r. 1914. Väčšie úpravy a stabilizácia objektu sa uskutočnili po r. 2000. V r. 2011 v objekte Veľkej Skalky pribudol prístrešok pre turistov.


Povesti a legendy

Život sv.Andreja - Svorada a sv.Beňadika

Najstaršou zachovanou legendou o živote našich svätcov je legenda "Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Benedikta-mučeníka" od päťkostolného biskupa Maurusa z pol.11.stor. Ako novic v zoborskom kláštore sv.Hypolita na vlastné oči videl mnícha Svorada a neskôr sa spriatelil s jeho učeníkom Beňadikom. Po niekoľkých rokoch sa už ako biskup dozvedel od nitrianskeho opáta Filipa o veľmi prísnej askéze pustovníka Svorada, o jeho smrti, o zázrakoch na jeho príhovor, ako aj o zavraždení Beňadika. Biskup Maurus väčšiu časť legendy venuje sv.Svoradovi. poukazuje na jeho zvláštne mučeníctvo, neobyčajné sebazapieranie a trýznenie tela, na úžasnú skrúšenosť srdca. Keď sa tento muž utiahol do pustovníckej samoty na Skalke, na posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. V čase veľkého 40 dňového pôstu sa uspokojil len so 40 orechmi. V tieto dni ako aj v iné, rovnako sa venoval modlitbám, bral do rúk sekeru a chodil pracovať do lesa. Raz, keď pri rúbaní dreva v hore zoslabnutý zamdlel, pristúpil k nemu krásny mládenec, na pohľad ako anjel, a naložiac ho na vozík, zaviezol ho do jeho jaskyne. Keď sa pustovník prebral z vytrženia, priznal sa svojmu učeníkovi Beňadikovi, čo zažil a prísahou o zaviazal, aby o tejto udalosti nikomu nepovedal, kým on nezomrie. Po celodennej ťažkej robote (okrem modlitieb sa pustovníci venovali vyučovaniu okolitého ľudu, obrábaniu pôdy a klčovaniu lesa) ukladal sa Svorad na odpočinok do dubového vydlabaného kláta, ktorý ohradil tŕním. Okrem toho si dal na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán zavesil ťažké kamene, takže keď sa ospalá hlava na ktorúkoľvek stranu naklonila, udrela sa o kameň a on sa hneď prebral. Krátko pred smrťou sa znova utiahlo do zoborského kláštora. V posledných chvíľach života požiadal prítomných mníchov, aby ho – až skoná, nevyzliekli z rúcha, kým nepríde opát Filip. A vtedy sa ukázalo jeho mučeníctvo. Na vyzlečenom tele našli železnú reťaz hlboko vrastenú do mäsa. Keď ju chceli stiahnuť, silne bolo počuť zvuk praskajúcich rebier. Po smrti svojho učiteľa žil sv.Beňadik na Skalke ešte tri roky. V r.1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne peniaze nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili zo skaly do Váhu Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody neporušené.Pltníci plaviaci sa po Váhu okolo Skalky uctievali sv.Beňadika ako svojho patróna a ochrancu. V legende sa spomínajú zázraky, ktoré sa stali po smrti svätcov: raz zbojníci, ktorých tlupy obývali horské samoty, pobili sa tak, až jedného ťažko zranili. Keď zistili, že už nedýcha, odniesli ho do jaskyne, kde kedysi žili pustovníci a chceli ho tam pochovať. On sa však odrazu prebral a začal vstávať. Ostatní sa zľakli a utekali preč. Zbojník ich volal nazad a hovoril, že ho sv.Svorad vzkriesil k životu. Z jaskyne už neodišiel, žil tam ako pustovník. Ďalší zázrak sa stal v Nitre. Obesili tam jedného zločinca, ktorý bol zázračne vyslobodený a sám prišiel potom za opátom Filipom, aby mu porozprával, čo sa stalo: keď bol odsúdený, vzýval meno pustovníka Andreja, a keď už ho dvíhali na šibenicu, on ho svojimi rukami pridržal. Keď sa všetci okolostojaci vrátili domov v domnienke, že je mŕtvy, on ho odviazal a prepustil.


Video - kláštor Veľká Skalka



Použité zdroje a literatúra: WEB: sk.wikipedia.org, klastorskalka.sk, http://turista.teplice.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
kláštor Veľká Skalka




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA