Dubnický kaštieľ

Renesančno-barokový, pôvodne opevnený kaštieľ, postavený na starších základoch, je dominantou mesta Dubnica nad Váhom

Počasie Dubnica n. Váhom

hore

Dubnica nad Váhom, Trenčiansky kraj, 242 m n.m.

N48° 57' 46.68",  E18° 10' 07.47"


Dubnicze, Dubnicz, Dubnitz, Máriatölgyes

Prístup - Dubnický kaštieľ

V meste Dubnica nad Váhom sa dostaneme na hlavnú cestu Obrancov mieru, z ktorej na kruhovom objazde odbočíme na Námestie sv. Jakuba. Odtiaľ odporúčame prejsť autom na Cintorínsku ulicu, kde je priestranné parkovisko. Z parkoviska je to len pár metrov chôdze ku kaštieľu.

O čosi bližšie je možné zaparkovať aj na ulici Pod kaštieľom, na niektorom zo sídliskových parkovísk. Dubnický kaštieľ sa nachádza hneď popri ceste, pri parku Jána Baltazára Magina, na už spomínanom Námestí sv. Jakuba.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Ilava - 6.1 km, Skalka - 8.8 km, Vršatec - 11.6 km, Horovce - 11.6 km, Trenčín - 11.8 km, Lednica - 16.7 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Kaštieľ je štvorkrídlová budova s renesančným jadrom. Prvotná stavba mala len tri krídla chránené nárožnými vežami, strieľňami a vodnou priekopou. Ku kaštieľu bola neskôr postavaná veža v severnej časti a pristavaním štvrtého krídla sa vytvorilo átrium. Súčasťou kaštieľa je rozsiahly park, ktorý tiež menil svoju podobu. V čase najväčšieho rozmachu v ňom bola aj ZOO záhrada s niekoľkými zvieratami a umelá jaskyňa, tzv. Grotta, ktorá v zrekonštruovanej podobe ako jediná na Slovensku existuje dodnes. Na začiatku 19. storočia bolo predĺžené obytné krídlo a kaštieľ získal dnešnú podobu.

V súčasnej dobe sídli v priestoroch Dubnického kaštieľa mestské múzeum, galéria a Mestské informačné centrum. Múzeum má vlastivedný charakter so zameraním na kaštieľ, rod Illésházyovcov a históriu mesta a regiónu.



Dubnický kaštieľ - pôdorys

Pôdorys - Dubnický kaštieľ


Legenda k pôdorysu:
Zdroj: Súpis pamiatok na Slovensku; zv. 1. A - J, Obzor, Bratislava 1967

Fotogaléria

2020

  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt
  • Dubnický kaštieľ-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Dubnický kaštieľ-1935 Zdroj: zbieramtemafila.sk
  • Dubnický kaštieľ-história Zdroj: darabanth.com

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - Dubnický kaštieľ

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Kaštieľ dal postaviť Gašpar Illésházy v roku 1637 na starších základoch. Prvotná stavba trvala päť rokov a objekt bol stavaný tak, aby bol obranyschopný, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Vchod do kaštieľa nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou, upravený a zbarokizovaný bol v rokoch 1719-1723 s ústredným dvorom (átriom). Ten bol chránený hradnou priekopou a padací mostom, ktorý zanikol koncom 18. storočia.

Po smrti Gašpara Illésházyho sa majetok rozdelil medzi jeho 2 synov. Gabriel dostal časť majetku s kaštieľom a Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po predčasnej Gabrielovej smrti sa však majiteľom celého panstva stal Juraj Illésházy, ktorý sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka tu zriadil barokovú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, doplnenú rokokovým inventárom, s časti dochovaným do dnešnej doby.

Dedičom panstva sa po smrti Juraja stal jeho adoptívny syn Mikuláš, nastupujúci župan. Napriek tomu, že v posledných rokoch života ho dvorské povinnosti nútili často zdržiavať sa vo Viedni, venoval veľa energie i rodovému sídlu v Dubnici nad Váhom. Generálna prestavba v rokoch 1719-1723 dala pôvodne renesančnému kaštieľu dnešný barokový vzhľad. Možno povedať, že išlo o prestavbu takmer od základov, pretože v rokoch 1704-1708 bol kaštieľ kuruckými vojskami praktický zničený. Mikuláš Illésházy zomrel v r. 1723 vo Viedni a je pochovaný v hrobke tamojšieho kostola Františkánov. Za dediča županskej hodnosti a rodových majetkov určil svojho jediného syna Jozefa. Jozef nechal pretvoriť panskú záhradu v rokoch 1723-1729 na francúzsky park s jazierkom, bludiskom a vyhliadkovou vežou. Najväčšou pýchou a iste aj najznámejšou časťou parku bola v roku 1733 vybudovaná módna oranžéria s odsúvacou strechou, v ktorej sa pestovali exotické citrusy a ktorá sa zachovala až do 20. storočia.

V 19. storočí sa park začal pretvárať podľa zásady anglickej záhrady, ktorá oproti francúzskej pravidelnosti viac pripomínala prírodu. V roku 1835 Štefan II. Illésházy predal rodové sídlo viedenskému finančníkovi a obchodníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z Hódosu. Nástupcom Juraja Sinu bol jeho syn Šimon Sina až do roku 1876 a toho istého roku sa stala novou majiteľkou najmladšia zo štyroch dcér Šimona, grófka Ifigénia d Harcourt. Ifigénia pokračovala aj v budovaní kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach na modernú európsku úroveň. V roku 1909 sa rozhodla ponúknuť na predaj všetky svoje majetky na Slovensku, vrátane dubnického kaštieľa s príslušenstvom i kúpeľmi v Trenčianskych Tepliciach. Jej ponuku prijala maďarská banková a obchodná spoločnosť v Budapešti. Po páde monarchie a vytvorení Československej republiky sa zmenili majetkové pomery na dubnickom panstve. Po čiastkovej parcelácii sa kaštieľ s okolitými lesmi dostal do vlastníctva domového lesného priemyslu, neskôr premenovaného na lesné hospodárstvo. Do roku 1937 bol akcionárom lesného hospodárstva a kaštieľa správca Ignác Schanzer.

V roku 1923 majiteľ kaštieľa prenajal celú prednú časť kaštieľa štátu, ktorý tam zriadil ústav pre hluchonemých. Od roku 1942 je park i s kaštieľom v Dubnici nad Váhom kultúrnou pamiatkou. Škola tam bola až do roku 1943. Kaštieľ neskôr slúžil ako ubytovňa robotníkov a od roku 1945 bola v južnom krídle kaštieľa zriadená školská družina. V tom čase sa v historických priestoroch kaštieľa nachádzala i chemická čistiareň, stolárstvo, cukrárska výrobňa a iné inštitúcie, ktoré drasticky prispeli k znehodnoteniu významnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti je kaštieľ majetkom mesta Dubnica nad Váhom a sídli tu Dubnické múzeum, mestské informačné centrum a galéria. Predná časť kaštieľa je zrekonštruovaná.


Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti. Viete o nejakej? Napíšte nám

Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: SRNKOVÁ M. Slovenské hrady, zámky a kaštiele. Nesvady : FONI book s.r.o. 2016 WEB: slovenskycestovatel.sk, www.kastiel.dubnica.eu, pokladyslovenska.sk, www.sorger.sk, vyletik.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Dubnický kaštieľ


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu