Dubnický kaštieľ

kaštieľ, panské sídlo

Renesančno-barokový, pôvodne opevnený kaštieľ tvorí dominantu historického centra Dubnice nad Váhom

V kaštieli sídli Dubnické múzeum.

Dubnica nad Váhom, Trenčiansky kraj
GPS: 48.963, 18.169

242 m n. m.

Prístup – Dubnický kaštieľ

V Dubnici nad Váhom sa po hlavnej ceste Obrancov mieru dostaneme ku kruhovému objazdu, na ktorom odbočíme na Námestie sv. Jakuba. Odtiaľ odporúčame pokračovať autom na Cintorínsku ulicu, kde sa nachádza priestranné parkovisko. Z parkoviska je to ku kaštieľu len pár metrov pešo. Kaštieľ stojí na Námestí sv. Jakuba pri parku Jána Baltazára Magina.

Čas: 00:05 h parkovisko

Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Ilava - 6.1 km, Pruské - 7.9 km, Skalka - 8.8 km, Košeca - 10.2 km, Súča - 11.3 km, Vršatec - 11.6 km, Horovce - 11.6 km, Trenčín - 11.8 km, Motešice - 14.7 km, Čierna Lehota - 15 km

Architektúra

Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová budova s renesančným jadrom a uzavretým nádvorím. Pôvodná trojkrídlová stavba mala obranný charakter. Chránili ju nárožné bašty, kľúčové strieľne a obvodová priekopa s padacím mostom pred vstupnou hranolovou vežou. Postupnými prístavbami sa nádvorie uzavrelo. V dvorovej časti sa nachádza priebežná arkádová spojovacia chodba. Na prízemí lemujú tri strany nádvoria otvorené arkády podopreté piliermi. Hlavný vstup zvýrazňuje barokový portál. Súčasťou západného krídla je baroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1730 s rokokovým zariadením.

Historické opisy interiérov dokladajú drevené trámové stropy, valené klenby s lunetami aj krížové klenby. Začiatkom 19. storočia kaštieľ rozšírili o bočné obytné krídlo a zjednotili jeho fasády. Ďalšie zásahy do vnútorného členenia priniesli úpravy na ubytovanie robotníkov v roku 1943.

Ku kaštieľu prilieha rozsiahly park, pôvodne upravený vo francúzskom štýle a v 19. storočí premenený na krajinársky park anglického typu. K jeho niekdajšiemu vybaveniu patrili aj zverinec a oranžéria s pohyblivou strechou. Dodnes sa zachovalo kamenné bludisko s umelou jaskyňou, tzv. grottou, a drevenou vyhliadkovou vežou. Obnova tejto parkovej stavby bola dokončená v roku 2010.

V obnovených priestoroch kaštieľa sídli Dubnické múzeum s historickými a výtvarnými expozíciami. Má vlastivedné zameranie a približuje dejiny kaštieľa, rodu Illésházyovcov, mesta a okolitého regiónu.

Pôdorys – Dubnický kaštieľ
Pôdorys – Dubnický kaštieľ
(Súpis pamiatok na Slovensku I.)

Fotogaléria

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Historické fotografie

Fotografie návštevníkov

Máte vlastné zábery? Pomôžete nám udržať stránku aktuálnu.
Zadajte autora fotografií.
Zadajte rok fotografie alebo poznámku.
Najviac 5 fotografií vo formáte JPG alebo PNG. Každá môže mať najviac 10 MiB.
Vyberte fotografie podľa uvedených limitov.

Fotografie podliehajú schváleniu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História – Dubnický kaštieľ

Historické a iné názvy: Dubnicze, Dubnicz, Dubnitz, Máriatölgyes

Kaštieľ dal v rokoch 1637 až 1642 postaviť trenčiansky, liptovský a oravský hlavný župan Gašpar Illésházy ako rodovú rezidenciu a sídlo správy panstva. Stavba mala zároveň obranný charakter. Chránili ju nárožné polkruhové bašty, kľúčové strieľne a obvodová priekopa s padacím mostom pred hlavným vstupom vo veži.

Po Gašparovej smrti v roku 1648 sa dedičstvo rozdelilo medzi jeho synov Gabriela a Juraja. Gabriel získal časť majetku s dubnickým kaštieľom, kým Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po Gabrielovej smrti v roku 1667 pripadol kaštieľ Jurajovi, ktorý pokračoval v dostavbe západného krídla. Podľa Dubnického múzea pravdepodobne už za jeho pôsobenia vznikla kaplnka, ktorá neskôr prešla barokovou úpravou a získala rokokové zariadenie.

Po Jurajovej smrti v roku 1689 prevzal rodové majetky Mikuláš Illésházy z ďalšej vetvy rodu. Hoci ho funkcia uhorského kancelára často viazala na Viedeň, venoval sa aj obnove rodového sídla v Dubnici.

Kaštieľ vážne poškodili kurucké vojská počas povstania Františka II. Rákócziho. Poškodenie sa spája s udalosťami roku 1708, pričom vpád vojakov do kaštieľa dokladá list z mája 1709. Inventáre z rokov 1713, 1714 a 1716 zachytávajú budovu využívanú najmä ako skladisko a obydlie zamestnancov panstva.

Mikuláš dal v rokoch 1719 až 1723 uskutočniť rozsiahlu obnovu a barokovú prestavbu kaštieľa. Zachovaný súpis prác z 23. decembra 1721 približuje úpravy hospodárskeho prízemia aj reprezentačných miestností na poschodí. Ich výzdobu tvorili štuky a maľby, staršie kachle nahrádzali nové a pôvodnú šindľovú krytinu vystriedala škridlová. Mikuláš sa dokončenia prestavby nedožil. Po jeho smrti v roku 1723 pokračoval v prácach syn Jozef.

Za Jozefa Illésházyho pokračovalo zveľaďovanie kaštieľa i jeho okolia. S týmto obdobím sa spája baroková úprava kaplnky Nanebovzatia Panny Márie, datovaná do roku 1730. Jej zariadenie neskôr doplnili rokokové prvky.

V rokoch 1723 až 1729 dal Jozef pretvoriť panskú záhradu na francúzsky park s jazierkom, bludiskom a vyhliadkovou vežou. Jeho významnou súčasťou sa stala oranžéria založená v roku 1733. Pohyblivá strecha a vykurovanie umožňovali pestovanie citrusov a ďalších teplomilných rastlín aj v miestnych klimatických podmienkach.

V 19. storočí sa pravidelne usporiadaný francúzsky park postupne menil na krajinársky park anglického typu. V rokoch 1818 až 1820 kaštieľ rozšírili o bočné obytné krídlo a zjednotili jeho fasády.

V roku 1835 Štefan II. Illésházy predal dubnické sídlo spolu s ďalšími rodovými majetkami viedenskému finančníkovi a obchodníkovi barónovi Jurajovi Sinovi. Po ňom majetky prevzal jeho syn Šimon. Po Šimonovej smrti v roku 1876 zdedila dubnický kaštieľ a park jeho dcéra Ifigénia d’Harcourt.

Novodobé dejiny

Koncom roku 1909 predala Ifigénia d’Harcourt dubnický kaštieľ s príslušenstvom budapeštianskej banke Földbirtok és Telek Bank.

V roku 1912 ho získala účastinárska spoločnosť Domový lesný priemysel, neskôr premenovaná na Lesné hospodárstvo. Medzi jej významných predstaviteľov patril obchodník s drevom Ignác Schanzer. V tom istom roku bol do kaštieľa zavedený vodovod a elektrický prúd.

Po finančných problémoch na konci 20. rokov Schanzer postupne stratil svoje postavenie v spoločnosti a v roku 1932 sa jej predsedom stal Július Reisz. Vlastníkom kaštieľa však zostávala spoločnosť, nie jej jednotliví predstavitelia.

Po vzniku Československa sa kaštieľ začal využívať aj na verejné účely. V roku 1921 úrady rozhodli o zabratí jeho priestorov pre Ústav pre hluchonemých, s výnimkou bytu vyhradeného predsedovi spoločnosti. Majiteľ sa proti rozhodnutiu odvolal a odovzdávanie ďalších miestností pokračovalo aj v roku 1923. Školské a obytné využitie postupne menilo pôvodný charakter šľachtickej rezidencie.

V 30. rokoch sa z kaštieľa odvážalo zariadenie a časť hnuteľností sa v roku 1936 dostala do dražby. Upadala aj starostlivosť o park a oranžériu. Keď ju na jeseň 1935 nezakryli a počas zimy nevykurovali, mráz zničil jej vzácne rastliny. Budovu oranžérie neskôr odstránili v súvislosti s predajom časti pozemkov v roku 1939 a následnou výstavbou škôl.

Škodove závody sa pokúšali kaštieľ odkúpiť už v rokoch 1930 a 1938, rokovania však neviedli k predaju. V roku 1943 začali upravovať jeho priestory na ubytovanie robotníkov. Zásahy zahŕňali zmeny priečok a dverných otvorov, opravy podláh aj úpravy technického vybavenia. Súbežne prebiehalo vyvlastňovacie konanie, ktoré podľa dobových dokumentov nebolo ukončené ani v roku 1945.

Koniec vojny priniesol poškodenie strechy a následné zatekanie. Správy z roku 1948 už opisujú kaštieľ vo veľmi zlom stave.

V povojnových desaťročiach slúžili priestory kaštieľa rozličným obytným a prevádzkovým účelom. Nachádzali sa tu aj stolárstvo a čistiareň. Nevhodné využívanie, stavebné zásahy a nedostatočná údržba prispievali k postupnému chátraniu objektu.

V roku 1982 sa uskutočnil pamiatkový výskum muriva, ktorého výsledky umožnili rekonštruovať niekdajšie pôdorysné usporiadanie kaštieľa zo začiatku 18. storočia. Ďalšie výskumy neskôr sprevádzali prípravu obnovy jednotlivých častí areálu.

V roku 2005 spracoval Michal Šimkovic architektonicko-historický výskum grotty s vyhliadkovou vežou, známej aj ako Babylon. Z tohto obdobia je doložený aj začiatok jej archeologického skúmania a prípravy záchranných prác.

V roku 2009 uskutočnil Peter Nagy zo Slovenského národného múzea – Archeologického múzea záchranný archeologický výskum pri odvlhčovaní juhovýchodného krídla kaštieľa. Výskum zachytil keramické nálezy, zvyšky odvodňovacích konštrukcií a tehlového kanála.

Poukázal tiež na výrazné zarovnanie terénu pri výstavbe kaštieľa, ktoré v skúmanej časti odstránilo väčšinu starších vrstiev. Zlomky stredovekej keramiky doložili staršie osídlenie, existenciu konkrétnej predchádzajúcej stavby sa však potvrdiť nepodarilo.

V tom istom roku spracovali Zuzana Zvarová, Miroslav Matejka a Tomáš Janura doplnkový architektonicko-historický výskum kaštieľa.

Na konci roku 2009 boli obnovené priestory krídla "A" odovzdané Dubnickému múzeu, ktoré sa do kaštieľa presťahovalo v roku 2010. Nadväzujúca etapa stavebnej obnovy bola podľa správy mesta dokončená v máji 2011.

Projekt obnovy pre múzeum zahŕňal aj reštaurovanie vstupného portálu, vybraných historických dverí a okien, ríms a úpravy interiérov pre stále expozície. V roku 2010 bola dokončená tiež obnova grotty s drevenou vyhliadkovou vežou, rekonštruovanou podľa zachovaných historických vyobrazení.

V rokoch 2018 až 2019 prešla grotta ďalšou obnovou zameranou najmä na odstránenie problémov s vlhkosťou a opravu povrchov. V roku 2019 mesto opravilo aj fasádu na čelnej strane veže kaštieľa.

V roku 2021 sa uskutočnila stabilizácia svahu pri severozápadnom krídle kaštieľa pomocou gabiónového oporného múru. Súčasťou prác bolo odvodnenie terénu, izolácia murív proti vlhkosti a opravy strešných žľabov a zvodov. Práce sprevádzal archeologický výskum spoločnosti Midland Adventure, pri ktorom boli zdokumentované základové murivo a kanalizácia.

Nové poznatky o kaštieli a jeho majiteľoch predstavila vedecká konferencia v novembri 2023. Jej príspevky vyšli v roku 2024 v recenzovanom zborníku Dubnica nad Váhom a rod Illésházy. Súčasťou publikácie je aj štúdia Martiny Bernátovej založená na archívnom výskume, ktorá spresnila vlastnícke pomery, využívanie kaštieľa a osudy jeho zariadenia v prvej polovici 20. storočia.

V rámci participatívneho rozpočtu mesta na rok 2024 získal podporu aj projekt prieskumu podzemia kaštieľa pomocou georadaru a mikrogravimetrie. Jeho cieľom bolo preveriť možnú existenciu podzemných priestorov spájaných s miestnymi povesťami. Zverejnený mestský prehľad však neuvádza výsledky, ktoré by potvrdzovali objavenie únikovej chodby.

Obnova historického areálu zahŕňala aj niekdajší dom záhradníkov, známy ako Chateau Mignon. Po komplexnej rekonštrukcii bol slávnostne otvorený v júli 2025.

V roku 2026 sa uskutočnil reštaurátorský výskum súvisiaci s plánovanou obnovou fasády juhovýchodného krídla. Mesto naň uzavrelo zmluvu s Jurajom Krajčom. V októbri 2026 následne oznámilo začatie ďalšej rozsiahlej etapy obnovy kaštieľa a jeho okolia, s plánovaným trvaním do októbra 2027.

Projekt zahŕňa obnovu východného krídla, jeho strechy a fasád, odvodnenie a úpravu nádvoria, ako aj obnovu chodníkov a osvetlenia v Parku Jána Baltazára Magina a úpravy Námestia sv. Jakuba. Súčasťou prípravy zásahov do nádvoria má byť archeologický výskum.

Kaštieľ je vo vlastníctve mesta Dubnica nad Váhom a v jeho obnovených priestoroch sídli Dubnické múzeum.

Podporte hrady-zamky.sk Ak vám tieto informácie pomohli, môžete podporiť ďalší výskum, návštevy lokalít a spracovanie obsahu.
Všetky texty sú chránené autorským právom ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Povesti a legendy

Nie sú dostupné žiadne povesti.

Komentáre – Dubnický kaštieľ

Lea

Mohol by mi niekto povedať prečo je na jednej fotografii kaštieľ opravený a na druhej nie? Veľmi ma to zmiatlo.

Hrady-zamky.sk: Kastiel ma opravenu celnu stranu, z bocnej strany nie je zrekonstruovany

Navštívili ste Dubnický kaštieľ?

Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.

Zadajte vaše meno.
Napíšte komentár.

UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu.