Ilavský hrad

Pôvodný hradný komplex, neskôr prestavaný na pevnosť, sa nachádza v meste Ilava, na okraji ľavobrežnej terasy údolia Váhu. V súčasnosti väznica.

Počasie Ilava

hore

Ilava, Trenčiansky kraj, 255 m n.m.

N48° 59' 53.81",  E18° 13' 57.45"


Lewe, Lewa, Lewa de circa fluvium Vag, Lewaia, Leva, Leve, Illava, Iľava, Ilavský hrad

Prístup a okolie

Ilavský hrad, v súčasnosti väznica, sa nachádza priamo v meste Ilava, pri ulici Jána Levoslava Bellu. Keďže objekt slúži ako prísne strážená väznica, neodporúčame sa v jej blízkosti pohybovať ani fotografovať.

Ideálne je zaparkovať na okraji Sládkovičovej ulice, na ktorú sa dostaneme z hlavnej Štúrovej ulice, ktorá mestom prechádza. Odtiaľ je pomerne dobrý výhľad na celý komplex.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Horovce - 6 km, Dubnica nad Váhom - 6.1 km, Vršatec - 9.6 km, Lednica - 12.6 km, Skalka - 14.9 km, Trenčín - 17.9 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Pôvodný vnútorný hrad bol murovaný, s pravidelným štvorkrídlovým pôdorysom. Bol obkolesený priekopou, no jeho podoba je bez hĺbkového výskumu zatiaľ neznáma a predpokladá sa len na základe grafickej dokumentácie zo 17. storočia. Od severozápadu a juhozápadu sa na vnútorný hrad napájal vonkajší hrad s obvodovou zástavbou. Vysoké budovy vonkajšieho (dolného) hradu tvorili dve krídla. Juhozápadný trakt chránili tri mohutné bašty a ďalšia malá valcová bašta chránila hlavný vstup do hradu z juhovýchodnej strany. Druhá menej významná brána do predhradia sa nachádzala na severnej strane. Severozápadný trakt chránila rieka Váh. Hrad bol prakticky obklopený zo všetkých strán vodou a preto sa spomína aj ako Ilavský vodný hrad.

V 17.storočí bol horný hrad upravený, keď tam postavili barokový kostol a na severovýchodnej strane kostola pristavali rozľahlý komplex poschodového kláštora a nemocnice. V štvorkrídlovej kláštornej budove obdĺžnikového pôdorysu vytvorili dva uzavreté rajské dvory. Od r.1855 slúži objekt ako väznica.

Pôdorys - Ilavský hrad


Ilavský hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - zástavba do pol. 17.storočia, 2 - mladšia zástavba do pol. 18.storočia, 3 - rozsah pôvodnej vodnej priekopy Zdroj: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov


Fotogaléria

2020

  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt
  • Ilavský hrad-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva © hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Ilavský hrad-história Zdroj:gallery.hungaricana.hu
  • Ilavský hrad-história Zdroj:gallery.hungaricana.hu
  • Ilavský hrad-1896 Zdroj:gallery.hungaricana.hu
  • Ilavský hrad-história Zdroj:ilava.sk
  • Ilavský hrad-história Zdroj:ilava.sk

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - Ilavský hrad

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Presné informácie o vzniku pôvodného hradu nie sú známe. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Existujú mnohé dohady o vzniku hradu, ktoré však nie sú ničím podložené. Napr. Matej Bel sa domnieval, že Ilava stála ako jeden z pohraničných hradov už v čase Árpádovcov. Damiani Fuxhoffer zas pripisoval postavenie Ilavského hradu rytierskemu rádu templárov. Templári však podľa uhorského historika Gabriela Kolinoviča mohli mať v Uhorsku maximálne nejaké majetky, nie však hrady. Ďaľšia nepotvrdená informácia hovorí, že Ilavský hrad vybudovali v rokoch 1443-1453 Jiskrovci.

Istá je však zmienka o hrade z roku 1446, kde sa spomína jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc – služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy. Spomína sa však už hrad – nie jeho výstavba, preto s určitosťou môžeme jeho vznik posunúť skôr. Najpravdepodobnejšou verziou je, že hrad dal postaviť kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. Žigmund nechal zo strategických dôvodov v roku 1432 zrúcať staré mestečko Ilavu a preložil ho na dnešnú vážsku terasu a nariadil Ilavčanom, aby vybudovali mestečko tu a zároveň postavili Ilavský hrad. Murovaný hrad na juhozápadnom svahu bol postavený relatívne rýchlo, pretože ho už začiatkom roka 1439 daroval Žigmundov zať kráľ Albrecht svojej manželke, kráľovnej Alžbete. Neskôr podľa donačnej listiny, ktorá sa nezachovala, kráľovské majetky dal do zálohy Ulrichovi Celjskému, príbuznému kráľovnej Barbory. V roku 1454, za uhorského kráľa Ladislava V., hrad získal od Ulricha Ján Hunyadi.

Po smrti Ladislava V. v roku 1457 zvolili za Uhorského kráľa Mateja Korvína a Ilavský hrad prešiel do jeho vlastníctva ako kráľovský hrad. Za kapitána hradu vymenovali Juraja z Hatného. V r.1472 Matej Korvín daroval hrad svojmu obľúbenému vojvodcovi Blažejovi Magyarovi, ktorý dal v Ilave postaviť gotický farský kostol aj so zvonicou. Po Blažejovi získal Ilavu jeho zať a dedič Pavol Kinizsi, ktorý v r.1494 zahynul v bitke pri Belehrade. Ilavu tak získal Štefan Zápoľský a po bitke pri Moháči v r.1526 jeho syn Ján Zápoľský. Ferdinand I. však po zvolení za kráľa vyvlastnil Jána za zradu a zhabal mu všetky majetky. V r.1527 daroval hrad päťkostolskému prepoštovi Ladislavovi Macedónskemu a jeho dvom bratom. V r.1531 obsadil Ilavu Zápoľského prívrženec Ján Kostka zo Sedleca, kapitán hornej časti Uhorska. Ladislav Macedónsky však v r.1533 predal hrad aj panstvo Mikulášovi Ostrožičovi (Ostrosith). V r.1573 si Mikuláš a Ondrej podelili majetok svojho otca Jána Ostrožiča a hrad obývali spoločne. Vytvorili z neho prepychové šľachtické sídlo. Mikuláš Ostrožič zomrel v r.1598 a zanechal hrad svojim synom Matejovi a Štefanovi. Matej v r.1601 padol v boji proti Turkom. Na hrade ďalej pôsobili Štefanovi synovia. Ostrožičovci hrad prestavovali a zveľaďovali a to nielen horný hrad, ale i tzv. dolný hrad (pôvodne zrejme obranná línia ilavského hradu), ktorý postupne menil svoj charakter – slúžil ako kaštieľ – sídlo panstva. Na múre na nádvorí hradu sa nachádzajú erby Ostrožičovcov z roku 1652, kedy bola zrejme dokončená veľká renesančná prestavba hradu. Značnú pozornosť venovali hlavne opevneniu proti Turkom.

V r.1670 obžalovali Mateja z Wesselényiho sprisahania a Ilavu obsadilo cisárske vojsko. Zničili základ opevnenia a zasypali hradné priekopy. Matej zostal na hrade aj po jeho spustošení. V r.1681 padol do podozrenia, že je na Thökölyho strane a zhabali mu aj všetky majetky. Vtedy sa otvorene pridal k Thökölymu a v r.1683 odišiel z Ilavy. Ilavské panstvo určitý čas spravovala komora. V r.1693 predal Leopold I. Ilavu Siegfriedovi Krištofovi Breunerovi zo Stubingenu. Ten prestaval dolnú časť hradu na zemepanský kaštieľ. Hornú časť hradu, dal k dispozícii ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Széchényimu, od ktorého si požičal peniaze na kúpu Ilavského panstva. Széchényi sa tu rozhodol zriadiť prvý kláštor trinitárov v Uhorsku. Trinitári prišli do Ilavy z Viedne. Spočiatku bývali v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Po uzavretí zmluvy so Siegfriedom Breunerom (1697) sa presťahovali do horného hradu. Dňa 23. júla 1701 položili ilavskí trinitári základný kameň dvojvežového jednoloďového barokového kostola.

Začiatkom roku 1784 trinitári odišli z Ilavy, krátko po tom, čo Jozef II. zrušil kláštor. Po ich odchode začal kláštorný kostol slúžiť ako farský, pretože starý gotický kostol bol v zlom stave. V dolnom - vonkajšom hrade sídlili Konigseggovci, dedičia po zosnulom Siegfriedovi Breunerovi. Ako majitelia rozsiahleho územia medzi Ilavou a Bielymi Karpatmi väčšinou bývali vo svojom kaštieli v Pruskom a tak v roku 1855 predali celý komplex budov niekdajšieho ilavského hradu uhorskému štátu. Štát zriadil v roku 1856 v Ilave krajinskú trestnicu a dodnes slúži ako väznica.


Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti. Viete o nejakej? Napíšte nám

Užitočné informácie

V areáli bývalého hradu sa nachádza väznica. Vstup samozrejme nie je možný.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007 WEB: www.ilava.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Ilavský hrad


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu