hrad Vršatec

Zrúcanina hradu situovaná na vápencových útesoch Vršateckých bradiel, vytvárajúcich výraznú dominantu Bielych Karpát nad obcou Vršatské Podhradie

Počasie Vršatské Podhradie

hore

Vršatské Podhradie, Trenčiansky kraj, 730 m n.m.

N49° 03' 58.36",  E18° 09' 02.55"


Oruslankw, Orozlankw, Orozlanky, castrum Lebenstein, Wrssatec, Wršatecko, Oršové, Oršovský zámek, Oroszlánkő, Oroszleánykő

Prístup - hrad Vršatec

Prístup k Vršateckému hradu je veľmi krátky a jednoduchý. Autom prejdeme obcou Vršatské Podhradie, pokračujeme pomerne veľkým stúpaním miernym esíčkom po úzkej asfaltovej ceste ďalej. Čoskoro na pravej strane zbadáme menšie parkovisko pre pár áut, hneď oproti skalnému útvaru. Kvôli strmému sklonu odporúčame dobre zabrzdiť a zaistiť auto. Oproti parkovisku, na druhej strane cesty, začína krátky výstup na hrad. Od cesty vystúpime na mierny kopec a prídeme na rázcestie. Cesta vľavo vedie k hornému hradu (zvyškom strážnej veže), no tabuľa tu zakazuje vstup, takže na horný hrad sa nedostaneme. Pokračujeme tak rovno a do 10 minút sme príjemnou prechádzkou na dolnom hrade.

Pre tých, čo motorové vozidlo nevlastnia, alebo sa rozhodli ísť hromadnou dopravou, je to asi o 15 minút dlhšie. Z Vršatského Podhradia je potrebné ten kúsok modrej turistickej značky prejsť pešo. Nachádza sa tu aj Náučný chodník Okolo Vršatca. Od roku 2010 je chodník okružný a vybavený 10 informačnými panelmi. Pri spomínanom parkovisku je 9.bod chodníka.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Lednica - 6.6 km, Horovce - 8.2 km, Ilava - 9.6 km, Dubnica nad Váhom - 11.6 km, Skalka - 17.8 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Horný hrad obmedzovala rozloha vrcholu skalného útesu, ktorý sa kvôli svahovitosti nedal využiť celý. Najstaršou časťou hradu bola strážna veža, postavená na najvyššom bode brala. Prístup k bráne horného hradu bol komplikovaný, nakoľko stúpal najprv svahom a potom serpentínami skalného výbežku, do ktorého vylámali schody. Súčasťou horného hradu boli aj obytné priestory, z ktorých sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly. Pod horným hradom bola delová bašta, chrániaca hrad od prístupu.

Najrozsiahlejší bol kamenný dolný hrad, ktorý zohral dôležitú úlohu predhradia. Nad vstupnou bránou bola strážnica a miestnosti pre hradnú posádku. Okrem rozsiahlych pivníc mal hrad aj koniareň a sklad obilia či pekáreň. Na mierne vyvýšenom mieste stál renesančný palác. Obranu tvorili bašty v hradnom múre, polkruhová bašta pri vstupe a hradné múry.



hrad Vršatec - pôdorys

Pôdorys - hrad Vršatec


Legenda k pôdorysu:
1 - horný hrad, 2 - veža, 3 - predhradie, 4 - vstupný koridor, 5 - dolný hrad, 6 - bašty opevnenia dolného hradu, 7 - renesančný palác - Zdroj: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press

Fotogaléria

2020

  • hrad Vršatec-Zvyšky horného hradu
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Pohľad na objekt
  • hrad Vršatec-Prístupová cesta

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Vršatec-Zdroj: gallery.hungaricana.hu
  • hrad Vršatec-Zdroj: gallery.hungaricana.hu
  • hrad Vršatec-Zdroj: gallery.hungaricana.hu
  • hrad Vršatec-1920
  • hrad Vršatec-Zač. 20. stor. Zdroj: spyridos.com
  • hrad Vršatec-Maľba zo 60. rokov 19. stor. Zdroj: spyridos.com
  • hrad Vršatec-J.Hajduch, P.Hajduch - Slovenské hrady

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Vršatec

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Vznik hradu Vršatec je možné datovať do polovice 13. storočia, keď na najvyššom bode brala postavili strážnu vežu, patriacu do skupiny fortifikácií, ktorých úlohou bolo zabezpečovať severozápadné hranice Uhorska a Vlársky priesmyk, dôležitý priechod z Uhorska na Moravu. Kráľ Belo IV. v roku 1244 daroval majetky v Pruskom svojmu vernému išpánovi Bohumírovi [Bogomér], ktorý po pominutí tatárskeho nebezpečenstva pravdepodobne dal hrad postaviť. Veža je najstaršou časťou hradu. Prístup do horného hradu bol pôvodne prekrytý na spôsob tunela a viedli k nej schody vytesané do skaly.

Hrad sa v písomných zmienkach z roku 1316 spomína ako kamenný objekt vo vlastníctve Matúša Čáka. Po jeho smrti sa hrad vrátil do rúk kráľa Karola Róberta a bol spravovaný kastelánmi. Postupne sa tu vystriedali viacerí majitelia. V roku 1325 hrad vlastnil Alexander Hedervári, po ňom sa v roku 1354 stal majiteľom jeho syn Mikuláš Hedervári. V roku 1394 hrad patril Stiborovi zo Stiboríc, v r. 1407 palatínovi Mikulášovi Garaiovi, neskôr Žigmundovej manželke kráľovnej Barbore Cejlskej. V prvej tretine 15. storočia musel odolávať husitským výpadom, keď tu v rokoch 1432 – 1434 pôsobil husitsky orientovaný kastelán Mikuláš Soboňa. Údajne sa tu usídlila aj husitská posádka. V tomto období došlo k značnému poškodeniu stavby a v takom zlom stave bol hrad odovzdaný do rúk kráľovnej vdove Alžbete v roku 1439. V polovici 15. storočia získal hrad Ján Hunyady a aj po jeho smrti ho ešte vlastnili Hunyadyovci a ich Čierne roty.

V roku 1470 kráľ Matej Korvín daroval hrad zemanom zo Slopnej, ktorí začali používať prídomok Vršatský (Oroszlánköi) a hrad bol súčasťou ich hradného panstva. V 16. storočí rozšírili hrad o ďalšie, nižšie položené predhradie, kde postavili renesančný palác s okrúhlou baštou. V roku 1576 prešiel hrad do rúk spríbuzneného rodu Jakušičovcov [Jakusith]. Počas pôsobenia Jakušičovcov bol Vršatec dobre opevnený, v roku 1605 dokonca odolal útoku Bočkajových povstalcov a Turci naňho v roku 1663 ani nezaútočili. V 17. storočí sa majitelia presťahovali do novopostaveného renesančného kaštieľa v Pruskom.

V roku 1680 však hrad vypálili Thökölyho stúpenci. Posledným mužským potomkom z rodu Jakušičovcov bol Imrich, ktorý zomrel v roku 1695. Nový majiteľ, generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu, síce hrad koncom 17. storočia obnovil, ale povstalci Františka II. Rákócziho ho v roku 1703 oslabili. V roku 1708 nakoniec Vršatec obsadilo cisárske vojsko, keď sa posádka po trojdňovej delostreleckej obrane hradu pod velením hradného kapitána Mikuláša Madocsányiho hradu vzdala. Aby sa hrad opäť nestal centrom odporu, cisárske vojsko ho vyhodilo do povetria. Od toho obdobia hrad začal chátrať.


Povesti a legendy

Povráva sa

Postrachom celého okolia bol šarkan, hniezdiaci na Vršatci. Kráľ vyzval rytierov na zmárnenie netvora, čo sa jednému mládencovi podarilo. Keď oslobodil kraj od súženia, vladár mu daroval celý chotár s povolením vystavať si na skalinách hrad.

Levia skala

Toto meno dostal podľa povesti hovoriacej o osude dvoch detí jedného z hradných pánov. Hoci jeho meno povesť nespomína, hovorí o ňom, že bol udatným bojovníkom a náruživým poľovníkom. Z bojových aj loveckých výprav zvykol domov na hrad nosiť rôzne trofeje. Tak sa na Vršatci ocitla klietka so živým levom. Po smrti hradného pána ho k Nebeskej bráne rýchlo v žiali nasledovala jeho manželka a po smrti oboch rodičov sa o ich osirelé deti, dcéru a syna, mala postarať ich teta. Tej bola však bližšia vidina titulu hradnej pani ako túžba starať sa o deti. Preto sa v jedno ráno rozhodla, že na klietke s levom otvorí dvere a keď ráno prídu deti za levom, tento ich zožerie a z nej bude jediná univerzálna dedička. Neradno však s lačným levom hrať hru na otvorené dvere. Ani ich poriadne neotvorila a už stala raňajkami kráľa zvierat. Sýty lev utiekol do neďalekých lesov a dlho ešte riedil počty dobytku i tunajšieho obyvateľstva. V stave najhoršieho ohrozenia našiel sa statočný mládenec, ktorého milú lev skoro zožral. Mládenec – rýchlejší a múdrejší – leva včas zabil. Mladý muž mal leviu kožu, nevestu a hrad nové meno.

Verný kastelán

Hrad Vršatec stojí na skale vysokej tritisíc stôp. Je vraj najstarší na Považí. Ale dôležitý nebol preto, že nemal pitnej vody, iba dažďovú. Keď sa roku 1241 priblížili Tatári, vyzval kráľ Belo IV. tamojšieho pána na Vršatci, Imricha, aby sa spojil s kráľovským vojskom. Imrich vzal so sebou starého kastelána Ondreja Budiača, ktorý potom udatne bojoval po boku pánovom. V bitke pri Šajeve oboch zajali Tatári a obaja, za nohy k sebe prikovaní, stali sa majetkom tatárskeho vodcu Kadána. Zatvorení boli do akejsi diery a našli tam sekeru, ale nemohli preťať reťaz. Odťal teda Budiač svoju nohu, ktorá bola pripútaná k pánovej. Tak mohol pán utiecť a šťastlivo sa dostal domov. Keď sa to dozvedel tatársky vojvodca Kadán, užasol nad vernosťou sluhovou, dal ho vyliečiť, potom ho prepustil na slobodu a hojne ho obdaroval. Tak i Budiač dokríval šťastlivo na Vršatec. Kráľ Belo daroval vernému kastelánovi dedinu Mikušovce, povýšil ho do stavu zemianskeho, do erbu dal mu položiť vršatského leva a odťatú nohu reťazou spätú. Znak ten vraj dodnes podržali v menovanej dedine Budiačovci.


Užitočné informácie

Hrad je verejnosti prístupný, okrem horného hradu (strážnej veže). Nacháda sa v CHKO.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press WEB: www.slovago.sk, pamiatkynaslovensku.sk, bobinsvet.eu, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Vršatec


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu